Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Kalinčiak:
Bratova ruka
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 59 | čitateľov |
Na Mukačovský zámok sa nahrnulo mnoho ľudu; majú ztínať Mikuláša Badánskeho, povestného zbojníka, alebo radšej vyhlásenú hlavu strašného súdu Badánskych. On sa pred dakoľkými rokmi vkúpil v užhorodskej stolici pod menom Laskára, aby mohol v blízkosti lepšie pozoravať svojích nepriateľov. — Nikto ho nepoznal, bo náruživosti a bolesti tuho premenily tvár jeho. Vzal si za ženu dcéru svojho najvätšieho nepriateľa, bo kto ustrežie srdce? zabil ju, bo sám dakedy, kde súd jeho povstal, všetkých zaviazal, že nebudú šanovať ani ženy, ani syna, dcéry, sestry, lebo brata, keď by skrze ních ích tajemstvo na svetlo výnsť malo. — A nešanoval on ženu svoju, a predca ju nesmierne ľúbil, nekonečne ľúbil. — On všetko vyznal, nič netajil, okrem že nikdy nevyznal kto boli spoločníci strašného súdu. I nevyzvedelo sa to nikdy.
Na Mukačove mnoho ľudu; radi by vidieť hrúzu lesov, Badánskeho pokoreného. Divno, on ľudu nikdy nič zlého neurobil, a predca sa tento teší na smrť jeho. Teší sa obyčajne ľud obecný keď vidí padať a hynúť pred tým mocného a silného, bo veľkosť a silu vystáť nemôže.
Vystúpi Mikuláš na dvor, smele hlavu do hora nesúc, okom pohrdlive po množstve pozerajúc. Ľud vlepil naňho oči, i temné šeptanie rozšírilo sa medzi umlknutým shromaždením. Mikuláš vystúpil na vyvýšene miesto, zavolal bolestne: „odpusť Annuľka!“ a zas s výrazom hrúzy oči dohora vznášajúc vyriekol: „otče! syn tvoj zadržal prísahy!“
Kat šibol mečom; hlava odpadla.
Tak dokonal Mikuláš Badánsky.