ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bočisko na pluhu, das Pflugholz; ékelő.

Brána, brány, bránky (Orava), der Eggenpflug, die Egge; borona, fogas. — Žitko ani bránou nebránené len halúzkou povláčené.

Brániky, klince v bránach.

Brázda, die Furche; barázda. — Prázdna ti je každá brázda (Liptov.) — Prvú brázdu vyorať. (Liptov.) — Chodí po starej brázde. — Hlboká brázda — vysoký chlieb. — Veď ty moje volky von z brázdy vyháňaš.

Čerieslo (Trstená), črieslo (Nitra, Turiec, Spiš, Gemer), čerislo (Zemplín), das Pflugmesser; csoroszlya.

Čertadlo, das Pflughaupt; eketalp v. plaz.

Dedko v. hastroš, strašiak.

Dôorník, nápitok, oldomáš oráčom po zoraní pola.

Dlaby na bráne, do ktorých sú dve doštičky vopchaté.

Doška na stlpici pluhu.

Drabica, ojce na pluhu; die Pflugdeichsel; ekerúd.

Formánek na pluhu (Bratisl.)

Gúľať válcom roľu (Bratisl.); kugeln, rollen, walzen; gördíteni v. valcovať, válať.

Háček (Zemplín) hák (Bratisl.) v. závlačka na plužnom ojíčku.

Hastroš v. strašiak.

Hlava, prútené alebo železné kolo na pluhu v. plaz.

Hlavnička na plužnej oske v. kolečká.

Hnoj, der Mist, Dünger; ganaj, trágy. hnoj voziť, povážať, v. mrva, trus — Si ty chlap — hnoj voziť!

Hon pl. hony; die Feldstrecke; dülő, v. záhon.

Hradky (Hor. Orava) na bráne.

Hriadel (Turiec), hradzel (Zemplín) hrídel (Bratisl.) der Pflugbalken; ekegerendély.

Hrudie hrudy na roli (Terchová).

Húžva na pluhu.

Chvost hriadla na pluhu.

Klače (Bratisl.) kleče, dve držadlá na pluhu.

Kliny v. zuby.

Klúče, klúč (Zemplín) na pluhu v. formánek.

Kolečká na pluhu (Bratisl.), koliatá (Trenčín), kolčetá (Zemplín), kolieska plužné (Turiec). — Zlomilo sa him plužné kolo. — Nech si tá kolečká nedoláme.

Krivica (Bratisl.) na pluhu.

Krojidlo (Bratisl.) v. lemeš.

Krpadlá, krpelce (Bratisl.) na pluhu.

Lado, pole leží ladom v. prieloh.

Láncoky (Zemplín) na bránach.

Laťa; brána je z 8 lát složená v. odbránky.

Lemeš, das Pflugeisen; szántóvas, lemezvas, ekevas; orné, plužné železo v. krojidlo.

Mrva v. hnoj, trús.

Násevok, die Aussaat, vetőmag v. osev, výsevok.

Návoz, náklad trusu na voze, die Düngelauffuhr; trágya felhordás.

Nožica, die Pflugstürze; kormány deszka v. odháňka.

Odháňka v. nožica; das Streichbrett; simító deszka.

Odvracať, oranie prielohu po druhý raz v. sklad.

Odbránky, late brány.

Oračka, orba, oranie, das Ackern, der Feldbau, die Ackerzeit; szántás, szántás ideje. — Ľahká oračka, ľahká sberačka. — Jedna oračka, jeden chlieb, dve oračky, dva chleby. — A ty máš robotu, oračku. — V marci sedliak skončí orbu. — Môj milý prišiel z oráňa. (Bratisl.)

Oráčina, oranina, das Ackerfeld, szántóföld: roľa.

Orať, ackern, szántani. — Ide jar, idú chlapci orať. (Súľov). — Kone máce, neoráce. (Zárieč.) — Ore dzivča s volkom jedným, ore, ore, preoráva (Bratisl.). — Zostala mi roľa nezoraná. — Čia je to rolička nezoraná. — Šuhaj naoral ostredok široký. — Ten si nedá odorať.

Ornica, orná zem, die Ackererde, szántóföld v. plužina.

Osenie v. sejba, osev, osiv, osevok, die Aussaat; vetemény v. násevok, výsevok, zásev.

Otka, die Pflugsrente, ösztőke v. styk.

Poloveň, polovník (Liptov) polovičák (Bratisl.): die Halbfrucht; abajdóc v. smieska.

Patka na pluhu.

Plaz na pluhu; das Pflughaupt; eketalp v. splaz.

Pluh, der Pflug; eke. — Vtáka po perí a gazdu po pluhu poznávame (Sáriš). — Či som ja pluh ťahau? (Liptov.)

Plužina v. ornica.

Poháňať, treiben, antreiben; hajtani. — Poháňajú jim dievky pod venci. — Strela ti v materi, ako to poháňaš!?

Pohonič, der Viehtreiber; hajcsár, hajtó. — Ale majú pohoníča z Mokrenca. — Poslali mi dievča miesto pohoniča. — Vezmem si ja pohoniča — moja milá.

Prieloh, priluh (Zemplín), die Brache, das Brachfeld; ugar, ugarföld. Prieloh orať, brachen, ugar alá szántani v. úhoriť.

Prieložiť, ruhen, brach liegen; pihenni, ugarban heverni; nechať pole prielohom ležať, nechať rolu ladom ležať; nechať rolu, odpočívať.

Prienohy zapravené v päte plazu.

Povážať, pohnojiť; bedüngen; trágyázni. — Dobre si gazda, zemičku povoz, dva razy povoz.

Pšenica, der Weizen: búza. — Zasial som pšenicu, nebudem ju žať. (Trnava.) Pšenica mi nezešla. (Trnava.)

Radlica na pluhu, das Pflugeisen, die Pflugschaar; ekevas, szántóvas.

Radlo, der Hackenpflug; heverő gamó, ekecsont.

Rám na bráne.

Ramená na válci.

Rataj (Turiec), roľník, der Ackerbauer, Ackermann: szántó; sedliak. — Rataj za pluhom sberá rozum. — Ratajov rozum i za pluhom chodí. — Nedajbože z rataja išpána! (Turiec).

Roľa, raľa, rolička; der Acker; szántóföld, zem, pole. — Na panskej roli oráči orú (Súľov). — Zostala mi roľa nezoraná. (Tisovec). — Čia je to rolička nezoraná. (Zárieč.)

Roľník v. Rataj.

Rovnanie, ebnen, schlichten; egyenlíteni; bránenie, vláčenie poľa.

Rozsievač. (Detva).

Rozsievať, aussäen; vetni: rozsýpať.

Rozsievka, das Säetuch; vetőruha; plachta plátená ušitá na spôsob vrecka.

Sejba, siatba, siatie, siatina, sev; die Saat, Saatzeit, der Anbau; vetés, vetés ideje; skorá, včasná sejba, pozdná sejba, výmetná sejba. — Siatie sa neurodilo, nenavrátilo. — Sneh je ako perina na siatiny. — Lepšie zrno nechcú zafrmačiť do sevu. (Terchová).

Siať; säen; vetni; nasiať, vysiať, zasiať. — Kto seje, ten bude i žať. — Zasej pšeničku v uhor. — Ej, oráč, oráč, nedobre seješ. (Turiec). — Nasial som žitka, nebudem ho žať. (Liptov).

Sklad; prieloh rozoráva sa do skladu.

