Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká
Keď ja zomriem, neplač, drahá družina, ani ty, mať, že si stratila syna! Duša moja, keď zo srdca vyletí — nezanechá krásne Slovenska svety. Telo moje zahrabete do zeme, kde sa jednúc všetci spolu nájdeme. Kým zavzneje pozauna archanjela — a odrazu k súdu, keď už odznela. Čože robiť — to je ľudská naša daň! Teda zomriem… Vyneste ma pod Kriváň. Na poľane, pri bokoch našej žuly bude hrob môj — zámety[11] ho zaduli. Tam si budem spočívať rad dlhých chvíľ; lež keď šerý Váh mi polnoc odzvonil: vstanem z hrobu — obzriem svoju rodinu, a zas jedným dňom usnem v hospodinu. Sladké budú v hrobe mojom pokoje, keď každú noc vidím Slovensko moje: jak sa riadia, jak sa ľúbia tie deti — nech ich pánboh za to k blahu posvätí. Pod Kriváňom na poľane mohyla — slovenská zem Slováka tam pokryla. Hej! i hrob môj životom sa rozvraví: zobudí ho ľud z dediny spevavý.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Obrázok
