Zlatý fond > Diela > Básnické prviesenky Jozefa Zbranského


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 161 čitateľov

Spokojnosť

Krásna cnosť — vravia — je tichá spokojnosť, ona na zemi raj tvorí svätý, a kto ctí túto, odplata mu: hojnosť kroky bohate jeho obletí… Či sa nadýma cudzí s oslavou, čo mu náhoda nadelila jedna; slabý dôchodok, dejina to biedna: ja som spokojný s mojou Oravou! Ktože má krásu väčšiu obnovenstva, keď ju Prviesna ľúba obveje: dolinou život jarý človečenstva, a vrchami sa snujú nádeje, každá poľana s studnicou hravou — neznáš takého jasného krištáľa; a ač aj iní mi ju nepochváľa: ja som spokojný s mojou Oravou! Zemepis lže… neskúsenosť sprostá naváľa na ňu sto bied prírody; oj! vedela by dolnianskeho hosťa zariadiť preto, čo ju obchodí. Čo by chybelo — dá s láskou zdravou, lež neprevodí zberby lúpežníctva, jak čistá myseľ ona je básnictva: Ach, spokojný som s mojou Oravou! Nebažím dolu, na roviny šíre, kde nejest krásy, jednotvárnosť len, tá vozduchohra hubí ducha miere: tu je povšedno, jako dolu sen, na vrch sa klátiť s túžbou zvedavou, kde prvý pablesk trón, dom môj ožiari, ach! bližej som tam k nebu, boha tvári; ja som spokojný s mojou Oravou! Nemá bohatstva — bludári, vravíte, nevediac, že je pod zemou zlato: nás nenádherne chodievať vidíte, lež pod nádherou na vás je — blato. S pilnosti chodí ľud ten zástavou, a pilnosť skaly, a potreby láme: za drahé Peru my si ju nedáme, bo sme spokojní s našou Oravou! Že je tak tichá: — nerada sa chváli, smetí do sveta, zle, bez spôsobu; najprv podumá v svojom ideáli, by trhať mohla cudziu porobu, chvastavosť vašou dušou maznavou. Tichý potôčik skaliská podmýva; v tichosti lampy mysľou zhon ožíva — ja som spokojný s mojou Oravou! Ona hranicu najvyššiu zastáva, tak opľúvajú nevoľnú vdovu, čo vám len ruky z hradiska podáva rada — Trenčínu, Turcu, Liptovu. Ak na vás pozrie so slzou tmavou žitia dakedy, dovoľte jej, bratia! usilujte sa, kým vás neroztratia, pekne zachádzať s našou Oravou! Ach! máme chleba, i v Orave máme, a okrem toho paláce, spevy: za krinolíny Nemecka nedáme naše anjelom podobné devy, čo sa zjavujú Tatier dúbravou, keď od východu slnce mladé vstáva, oj, i tu žije boh, čo požehnáva! Ja som spokojný s mojou Oravou! Nehanbím sa! keď v posmech povedáte, že je chudobná, že je sirota: s tým zásluhy jej nikdá nezaznáte, a nepodáte k žitiu života. Preč, rúhač zlostný, s mienkou si ľavou! Že každému je otčina drahá: veď!…[13] A čo sa všetka na ňu borí háveď: spokojný budem s mojou Oravou!


[13] veď! (v rýmovej pozícii) — vedz!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.