Smieška; das Mengkorn, der Mischling; abajdóc: poloveň.

Smyk; der Eggenruck; boronarántás; starodávne bránenie role.

Socha, prvopočiatočný pluh; porisko na vidlách; die Gabelstange; vikarúd.

Splaz v. plaz.

Styk v. otka.

Stlpice na pluhu (Bratisl.)

Strašiak, die Feldscheuche; madárijesztő; polné strašidlo v. hastroš.

Svlačuhy (Liptov) svlačužky v. vlačuhy.

Úhor, der Brachacker; ugar. Zem, roľa, pole leží úhorom. — Zorte úhor a nesejte do tŕňa. — Mosím do rána úhor zorati (Bratisl.)

Úhoriť, brachen, ugarolni. Úhor sa orie, preoráva, úhoriť po prvý raz orať.

Úloh, úložitá zem; zem v jednom úlohu (Turiec), v. prieloh.

Úval; der Hohlweg, mélyút; závoz, úvoz.

Úvrate, die Pflugwende; ekefordulás. — S tebou tiež na úvrate nedôjde.

Válať, roľu valcovať, wälzen, kugeln, rollen; gördíteni v. gúľať.

Válec, válek, válok; das Rollholz: henger. — Gazda bez válca je sekera bez poriska.

Výsev, výsevok, výsevka, zrno na siatie určené; die Aussaat; vetés v. osev.

Vystruhovadlo v. otka, styk.

Vyvážať trus, hnoj, mrvu na pole.

Vlačba, das Eggen; boronálás; bránenie, zavláčanie, závlač.

Vlačušky (Liptov), vlačíšky (Bratisl.), vlaky (Zemplín): die Pflugschleppe.

Zahájiť, ohradiť, zakázať; einhegen, einfrieden; bekeríteni.

Záhon, hon, pole, záhonec; eine gewisse Feldstrecke; dülő.

Závlač v. vlačba, Eineggung, boronálás, bránenie.

Zásev v. násev.

Zavlačka (Bratisl.) na plužnom ojíčku v. háček.

Zuby (Bošáca) železné alebo i drevené, zapravené v podbránkach v. kliny.

Babica, babka, nákovka na kovanie kosy; der Amboss; üllő; v. nakovadlo.

Bodec, ostrý koniec, hrot na koze; die Spitze; hegy; v. špic, nákonec.

Batoh (trávy); das Bandtuch, das Bündel; batu, nyaláb. — Poď mi dvíhať batoh trávy! — Nabrala som batoh trávy (Zárieč). — Podz mi valic batoh trávy (Zárieč). — Nabrala som batoh sena zeleného. (Dol. Orava).

Brada, široké zakončenie ostria na kose. (Vajnory); das Kinn; áll.

Brús v. osla.

Cedilo, kapsa súkenná, na chrbte zavesená. (Liptov).

Cvek (Vajnory), cvik drevený alebo železný klin na upevnenie kosy na kosisku v obrúčke v. zákovka.

Čakanec v. kladivko.

Čistina, v lese pažiť na nezarastenom stromami mieste: die Waldwiese, Aue; erdőrét, virány; v. palúk.

Dôhrabník, dôkosník, kosné, pokosné, nápitok, zprepitné, oldomáš pri zakončení kosby a hrabačky.

Durbak (Zemplín) v. osla.

Gátor (Brezová) v. seník.

Hájnik, hajčí (Vrbica), hájny, der Feldhüter; földkerülő. — Keby vedeu, čí to hájnik? (Turiec). — Hájnik ma naháňau (Orava).

Hájiť, strážiť, ostríhať; beschützen, bewachen, verteidigen; oltalmazni, őrizni. — Hájnici, hájnici, dobre pole hájte!

Hoľa, vysoký vrch trávou zarastený; die Alpe; havas. — Dobre moja kosa na holi kosila. (Lúžna). — A veru na holi, v kráľovskej siatine, dievčatko zelenú trávu žnie. (Lúžna). — Keď som išiel s hole, ma milá išla s lúk. (Liptov). — Už sme dohrabali s tej strany na holi. (Donoval.)

Hrabať, rechen; szedni, gyüjteni. Shrabajú trávu do kôp, do stohov, petrencov, vencov, okržiel, na postel. — Aby išly do doliny trávu hrabať kravám. (Lopašov). — Na vysokej hore dievča seno hrabe. (Liptov). — Hrabajce, hrabajce, to zelené seno! (Hnilec). — Starej babe hrable, aby dobre hrabala. (Bratisl.). — Už sme dohrabali. (Donoval).

Hrable, der Rechen: gereblye v. rámovačka. — Hrablami hrabala. (Vrbíca). — Každé hrable k sebe hrabú.

Hrablisko, porisko na hrablách.

Huček (Vajnory) v. kľuka.

Chrbát, na kose v. tupé.

Karika, karička (Zemplín) obrúčka na pripevnenie kosy na kosisko v. prsteň, zákosník; das Ringel; karika.

Kladivko v. klepa.

Klatka (Vajnory), klátik, klátok (Vajnory), kovadelka, kovadla, koník (Šáriš), nákovník; der Ambosstock; üllőtőke.

Klepáč, (Bratisl.), klepačka, der Dengelhammer; kaszakalapács, v. mlatec, mlatok, kladivko.

Klepanec v. kosák, klepaný kosák, klepaním naostrený.

Klínok, (Zemplín). v. cvek, zákovka.

Kľuka, kľučka, dlhá kľučka, krátka kľučka. (Vajnory) na kose; die Kurbel, der Griff; bóda.

Kockavča (Bobroveček), Kosienča (Vrbica), oplecká s uzavrenými rukávami, užívané len pri senobraní.

Koník v. klatka.

Kopa, kôpka sena, der Heuschober, Fehm; boglya, kazal: v. stoh. — Načo ti je kopa sena? (Bratisl.) — Skosenú trávu do kôpky dievky nosá. (Bratisl.): kopenec, kopeček. — Kopenec, kopenec, zelený kopenec. (Smižany).

Kosa, holá, trávna; die nackte Sense, Heusense: csupasz kasza, széna kasza. — Ja mám kosu dobrú (Lopašov, Hnilec). — Bodaj kosu zlámal, aby si ju u kováča sváral. (Štrba).

Kosák, koska, die Grassiedel; sarló; v. klepanec, srp. — Kosák sa jej vyšmikol (Liptov). — Kosák sa mi polámau.

Kosba, kosenica, kosenie, die Heuernte; kaszálás. — A ja na tú kosbu prídem. (Lopašov).

Kosčok v. nákovník.

Kosienok, košarina v. otava.

Kosisko, košisko (Šáriš), der Sensenstiel; kaszanyél. — Že sa ti uhýba pri kose kosisko. (Štrba).

Kosiť, žať trávu, mähen, hauen; kaszálni. — Na lúke trávičku kosci kosá. (Bratisl.). — Kosil šuhaj trávu na lúce zelenej. (Závada). — Žalo dievča, žalo trávu. — Nažala trávy; nažala trávičky. (Bratislava). — Žeby s lúky nažala. — S pravú rúčku sožínala trávičku. — Trávička zelená, ktože teba sožne? (Palúdzka). — Ešte by mi lepšie bola ukašala. — Trávička v hore neskosená uschne.

Kovadélka (Šáriš), kovadlo v. klatka.

