Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 166 | čitateľov |
Čo je poetovi? Rozstrie svoje siete hlasov — a všetko je jeho na tom svete. Palác si vystaví namiesto chalupy, doň si drahé stoly miesto biedy kúpi. Miesto smútkov skaly na pohovku sadne, zhon pekných valkýrij slúži kolo — riadne. A keď sa svet zmrkne: dá odkryť obloky, pán mesiac navštívi s vážnymi ho kroky. Pošepne mu čosi, a on harfu schytí: duša jeho prejde v raje na strún bití. V nadchnutí tom vzrastú pri nohách mu palmy, jak na tróne Dávid, keď si spieva žalmy. A tá jeho duša v spev sa tak zamára, jak do vody lístie od vetiev konára. Dlho si on spieva a blahý je vtedy: srdce zemským bije mu len lecikedy. Keď spieva, zadrieme, lutna ho pritiahne: k studni večných slastí a krás si priľahne. Napije sa z chuti, nadšenie ochladí a jak kríčok v jare, tak sa on tiež zmladí. Lež že sa to vo sne len stáva s ním, škoda: vo sne mu je daná najvyššia sloboda. A keď sa zobudí, neresti doletia, a básnik sa nájde pri kríži stoletia. Čo je básnikovi? Najblahší on z ľudí, v sne len? Tak mlč, svete, nech sa nezobudí!
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam