SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo sa trasieš

Čo sa trasieš, svete? Ach, veď si len marný, márnejší jako ten kvietok padlý, jarný. Ešte i ten kvietok viacej má zveľadu: ten tvoj život je hrob, vykresaný z ľadu. Ale na mňa pozri, či som nie jak oheň, ktormu je na zemi ani jeden roveň. Pozri mi do očí! Z mojich život páli. Hoj! nevrav, že každá líška svoj chvost chváli! Ty si zamrznutý, a ja rozohnený; mŕtvys’, ovädnutý, ja živý, zelený. Teba tlačí osud, mne sa život smeje — — Vedz teda! moju hruď — rodoľubstvo hreje!