Kovať, kuť kosu, kosák, dengeln; kalapálni, élesre verni; klepať. — Jano, Jano, kujú kosy! (Liptov). — Mám ja kosu nakovanú, mám ja kosu ostrú. — Mám ja kosu naklepanú. (Hnilec). — Lenže si ty svoju kosu dobre nakuj, nastroj! (Detva). — Mám kosu dobre nastrojenú. (Detva). — Kosa je nekuvaná, tu vrštek a tu jama. (Liptov). — Kosa mu brať nechce. (Bratisl.). — Tráva len sa mu tak šústa pod kosou. (Detva). — Kováč mi kosák nakuje.

Krb (Vajnory) v. oselník.

Krk (Vajnory) na kose, der Hals; nyak. v. päta.

Kužilka (Zemplín) v. oselník.

Lúka, lúčka, lúčina, die Wiese; rét. — Sokolovie lúka, sama na mňa húka, žeby z nej nažala. — Kosel šuhaj na zelenej lúce. (Závada). — Bola jedna panská lúčka, žalo na nej švárne dievča. (Liptov). — Lúčka zelená nepokosená. (Hont).

Mládza (Liptov), kosienok v. otava.

Mlatec, mlatok, mlatček (Šáriš) v. klepáč.

Nákonec v. bodec.

Nakovadlo, nákovník v. klatka.

Nákovka v. babka.

Nárez, dávka narezaného krmu u starých Slovanov.

Návidlie, plno sena na vidlách, eine Gabel voll Heu.

Obrúčka v. karika, zderka, prsteň.

Omoreť, vyblädnúť, uschnúť trávu. — Trávička zelná, čos’ tak omorela? (Palúdzka.)

Oselník, osliak, kužilka, krb. — Choď mu po oselník kosák naostriť. (Turiec).

Osla, oselka (Vajnory), osielka (Vrbica), der Sensenstein; kaszakő, fenkő.

Ostrie na kose (Vajnory), die Schneide, Schärfe; élesség.

Ostriť kosu, kosák, srp, brúsiť, oslou preťahovať, obťahovať. — Ostrí šuhaj v poli kosu.

Otava, kosienok, košarina, mládza, das Grummet, die Nachmahd; sarjúszéna. — I ja pojdem s vami, nakosím vám otavy. (Beluša). — Na dobrej roli rastie tráva i otava. (Hnilec). — Mám ja kosu dobrú, kosí trávu i otavu. (Hnilec). — Otavy nakosím, do kopečka nanosím. (Beluša.) — K tomu ešte i tri vozy otavy.

Pajta (Gemer), die Heuscheuer, Scheine; pajta, v. humno, stodola.

Palúk, die Waldwiese, Aue; erdőrét, virány, v. čistina.

Päta, zahnuté železo na kosi, v. krk.

Pažiť, der Rasen, Grasfleck; pázsit, gyep. — Napas sa, koníček, napas na pažiti. (Turiec).

Petrenec, menšia kopa sena. — Ver’ by ťa nedala ani za petrenec.

Plachta trávna, trávna plachta v. trakovica.

Plachtička na trávu, das Grasleintuch. — Darovala mu srp, plachtičku za tú zelenú trávičku. (Liptov).

Plotka (Bošáca), plochá hlinená nádoba na vodu, ktorú si kosec berie sebou do kosby.

Podavky, senné vidly v. vidly.

Pokosné v. dôkosník.

Poľana, pláň, niva na vrchu, das Berggefilde; hegyrét. — Vstanem zavčas rána, skosím tú poľanu.

Prsteň v. zákosník, das Ringl; gyűrűcske.

Rázsošky, rázsoštek na hrablisku ramienka, držiace válec.

Rohy, zuby, vidly na vidlách (Vajnory) v. vidly.

Rosník, druh lepšej trávy.

Rúčka (Zemplín) v. kľuka.

Seník, die Heuhütte, Bude; kaliba; búda, koliba na seno v. gátor.

Senný voz, senné drabiny, der Heuwagen; szénaszekér. — Keď bude tráva všetka odvozená. (Novohrad).

Seno, das Heu; széna. — Seno by sa senilo (Dol. Orava). — Išly do doliny k senám. (Lopašov). — Že si my sadneme na senečko spolu. (Závada). — Niektorý mládenec nestojí chlp sena. (Liptov).

Senobranie, senoseč, senosek, seno žať, sená robiť, skľudiť sená, die Heuernte, das Heumachen; szénagyüjtés, szénatakarítás; hrabanie sena.

Socha, porisko na vidlách; die Gabelstange; villarúd.

Sošky, senné vidly celé drevené, z liesky urezané.

Srp v. kosák. — Dávala mu srp, plachtičku. — Hraj mi, srpok, hraj! — Srpy ako britvy. — Svätá Margita volá — vstrčí — srpy do žita.

Stínať, kosiť trávu. — Šuhaj kosou, stína trávu.

Stĺpik na koníku (Šáriš) v. koník.

Stoh sena, die Heuheufe, die Triste; asztag, szénacsomó; v. kopa.

Svážať, sobrať, skľudiť seno s lúk do seníka alebo humna; fechsen; takarítani.

Šop, der Heuboden; szénapadlás; šop na povale v humne, seník.

Špic (Vajnory), die Spitze; hegy; v. bodec, nákonec.

Štvorky (Turiec), železné vidly senné so štyrmi rohami.

Talajka (Šáriš) v. oselník.

Toporisko na železných vidlách senných (Vajnory), v. socha.

Trakovica, trávna plachta so štyrmi traky, motúzmi (Bošáca), v. plachta trávna, v. zajda.

Tráva, das Gras: fű. — Trávička zelená zo zeme sa kole. (Palúdzka). — Trávička zelená, zazeleňajže sa. (Vážec). — Sbíram si želenu travu (Hnilec). — Berem trávu, berem, nič mi nepribýva. (Bošáca). — Len sa mu tak pod kosou tráva rovná. — Nasálo trávy, zelenej trávy. (Bratislava), v. zeliny, zelie.

Trávnice, dievky, čo chodia na trávu, trávu žnú, sožinajú, sberajú, trhajú pre svoje kravičky obyčajne na cudzom, na lúkach, medziach, v hájičkoch a podobne. Také dievky zovú sa trávnicami; pri tom radi si vyspevujú príhodné piesne, ktoré sa preto tiež trávnicami menujú. — Trávnice, trávnice, v poli záškodnice. (Jakuboväny). — Dievčatko si spieva, zelenú trávu žnie. (Lúžna). — I ja si zaspievam idúc na trávičku. (Bratisl.). — Prespevuje ako dievča na zeline. — Bola ona v hájičku, žala ona trávičku. (Bošáca). — Travička zelená, po jednej ťa sbieram. (Orava). — Trávička zelená, šla ju trhať Anička.

Trojky (Turiec), trojmy (Hybe), drevené vidly senné s troma rohami.

Trojnovať, vykladať seno na šop trojnami (Hybe).

Tulajka (Vajnory), hrubý, chrbtový vrch kosy, v. chrbát.

Úhorná lúka, die Brandweide; ugar.

Válec, válček, válečok (Zemlín), na hrablách, do ktorého zasadené sú s boku rásošky hrabliska a od spodku zubce bukové.

Vidly, senné vidly, vidélky (Bratisl.), die Heugabel; szénahányó villa, v. podavky.

Výsypok trávy, der Grasausschütt; kiszórt fű. — Ver by ťa nedala za výsypok trávy.

Záhlavok v. zákovka.

Zajda, trávna plachta (Hnilec), v. trakovica.

Zákalec (Boleráz), v. osla.

