Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Peter Páleník, Miroslava Lendacká. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 166 | čitateľov |
Pri kozúbku teplom sedíme si oba. Či sa zrodí pre nás spanilejšia doba? Vonká husto prší, zakrýva konáre sniežik, čo opustli jak na hroboch máre. Ticho si sedíme, málo hovoríme; lež mnoho cítime, deľako myslíme. A nad jar sú krajšie útle naše mysli, jak motýle ružou nimi sme zavisli; a nad raj sú sladšie, milšie naše city, v ktorých sme ľahučko stiahnutí, obvití. Takto si myslíme, takto si cítime, s červeným ohníkom ozávod horíme. Myseľ naša kniha, na ktorú cit žiari, pri žiari sa čisto vidíme v tvár z tvári. A tak si sedíme, v dumách pochodíme; potom sa v úsmechu jarom zobudíme. Ona mi zaspieva, ja slúcham; nevinná, jako sa jej vinie z úst tá slovenčina. A slúchajúc vdýcham v dušu harmónie, a hlas každý obrom v srdci mi odžije. Napnú city moje obrovské tie hlasy — hah! vás posmievači!… Kde sú naše časy!? Stíchne. Povieme si — spolu žiť budeme, a keď príde koniec: spolu odídeme!
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam