Zlatý fond > Diela > Básnické prviesenky Jozefa Zbranského


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 166 čitateľov

Staň sa!

„Staň sa!“ zvolal boh v pustú neprebranosť, sediac na tróne nepočiatočnosti, a svet osnoval svoje sústavy: nebo prijalo svoju spanilosť v zorách a potom v slncoch, v hviezd tisícoch, aby na zem tú ľúbosť svietili, ľúbosť a radosť otca stvoriteľstva. I vo mne mocné „Staň sa!“ zhrmelo; odpadlosť vzala nezmennú odvislosť, tmavý deň stvoril vo mne slnce si; ach, ľúbosť je to — slnce národnosti, ktorho pablesky — city — jako stužky vysokej Tatry krásnu dievčinu, ach! s ľudom mojím — na večnosť ma viažu. Zápal horí jak slnce pri počiatku (bo už ochladlo od toľkých časov), „Staň sa!“ pomohlo na síl útlych zmätkov, čo proti sláve vlastnej brojili, s cudzím jazykom proti hlasom matky. — Ohyzdná myseľ! ty v duši rodáka — Tvoj som! národe! — tvoje sú sily, čo vlnia srdcom, duchom zunejú, keď krása tvoja strunou ich začiahne. A kedy, kedy vyhorí plameň, jako vulkány premenia sa v trosky? Nie! nevyhasne srdca nadšenie. Čo národ vlastný skladá v prvý predmet, od ktorho potom visia troch jazier, životných svetov malé pobočnosti. Vyhorím?! — Nedbám! — Nízka mohyla bude vysoká rodu tomu sláva, nad ktorým ešte šumí božie „Staň sa!“ Späť — kat pekelný! — vstrč do pošvy meč, kto s peklom drží, v odplatu má peklo, a čo tisíc ráz zotneš hlavu moju — ona zas vstane, jak veleba Tatry, vstane na rozkaz milostného „Staň sa!“ Vysoké slovo! Slovo ty počiatku — — ty si odznelo; odpočinul boh, a bolo všetko v diele veľkom dobre. „Staň sa!“ Stal som sa človekom teda, čo rozopína ramien zloženosť objímať svoje a k srdcu pritisnúť. Spievaj zápalom, spevná dievčina, čo harmónie spevov tvojich rodia — keď ty spočívaš — pod plášťom mesiaca, spievaj, len spievaj, že pod spevom omdliem, neumriem — neboj — spievaj, krásna ty! Spievaj len, spievaj! Hlasy to brieždenia. Životy letia poľom podtatranským, jak bystré vody strmín v činnosť bežia, jako kej[6] hnali chmár tieňlivé kŕdle, aby jarnému dňu ustúpili. Všetko zastalo! — Čo je to, bože!? To vôľa vyššia, za ním veľké staň sa: kraj môj milený, kraj si pokoja, tebou sa stelie dych nebeskej spásy!


[6] kej — keby (dialekt.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.