Zákosník (Šáriš), v. zákovka.

Zákovka (Šáriš), v. cvek, cvik, klinok, záhlavok, zakosník.

Zásev, žito na zásev.

Zelie, zeliny, trávy.

Zimovisko, der Überwinterungsort, das Winterquartier; téli szállás. — Keď ty nemáš zimoviska doma.

Zubec (Šáriš), zuby bukové na hrablách v. válec.

Baba, naposledok sviazaný snop zbožia, v. dedo, obžinkový snop.

Bochňa, bocheň, bochnica, bochník chleba, malý chlieb, chlebík; der Laibbrod; cipó.

Buraň (Spišské Podhradie), bureň, burina, trávstvo, zeliny, plevel v siatinách, das Unkraut in der Saat; burján, gyom, dudva, gaz; bodláčie, divý poľný mak, dobrámysel, kúkol, matonoh, metlica, nevädza, ohnica, povoj, stoklasa, vôsťa, zemský orech.

Dedo, driado v. baba.

Dônovie (Liptov), dônovok, v nedostatku obilia v domácnosti, uplynulý čas do nového obilia, v. prednov (Orava).

Dožinky (Bratisl.) v. obžinky.

Fúzy v. oste.

Horčica, v. ohnica.

Hrabky (Zemplín), hrablice (Bošáca), hrablica (Vajnory), na kose pripravené k sožatiu obilia.

Hrablonka (okolie Čachtíc) ohrabané strnisko.

Hrste, do hrsti zabrané a kosákom skosené, sožaté obilné steblá. — Akie ona hrste valí. — Nemal mi kto hrste válať. (Liptov). — Aby nám šli hrste nosiť. (Liptov). — Musím si sám hrste snášať. (Turiec). — Žnec kosí obilie a žnečka odoberá kosákom hrste. (Bratisl.) — Už sme sa nažali, hrstí naválali. (Turiec). — Už sme sa nažali, hrstí naviazali. (Turiec). — Keď na Nebevzetí P. M. hrste vyrastajú.

Husie právo (okolie Čachtíc), dovolenie pásť husy na hrablonke.

Chlebovina, vôňa raže včas jej kvitnutia (Dol. Orava).

Chvost, chvostík, pri žatve zbožia posledná zo žníc. — Čože tá Anička na chvoste ostáva? — Anička, žni skoro ten chvostík!

Jačmeň, jarec, jarina, die Gerste, das Gerstenkorn; árpa. — Už sa ten jačmienek zametáva. (Zárieč). — Poslali ma jačmeň viazať. — Nebudeš ty jačmeň viazati. (Turiec). — Boli by ma zabili pre dva snopy jariny. — Otec jačmeň kosí.

Klas, die Aehre; kalász. — Čie to husy vyzobaly klasy? — Sbierali sme klásky. (Bratisl.). — Veje vietor po jačmennom klase.

Kláskovať v. paberok.

Kľudzeň, kľudenie, kľudiť v. skľudzeň.

Kopa, das Schock, der Haufen; kepe, rakás, csomó, v. kríž, mandel. — Kopa nedá, ak snop nedá.

Koruna, žencovský veniec na obžinkách v podobe koruny v. žatevný veniec.

Kosa hrabková, hrablicová na sožínanie zbožia, die Rechensense; gereblye kasza.

Kosák, koska (Šáriš), upotrebuje sa pri vyžíňaní a podberaní raži a pšenice. — V lece chlopi kosá žito, baby odbírajú koskami. (Šáriš).

Koza, zostáva na koze v. chvost.

Kozec, stoh zbožia, v. stoh.

Kozel (Čachtice), stoh obilia v. stoh.

Kríž, do kríža, do krížov, do kôp poskladané snopy zbožia na poli, v. kopa.

Kúkol, burina vo zboží, der Raden; konkoly. — Všade kúkol medzi pšenicou. — Nenie role bez kúkole. — Chodila po poli, trhala kúkoly.

Mandel, vandel (Čachtice), die Mandel; csomó; obyčajne 15 snopov. — Kládli sme žitko na mandle.

Metlica, burina v obilí, v. stoklasa.

Nápitok, zprepitné po skončení žatvy žencom a žniciam, v. oldomáš.

Nevädza, charba (Vajnory), die Kornblume; búzavirág; vetési repce.

Niva, veľké rovné pole, rovina, pláň, polina; das Gefilde, ebenes Land; mező, mezőség. — Čiaže je to niva taká veliká, široká? — Gazda sa už díva, či sa sožne niva? (Mikušovce).

Oberky v. paberky.

Objedok v. zetky.

Obžinky, ožinky, ožinok, das Erntefest, Schnitterfest; aratási ünnep, v. dožinky, ohrable, ohrabník.

Obžinkový, dožinkový, dožinočný snop, posledný snop v. baba, dedo.

Obžinkový veniec, v. veniec.

Ohnica, ohnisče (Pekelník), horčica (Vajnory), burina v obilí, der Ackersenf, der Kornsenf; vetési repce.

Ohrabky (Šáriš), v. hrabky.

Ohrable (Orava, Liptov), v. obžinky.

Ohrabník (Turiec), v. obžinky.

Oldomáš, dôžinok, dôhrabník, zprepitné, pitie alkoholického nápoja na obžinkách v dome hospodárovom; oldomáš sme vyhrali, dostali.

Opleva v. sneť.

Oset (Vajnory), v. vôsťa.

Osina, osinka v. osť, fúzy.

Ostatky, na strnisku pozostalé steblá s klasmi, ktoré shrabajú na ostatok, na posledok; das Ueberbleibsel; maradék v. paberky.

Osť, oste, osten, ostice, ostiny, die Aehrenspitzen, der Bart an den Aehren; die Graune; kalászszálka, v. fúzy, osina. — Bodaj si, šuhajko, toľko mal nevestí, koľko na jačmeni tých bodľavých ostí.

Ostredok, prostriedok pozdĺž role. — Dostal sa mi ostredok široký.

Ovos, oves, der Hafer; zab. — Pod horou ovos drobný, kosí ho šuhaj hodný. — Pod horou ovos bujný, kosí ho šuhaj šumný. — Už sme sa nažali ovsíka malého. (Turiec). — Už je ovos dolu.

Paberok, paberky, das Ueberbleibsel, die Nachlese; böngészet, tarlózat; paberkovať, na strnisku klasy sbierať, posbierať, v. kláskovať, oberkovať v. oberky.

Pohrabky (Čachtice), pozostalé klasy na strnisku, pohrabané na ostatok, v. kláskovanie, oberky, paberky.

Poľahlina, dážďom alebo víchrom sbitá siatina zbožia; verfallenes, niedergelegtes Getreidesaat; ledőlt gabona.

Pomdleť, poželeť, požlknutá siatina.

Postať, zaujať postať, zaujať svoj riadok, stanovisko v rade žencov pri začínaní žatvy obilia; die Stellung, den Platz einnemhen; állást, helyet elfoglalni. — Ktorá vyžne postať? (svoj rad). — Žala by ja, žala na širokú postať (široký rad).

Povoja (Vrbica), burina v obilí, v. svak.

Povrieslo, provrieslo (Liptov), povrislo (Šáriš); das Garbenband, Strohband; kévekötél, szálmakötél. — Z nízkej slamy krátke povrieslo.

Pražma, pražmo, jedlo z pripálených zelených klasov ražných; geröstete Aehren; rőzsenyaláb. — Že pražmu pálite z raži.

Prednov v. dônovie.

