Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 205 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pokuta

Víchor letí, krídlami perie útlych krovín kvety, a za ním zdola jak múry starého kostola valí sa čierna mrákava. Mumle dravá, chripí, sipí, vrieska, trieska, búri, zúri, kúri, obsype čiernej veže múry. A príval beží, dvíha, čo leží, chytá, čo uteká a čo v väzbách jeho, sa seká. Dolina padá a vrch kleká, klesne korunovaná hlava, čo hviezd tisíce mátava v dumných, svetlých, tichých nociach, a víchor láme chocjak,[9] vydúcha z iskry obriska, čo rozhádže skaly ohniska, vybúši pôjdom, praští pokrovom, už je tu — tam — a zas na novom… A víchor duje, oheň maľuje popolom chalupy, plameňom oblaky, zvon, huk, jak, krik tristoraký, každý je v strachu zakutý, ruky zloží, slzy množí a díva sa na plané pokuty.


[9] chocjak — hocjak, hocako (dialekt.)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Nočná duma