Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká
Zastrela svet noc oponou tmavou, jak časom ho hrob zakryje, keď živel stanes’ zábavou hravou, keď srdce viac nezabije. Noc. Tma. No hádž sa k skale od skaly — čože nesvietia? — Hádam spadali — niet viac svetiel milióna; len mesiac plný v strhané chmáry — zakrýva bľadosť svojej si tvári, letiac jak guľa balóna. Od hája hlasy tečú vlnením noci a bleskom mesiaca: zazvoní zvuk ten žalostným znením a zase sa naspäť vracia — No, to sú tóny tichej fujary, ktoré ňou leje mládenec jarý v žiali nádejí sklamania, a pri ňom blčí vatra štebotná, pri ktorej drieme Tiska — robotná, a on len črie z pŕs tie lkania. Sen veľký — darmo hľadím oblokom, slabne duma — za krás kusom — nie je viac ona, čo jarým skokom dvíha sa hor’ k Síriusom. Nenútim s kliatbou tvoriť obrazy: jedna nevôľa, špina ich skazí, a na srdce slabosť klade: Keď duch nehýba perute v lety, darmo o pomoc vyvolať svety pri stvoriteľstva lampade.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Obrázok