Pšenica, der Weizen; búza. — Holub za pšenicou. — Žali sme pšeničku od konca do konca. — Pšeničku sme dožali.

Putač (Vajnory), polný, divý mak, burina v obilí.

Rázvora, rozvora, rúzvora, žrď na voze, spojujúca zadnú časť s prednou; die Langwiede; nyujtó.

Raž, rež, rož; das Korn; rozs, v. žito. — Žalo dievča, žalo raž. — Nebudeš ty raži žati. (Turiec). — Zabili Adama, zabili ho v reži.

Riasy, ovos nemá klasov, ale má riasy, ako ich majú trávy.

Rychlík (Hor. Orava) lepší druh ovsa.

Rožence (Bošáca), zubce na hrablici (obilnej kose).

Sberačka, sberať, sobrať obilnú úrodu s poľa; zusammenklauben, zusammenführen; összehozni, leszedni, leszedegetni, v. skľudiť. — Ľahká oračka, ľahká sberačka. — Ľahko je rozsýpať, ťažko sbierať.

Skľudzeň, die Fechsung; termés; úroda, žatva, svážanie.

Skľudiť, abklauben, abräumen; leszedni, takarítani v. svážať.

Sneť v obilí, der Brand im Getreide, der Kornbrand; gabonaüszök, v. opleva.

Snop, die Garbe; kéve. — A môj milý viaže snopy. (Šáriš). — Ona bude snopy viazať. (Liptov). — Už sme všetko do snopov sviazali. (Turiec). — Už sme sa nažali, snopov naviazali. (Turiec).

Snopár, snopkár v. viazač.

Srp v. kosák.

Starý v. baba, dedo, žobrák.

Steblo, der Halm; gabonaszár.

Stodola, der Stadel, die Scheuer, die Scheune; csűr, pajta v. humno. — Jelené volky svozili žitko do stodolky. — Aj tie naše volky, čo nám dovozili žita do stodolky. — Nakosím žitka plnú stodolu.

Stoh obilia, die Garbenhaufe; kereszt, csomó v. kríž, kopa.

Stoklas, stoklasa, burina v obilí; die Rockentrespe; rozsnok. — Kde stoklasa, má chlieb i chasa; kde metlica, nemá hospodár, ani slepica. — v. metlica.

Stopka, stonok obilia, trávy; čiastka stebla; der Pflanzenstengel; tőkocsán v. steblo.

Strnisko, das Stoppelfeld; tarló. — Už studený vietor so strniska fúka. — Mám vás (detí), ako v poli planého strniska.

Stupek (Vajnory), válec zasedený do kosiska na hrablici; stupky (Bošáca) sú dva válce na hrabliciach, do ktorých zapravené sú rožence.

Suržica, pšenica so žitom smiešaná.

Svak (Vajnory), burina v obilí v. povoja.

Svážať obilie s poľa, zusammenführen, fechsen; összehordani, takarítani, v. skľudiť. — Ty si bola žitko svážať. — Že pomohol žitko posvážať.

Šúp (Liptov), sviazaná žitná slama; der Schob; zsúp.

Úhrnok, úhrnkom robili, insgesamt, alle zusammenarbeiten; mindössze, összesen dolgozni.

Väzace drevo (Šáriš), viazacie drevo, väzobné drevo, upotrebované pri viazaní zbožia do snopov; das Bindholz; kötőfa.

Veniec obžinkový, v. koruna, žatevný veniec.

Viazač, väziar (Gemer), der Garbenbinder; kévekötő, marokverő v. snopár. Ak sľúbi viazačom vínečka. — Hostuj pani, pre tých tvojich väzárov.

Viazačka, viazanie, das Binden des Getreides; gabonakötés.

Viazané, nápitok, zprepitné viazačom po skončení viazačky.

Viazanica, viazanička (Liptov), sviazaná slama jačmenná.

Viazať, binden, einbinden; kötni, bekötni. — Už sme sa žitka naviazali. (Liptov).

Vidlice (Vajnory), tri rohy bukové alebo železné na hrablicovej kose.

Výmet, kolienka na steblách trávy alebo slamy; Knoten am Halmen; izék.

Výžatok, výžinok, der Schnitterlohn; aratópénz. — Ženci pracujú za výžatok. — A ja pôjdem do výžinku, vyžnem si meričku. (Bošáca.) — Už sme my hotoví s výžinkom. (Donoval). — Bol si, milý, na výžinku? — Výžinek chybil (bol malý zárobok).

Vôsťa (Liptov, Gemer), burina v obilí; der Ackerdistel; aszottás, zsoltina, zabtövis, v. oset. — Medzi nechti vôsťa, prsty dopichané. (Turiec).

Zetky (Vrbica), zbytky žrádla vo válove v stajni, nezedené krmné zbytky v. objedok.

Zubec, zubce (Šáriš), na hrabliach bukové.

Žatba, žatva, žeň, die Ernte; aratás; čas žatvy v. skľudzeň, sberačka, svážanie.

Žatevný, žencovský, žnecký veniec, der Erntekranz; kalászkoszorú, búzakoszorú, v. obžinkový veniec, veniec obžinkový, koruna.

Žatviar, žnec, der Schnitter; arató. — Ak dá žencom pirohov. (Mikušovce). — Idú ženci s rolí. (Turiec).

Žatviarka, žnica, die Schnitterin; aratónő. — Zažínajže, dievča, bude z teba žnica. — Dobrá som ja žnica. — Nebohá je žnica.

Žať, ernten, aratni. — Už sme vám požali. — Už si sožal i poviazal. — Ty si žitko dožíňala. — Žnime ho, žnime, ta že ho dožnime, žeby sme dožali. — Už sme všetko sožali. (Vajnory). — Pomodz, Bože, prežať. (Bošáca). — Už sme sa nažali. (Liptov.) — Žne i tam, kde nesial. — Vyžínaj, devečko, vyžínaj u žeme. (Šáriš.)

Žito v. raž. — Čie to husy vyzobaly žito? — Už tie žitká sožíňajú. — Volky navozily žitka do stodôlky. — Zelené žitko zakvitáva. (Turiec). — Čieže je to jarné žitko pod horami? — Už sme žitko sožali, ešte máme jarinu. (Orava).

Žnivo, k žatve zralé obilie. — Aby sa na žnive ruky nesbieraly. — Nášho pána žnivo teraz sa dokončilo. (Šáriš). — Žnivo sme dokonali. — Žnivo na roli shnilo. v. žatva, sožaté obilie.

Bialoš (Turiec), biely chlieb, koláč, bialeš (Bošáca), bieluš (Novohrad).

Bijak (Zemplín) v. cep.

Bojisko (Šáriš, Zemplín), v. holomnica.

Bokovať (Liptov), pre trochu zrna s boku snop omlátiť v. klasovať, obíjať, ostramiť.

Capkať, cepami ľahko mlátiť; schwach dreschen; gyengén csépelni.

Cepy, cepky, capy (Zemplín) der Dreschflegel; csép, cséplőfa. — Cepy sa mi potrhaly. — Už sú cepy na kline.

Cep, cap (Zempl.), cepík (Liptov); die Dreschwaltze: cséplőgőrfa; v. bijak, mlatok.

Cepovka, der Dreschflegelstiel; cséplőrúd v. držadlo, pôlka, porisko, rúkovať.

Colta (Šáriš) v chlebe, die Trübunug; zavar; v. osla, zákalec, zákalina.

Cúdiť (Liptov), reutern; rostálni; v. osievať, pretriasať.

