Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká
Pri kozúbku teplom sedíme si oba. Či sa zrodí pre nás spanilejšia doba? Vonká husto prší, zakrýva konáre sniežik, čo opustli jak na hroboch máre. Ticho si sedíme, málo hovoríme; lež mnoho cítime, deľako myslíme. A nad jar sú krajšie útle naše mysli, jak motýle ružou nimi sme zavisli; a nad raj sú sladšie, milšie naše city, v ktorých sme ľahučko stiahnutí, obvití. Takto si myslíme, takto si cítime, s červeným ohníkom ozávod horíme. Myseľ naša kniha, na ktorú cit žiari, pri žiari sa čisto vidíme v tvár z tvári. A tak si sedíme, v dumách pochodíme; potom sa v úsmechu jarom zobudíme. Ona mi zaspieva, ja slúcham; nevinná, jako sa jej vinie z úst tá slovenčina. A slúchajúc vdýcham v dušu harmónie, a hlas každý obrom v srdci mi odžije. Napnú city moje obrovské tie hlasy — hah! vás posmievači!… Kde sú naše časy!? Stíchne. Povieme si — spolu žiť budeme, a keď príde koniec: spolu odídeme!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Obrázok