Dežma, desiatok; dežmovať, desiatok vybrať; zehenten: dézsmálni.

Dokrojok, posledný kúsok chleba.

Dômlatník, mlatovský nápitok, oldomáš.

Droždie, die Hefe, der Germ; élesztő; v. kvas, kvasnica, nácesta, odmlad.

Držadlo, diržak (Zemplín), na cepách rúkovať v. porisko, ručeň, rúčka.

Gatrence, das Reutergitter; rosta rács, rosta; v. opálka, riečica.

Hambar, der Kornspeicher; hambár; v. sýpka.

Hoľba, die halbe, das Halbemass; itce; miera niečo vyše pollitra.

Hôlka v. porisko.

Holomnica (Turiec), holohumnica (Liptov), holovnica, die Dreschtenne; cséplőszérű; v. mláteň, mlátoveň.

Humno, die Tenne, Schenne, Schener; csűr, pajta; v. stodola.

Húžva remenná, remence, svora, švihľa, spojujú cepík s držadlom.

Chlebovka, chlebová lopata v. sádzačka.

Jama, die Grube; gödör; v. zemnica, žitnica.

Kaď, käď miera, die Tonne, Kufe, der Ständer; kaď, käďka, káďačka, studva.

Kapice (Zempl.) v. cepík.

Kbel, kebel, der Kübel; köböl; štyri korce, alebo dve prešporské merice v. kila.

Kila; prešporská merica.

Klasovať v. bokovať.

Koriec, korec, korček, miera, der Scheffel, Strich; véka, mérce v. merica. — Za koriec ovsa, za koriec sečky. — Spiekla múky za tri korce.

Kosier, nôž na sečkovici.

Kvas, kvasnica, die Gahre, der Heffen; kovász, élesztő v. droždie, nácesta, odmlad.

Kvasiť cesto, mit Sauerteig anmachen, einsäuern; kovászolni, savanyítani.

Láda na obilie, truhla.

Lopata na viatie pomláteného obilia, v. vejačka.

Lukno, der Korb; kosár, kas, garabó; staroslovanská miera.

Meca (Liptov) merica, der Metzen; mérő, mérce v. prešporská merica.

Miera, mierka, merička. — Vysial si meričku. (Bošáca.)

Mýtovnica v. štvrtka.

Mlat, mlátoveň (Siladice), mlátnica, mlátenica v. holomnica.

Mlatba, mlátenie, das Dreschen, die Dreschzeit; csépelés — Už je mlatba všetka doma.

Mlátiť, biť, dreschen, csépelni. — Michalské žito nebýva cepami bito.

Mlatec, der Drescher, cséplő.

Mlatcovský oldomáš, po skončení mlatby nápitok mlatcom.

Mlatok v. cepík.

Moskva, mokré snopy obilia v stodole.

Nácesta, droždie na zakvasenie cesta v. droždie, kvasnica, odmlad.

Obíjať, pre troška zrna obíjať cepami snopy v humne.

Obilnica, sklad obilia v. sýpka.

Odmlad v. droždie, nácesta.

Odsedzený chlieb (Turiec), chlieb s odutou kôrkou.

Ôdor (Vrbica), poval nad holohumnicou v humne na slamu a seno.

Ohlavky, remenné ušká na cepovke a cepíku.

Oklepky, oklep, oklepovky, sviazaná lepšia slama.

Opálka, opáločka, na precúdenie zbožia po smlátení; die Kornschwinge; rosta; žitná opálka.

Opálať, wannen, schwingen, hin und her bewegen; szórni, rostálni, lógni, rázni; triasť, natriasať.

Osevák, veľká drevená riečica v. opálka.

Osievať v. cúdiť riečicou, opálkou.

Osla (Vrbica) na chlebe v. zákalec.

Osmina, ôsma časť prešporskej merice.

Ostramiť (Vrbica), trochu zrna zo snopov oklepať cepami v. bokovať, obíjať.

Oťapnúť (Turany) v. bokovať, obíjať, ostramiť.

Otepa, otep, otiepka, sväzok, snopok, vytriasanej slamy; Strohbusch; szalmaköteg.

Otlčka, otlčky, die Spelz, Stampfspreu; polyva v. pleva.

Oval chleba, veľký kus.

Pleva, plevel, die Spreu; polyva; v. otlčky, podsievok. — Pleva je len pleva.

Pleveň, plevienec, die Spreukammer; polyvatartó.

Podcudky, cúdny prach; das Reutrich; rostalja.

Poddnia, spodok pod holomnicou (Turiec).

Podsievok, v. pleva, otlčky, podcudky.

Postel obilná, posledná postel. Keď mlatci bijú posledné snopy obilia, rozostlané na holomnici.

Priečeľ, priečelík, priečka na rebríku; die Leitersprosse; lábtófok v. špruheľ, zpružľa.

Prehadzovať, vejačkou viať zbožie, v. vejačka, viať.

Prešporská merica má 4 štvrtky, štvrtáčky, mýtovnice a 8 osmín, v. kila.

Pretriasať v. cúdiť, osievať.

Remenec v. húžva na cepách.

Rešeto, der Windreuter; szórórosta, v. gatrence, opálka, riečica.

Rezajňa, miestnosť, kde sa na rezačke, sečkovici reže slama na sečku.

Rúčka, ručeň (Vrbica), rukoväť na cepách v. porisko.

Sádzačka, sadzovka, lopata na sädzanie chleba do pece, pekáca lopata, chlebová lopata, v. chlebovka.

Sečkovica, rezačka na sečku v. rezajňa.

Sháňka, metla pri mlátení.

Shonky, der Sieb, szita; na preosievanie múky.

Sýpka, Sypáreň, der Kornspeicher; gabonatár, v. obilnica.

Sypanie, sôsyp obilia.

Slamienka, der Strohkorb, Strohteller, die Strohschüssel: szalmakosár-tál.

Spižiareň, Vorratskammer, éléskamra, zásobná komora v. zásobnica, hambar.

Súsek, susák, truhľa na zbožie, láda.

Stlačky, zo slamy vložky do obuvi. — Má ju iba za stlačku v dome.

Svora (Zemplín) spojuje na cepoch, v. húžva, švihľa.

Šľak, priečka medzi záčinom a holomnicou.

Špruheľ, zpružľa v. priečeľ.

Štok (Vrbica), der Kornkasten, konyhaszekrény, v. súsek.

Štvrtka, štvrtáčka, štvrť prešporskej merice v. mýtovnica.

Švihľa, v. svora.

Úhrabky, zrno shrnuté na hromade na mlátovni.

Vahan, vahanec, havan (Vrbica), die hölzerne Brodschüssel: kenyérfatál. — Chrápe, akoby vahany strúhal. (Bošáca).

Vejačka, die Worfschaufel, die Schwinge; szórólapát; vejacia, viaca lopata.

Vejač, vejec, der Worfler; Schwinger; szóró, palló.

Vejba, vianie, viať obilie, worfeln, wannen das Getreide; szórni, szitálni a gabonát.

Záčin, záčinok, sklad na obilné snopy v humne.

Zákal, zákalec, zákalina v chlebe, der Schlief im Brode, die Trübung; zavarás, dagvás a kenyérben.

Zákovka, okovanie konca cepíka.

Zásobnica v. spižiareň.

Zemnica v. žitnica.

Zprušla v. špruheľ.

Žínka v. štránga.

Žitvica, zemnica, jama v zemi na obilie.

Bahor, bahry (Turiec, Orava, Zemplín), bahríky; die Radfelgen, Bogenkrummer; kerékfal, ijjgörbület, v. lukote.

Bilnice (Liptov, Orava), das Zugscheit; hámfa, v brcia, drčíky.

Bočnice, bočné dosky na doštenom voze.

Bokovne, jednotlivé strany z oboch rebrín na rebrinovom voze; die Seiten am Leiterwagen; szekéroldal, v. drabiny.

Bokovník, povraz na bokovni; Seitenstrick am Leiterwagen; szekéroldalkötél.

Brcia, brco (Bratisl.) v. bilnice, drčíky, ťažné drevá.

Brzda, premza, (Vajnory), die Bremse; ajazóvas, v. hám, zarážka.

Buček na rebrinách, (drabinách) a gréfach, vrchné a spodné drevá, žrde, v. drúček, žrď.

Cúgle, die Zügel; kantárszár, fékszár, v. úzda.

Cupant, cupanty (Vajnory), das Zuband, v. zdery, obruče, železné okutie.

Čap, čep (Nová Baňa), kolesný, der Radzapfen; kerékcsap, v. odhlavie.

Čišíry (Vajnory) v. šíry, postroj.

Desky (Zemplín), desčiny, desčice (Vajnory), kolmé dosky na jarme.

Dišel (Šáriš); der Deichsel; rúd, v. oje.

Doštenák, doštenec, doštený voz; der Bretterwagen; deszkaszekér.

Drabiňák, drabinovec (Orava, Šáriš, Zemplín), der Leiterwagen; létraszekér, v. rebrovec.

Drabiny, drabinky, die Wagenleiter; szekéroldal, v. bokovňa.

Drevenák, voz s drevenými osami.

Drčíky (Zemplín) v. bilnice, brcia.

Drúček v. buček, žŕdky.

Držáky v. sťaháky, zdržiaky.

Fasungy, voz fasungový (Turiec, Liptov), voz s mečíkovými bokovňami.

Gréfy, gréfový voz (Vajnory), malý voz s mečíkovými bokovňami.

Háčik, hák (Bošáca, Vajnory) na koňskom oji, v. káčer.

Hám, die Radsperre; kerékkötő, v. brzda, hamovník.

Hambalec, hamulec (Turiec), hamovačka, das Hemmholz; alabor, v. hrant, nákolník, válec.

Hamovník, hamovná reťaz; die Hemmkette, Sperrkette; kerékhám, kerékkötő lánc, v. zavierák, podväzovačka.

Hlava na kolese, kolesná hlava; die Radwelle; kerékágy.

Hlávka (Orava) na lievči, v. húžva, karika, obrúčka, kotúlka.

Hlavnica (Bošáca), hlavničky (Turiec), drevené položky na osách voza v. podúšky.

Hašpra, hašpry, der Sperhacken, das Hemmeisen, die Haspe; zárkapocs.

Haviar, die Wagenwinde; szekéremelő; vozný škripec, v. zvedák.

Hrant, hrantík v. hambalec, nákolník.

Húžva, ukrútená z vŕby na zadržanie lvovča na vrchnej žrdi rebrín, die Wiede; gúzs, v. hlávka, karika.

Chám, chámy, das Pferdegeschirr, Geraum; lószerszám, hám, v. postroj, šíry.

Chomút, das Pferdekummet, die Siele; lóiga, lójárom, v. šuterec.

Chrbátnik, široký remeň na koňovom chrbte, na ktorom visia pobočky.

Jarmo, járom (Turiec), das Joch; iga, járom.

Jazyk (Vajnory), nadstavok pre oje medzi prednými snicami.

Jazvečia koža, povlak chomúta.

Ihlice na jarme (Vajnory); der Jochnagel; nyakszeg, v. kliny.

Káčer (Turiec, Spiš), háčik na prednom konci oja, ale i v zadu na zavesenie váhy.

Kantár, der Pferdezaum, der Halfter; kantár, kötőfék, v. úzda, ohlávka.

Karika, das Reifchen, der Ring; karika, kerk, v. kotúlka, obrúčka.

Klanice, klaničky (Vajnory), die Wagenrunge; die Aufhaltsgabel; rakonca.

Kliešte drevené na chomúte.

Kliny v. ihlice.

Klištiny (Zemplín), v. rozpiny.

Kolo bosé, bez železného ráfa.

Kolomaž, kolimaha, die Wagenschmiere; kocsikenőcs, kulimáha.

Kolotež, die Sperre; kerékkötő, v. hám, hamovník.

Košina, košatina vozná pletená, der Wagenkorb, die Wagenpflechte; szekérkas.

Kotuľa, kotúľka (Vajnory) na zadržanie lušne, kotúľka lušňová, der Reifring; karikagyűrű; kotúľky na koňskom postroji, v. zápinky, pracky.

Kramľa, železná na chomúte, do ktorej sú sťaháky zavesené.

Krížne drevo (Vajnory), drevo na gréfach súbežne s rozponkami pre svážanie obilia.

Kuna (Turiec), ohnuté železo na volskom oji, na ktoré sa jarmo pripína svorníkom, v. mačka, sčaka.

Lajstňa, lajstnička, die Leiste; lécdarab v. lišeň, lištva.

Langoše (Zempl.), predné snice, v. snice.

Lať, lata, latka, die Latte; léc v. lišňa.

Letvy (Vajnory), bočné drevá po oboch bokoch gréfového voza, zavesené na štrángach; potrebujú sa cieľom zväčšenia gréfov pre svážanie obilia.

Liace, líce (Zempl.), v. oprate, vodzky.

Lievč (Orava, Turiec), liovč, levč, lôuč (Liptov), lvovč, lovče (Zemplín), lovča (Púchov), die Wagenleiste; lőcs, v. lišeň, lušňa.

Lievčisko (Turiec), lvovčisko, lôučisko, železná pošva na lievč, v. lušnisko.

Lišeň, lišnica, lišta, lištva, die Leiste; léc, lécdarab, heveder. v. lajstňa, lata, mečík, priem, lievč.

Lojtra (Liptov), die Leiter, Wagenleiter; lajtorja, v. rebrina.

Lojtriak (Liptov), der Leiterwagen; parasztszekér, v. rebrovec.

Longo (Vajnory), žŕdka dlhšia ako lušňa vedľa gréfov ležiaci stupek do voza.

Lúč (Vajnory), v. spica.

Lukote (ce) (Vajnory), die Radfelge; kerékfal v. bahry.

Lušňa (Vajnory), v. lievč.

Lušnisko (Vajnory), v. lievčisko.

Lúžko (Vajnory), obrúčka na spodnom bučku a na zadnej podúške pripevnená.

Lvonik, lon, lónik, lônik (Liptov, Orava), lvoník, lúnik (Zempl.), die Lünse, der Achsennagel; tengelyszeg, v. zákolesník, zákolník, zásnik.

Mačka (Vajnory), hák na volskom oji.

Mečíky (Zempl.), mäčíky (Orava), na rebrínovom voze a na jarme v. lišta, latka.

Náčelník (Orava), retiazka, ktorou je kôň pripútaný k oju v. náojník.

Nákolník v. hambalec, hamovačka, hrant, válec.

Náojník, die Deichselkette; nyaklólánc, v. náčelník.

Náosok, der Achsennagel; tengelyszeg v. lvonik.

Násada (Vajnory), v. oplen.

Násadek (Vajnory), v. lušnisko.

Oblúček (Vajnory), na lušnisku, v. oko.

Obročnica, sáčok s obrokom koňovi na hlave zavesený; das Futtersäckchen; abrakos zsák.

Obruče železné, okutie v. cupanty, zdery.

Obrúčka, das Reifchen, der Ring; kis abroncs, karika, v. karika, kotúlka, zderka.

Odhlavie v. čap.

Ohlávka, ohlav, ohlavec, ohlavie, v. kantár, úzda.

Ohlavok, na koni, der Halter, Widerhalter; nyakló.

Ohnivo z reťaze, der Kettenring; láncszem, lánckarika.

Oje, die Wagendeichsel; rúd, v. díšl.

Oko na lievčisku, ktorým zastrkuje sa lievčisko na osu.

Oplen, der Wendeschämel, der Rungstuhl.

Oprate, oprať, oprát (Vajnory), oprata, das Leitseil, Lenkseil; gyeplő v. liace, vodzky.

Os, osa, oš (Šáriš), die Achse; tengely.

Palice, paličky na rebrinách (Vrbica), v. rebrá, štéble.

Parhany (Orava), v. zdržiaky, sťaháky.

Pásy (Turiec) železné, v. obruče, zdery.

Paveza, paveznica, pavúz, drevo na pritiahnutie vozového nákladu; die Wagenstange; kötőrúd, v. popinok, ráteľ, švorec, žrď.

Pavúzny povraz, priťahuje pavúz k vozu v. štránga.

Pavúzna reťaz v. puvúzna reťaz.

Perá, okutie pod ojom, v. prúty.

Pobočky (Orava), v. postranice.

Podbradňa (Vajnory), spodná priema na jarme.

Podbrušina, podbrušník (Vajnory), podbruchaňa (Zemplín), der Bauchgurt; övszíj, v. podpruh, popruh, podpínka na koňovi.

Podčina, podišňa (Bošáca, Orava), podojňa (Turiec), podiždí (Vajnory), podložka na vyvýšenie oja; das Querholz unter der Deichsel, keresztfa tengely alatt.

Podchvostina, podchvojscina (Zempl.), remeň pod chvostom koňa zachytený.

Podosok, das Achsenblech, Achseneisen, die Achsenschiene; tengelyvas.

Podpierky, pudpúrky (Zempl.) klaníc.

Podpinka v. podbrušina.

Podprsina, podprsník na koni, der Brustriemen: mellszíj; retiazka alebo remenec.

Podpruh, popruh (Orava), v. podbrušina.

Podúšky (Vajnory), v. hlavnice.

Podväzovačka, die Spannkette, Radekette: szorítólánc, keréklánc; v. hamovník.

Polštár (Vajnory), podklad pod chomút v. vankúš.

Poňva, vozná plachta: die Wagendecke; ponyva.

Popinok v. pavúz.

Postranice (Vajnory), v. pobočky.

Postroj, výstroj koňa, v. záprež, šíry, čišíry.

Pošva, die Scheide: hüvely, tok, v. lievčisko.

Premza v. bremza, brzda, hám.

Priečka, priečňa, priema, priem; der Gratsparren, das Querbolz; keresztfa.

Prúty (Zempl.), v. perá.

Pútka na postraniciach, ktorými sa pripínajú na brcia: die Schlinge; hurok.

Ráf (Orava), die Radeschiene; kerékabroncs.

Ramená, predné snice (Vajnory), v. snice.

Ráteľ (Zvolen), v. pavúz.

Rázvora, rozvora (Zemplín), ruzvora (Vajnory).

Rebrá na rebrovom voze (Liptov), v. palice, late, lišty.

Rebrina (Liptov), die Wagenleiter, v. drabina.

Rebrovec, rebrinový voz (Liptov), v. drabinovec.

Redúvky (Zempl.), malý drabinák, v. gréfy.

Reťaz vozná, die Wagenkette; szekérlánc; reťaz rozpinová v zadu voza zastávajúca úlohu rozpiny. v. rozpiny.

Rozpiny, rozpinky, rozpony (Orava), rozponky (Vajnory), die Sperrstange; akaszlánc.

Sedanka (Vajnory), rebrinová na predku voza v. zic.

Spica (Turiec), v. špica, die Speiche, Radspeiche, die Spitze; küllő v. lúče, žbica.

Spojky v. paličky, lištvy, latky, priemy, priečny, mečíky.

Sťaháky (Turiec), scahare (Zempl.), v. zdržiaky.

Svoreň, klin spojujúci oje k sniciam a jarmo k oji.

Svorník v. zákolník, zákolesník.

Šija, vrchná čiastka na jarme. (Vajnory).

Šíry, das Pferdegeschirr; lószerszám, v. chámy, kantár, úzda.

Škebla, otvorená diera, ktorou sa svoreň pripevňuje.

Šľa, parádny chomút. (Orava).

Šperák na hamovku, der Sperrhacken; zárkapocs, v. zadržiak.

Špice, priečky na kolese; die Spitze, die Radspeiche; küllő, v. spica, lúč.

Šprichy (Orava), die Spreichen, v. spice.

Šrág, šrágl (Vajnory), der Schragen; sarogľa, v. šaragle.

Štéble (Orava), das Stäbl; v. palíčka.

Štemble (Zempl.), der Stämpel; kölyü, kolok v. palička, spojky.

Štránga, štrángy (Zempl.), štránok, štránočky, der Strang, der Seil; kötél, istráng; povraz v. žínka.

Štverňa na koni, široký prsný remeň, na ktorom sú pobočky a chrbátniky pripevnené.

Štverne, náčinie, postroj miesto chomúta; das Pferdegeschirr; lószerszám v. úzda.

Šúber (Bratisl.), doštená zásuvka, zátvorka na predku i na zadku došteného voza.

Šúterec (Zempl.) v. chomút.

Švingy, švingle na voze v. late, lišty, mečíky.

Švorec v. ráteľ.

Tokňa (Turiec) na konci voznej osi.

Ťažalo, predné oje pri dvojskom záprahu.

Úzda (Orava, Liptov), vuzda (Zemplín) v. kantár.

Úvoz, der Hollweg; mély út; v. závoz.

Váha v. hambalec, hamovačka, hrant.

Vankúš (Vajnory) v. polštár.

Vocky, vodzky (Orava), v. liace, oprate.

Voz, vôz (Vajnory), vuz (Zempl.)

Zadržiak v. šperák.

Záhamné koleso, pravé zadné.

Zákolesník, zákolník, zákolesníček, v. záosek, zásnik, lvonik.

Záosek (Bošáca) v. zásnik, zákolesník.

Zápin, zápinok v. záprah.

Zápinky, mosadzné ozdoby koňa, v. kariky, kotúlky, pracky.

Záprah, das Gespann; fogat, szekérfogat.

Záprež, zápriež, das Pferdegeschirr; lószerszám; v. postroj.

Zarážka v. brzda.

Zásnik (Turiec) v. zaosek, lvonik.

Zavierák na hamovníku v. kolotež.

Závlačka železná, pripína sťaháky na kramlici chomúta.

Závoz v. úvoz.

Zdera v. obruč, cupant.

Zdržiaky v. sťaháky.

Zubadlo, das Gebiss; zabola.

Zvedák v. haviar.

Žbice (Vajnory) v. spice.

Žínky, konopné, v. pobočky, postranice.

Žínka v. štránga.

Žŕdky, vrchné a spodné žŕdrky na rebrovcach, v. drúčky, bučky.

Žrď v. paveza.