ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dnes stojíte na prahu nového školského roku, dnes je teda dôležitý deň vo vašom živote. Uplynul už čas, ktorý ste mali dožičený na prázdniny, na zotavenie — a aký je sladký tento čas pre mladíka, najmä keď je už po ňom! Dohrnuli ste sa sem zo všetkých krajov našej šírej vlasti, opustili ste otcovský kozub, miesta, ku ktorým sa viažu najsladšie rozpomienky vášho detstva, opustili ste drahých rodičov. Prišli ste sem čiastočne preto, že vás sem poslali vaši príbuzní, a čiastočne preto, že vás sem pudila vlastná vnútorná túžba, pričom vám sotva bolo jasné, aký dôležitý je krok, ktorý ste urobili. Prirodzene, vo vašich rokoch je ešte nie zvykom cítiť zodpovednosť za svoje činy a nedbalosti, ešte sa nekalkuluje s krokom, ktorý sa robí. Je to preto, že vy primerane svojmu veku viac hľadíte na vlastného génia, na svoj cit a tušenie než na reflexiu a na vypočítavosť! — Povedal som práve preto „vlastného génia“ a „svoje tušenie“, lebo som tým chcel bližšie znázorniť stav mladíka, ktorý sa chce venovať štúdiu, a ešte aj preto, lebo vy podľa svojho veku viac hľadíte na to, čím sa denne zamestnávate, než na sám cieľ tej práce.

Ľudia obyčajne myslia, že sa preto študuje, aby sa vôbec zozbierali nejaké vedomosti, aby sa človek časom stal užitočným sebe aj iným. Áno, vaši rodičia vás poväčšine preto sem poslali, aby ste sa prosto pripravili pre nejaké budúce životné povolanie, ktoré by vám zabezpečilo miesto vo svete a práve preto by sa stalo aj prostriedkom vašej existencie. Vy sami sa pravdepodobne domnievate, že štúdium je most, ktorý vás privedie do domnelého raja budúceho života. — Ale, moji mladí priatelia, neverte, že je to jediné, čo vám má škola vôbec dať a čo vám teda dá aj v tomto nastávajúcom roku!

Prvé, čo chce škola s vami urobiť, je zošľachtiť ľudskú povahu vo vás. Človek je totiž taký, že až vtedy dosahuje určenie svojho bytia, keď rozriešil veľké protirečenie, ktoré tkvie v jeho povahe, to znamená, keď sa stáva tým, na čo je stvorený. Je on zároveň človek aj nečlovek. Človekom je preto, lebo ho Prozreteľnosť už pri jeho narodení vystrojila duchovnými vlohami. Nečlovekom je zas preto, lebo tieto vlohy driemu v ňom len ako zárodky ešte neexistujúceho života, a len vtedy budú mať nejaký význam, keď sa neskôr ďalej rozvinú, rozkvitnú a ovocie prinesú.

Škola má teda za úlohu spôsobiť vo vás túto zmenu, prebudiť vo vás tie driemajúce sily, viesť ich a zošľachtovať, slovom, urobiť z vás ľudí. Prečo by teda aj táto hodina, v ktorej stojíte na prahu nového školského roku, nebola dôležitou aj pre celý váš život? Prichádzate predsa bližšie k svojmu určeniu, k stupňu svojej životnej úlohy a sotva tušíte, aký veľký bude váš zisk z celoročného namáhania! Verte mi, ak vždy svedomite vykonáte svoju povinnosť, bude zabezpečené vaše postavenie vo svete a i v budúcnosti nájdete prostriedky na svoje udržiavanie.

No vy ako osobnosti nesmiete byť jediným cieľom toho, čo náleží k vašej výchove. To druhé, čo chce s vami urobiť škola, je to, že chce preniesť na vás všetku doterajšiu prácu človečenstva, aby z vás zase vytvorila vhodné prostriedky a nástroje na pokračovanie v tejto práci. Vy, práve tak ako aj ostatní ľudia, nepatríte len sami sebe, ale patríte spoločnosti, v ktorej ste, patríte času, v ktorom žijete, patríte štátnemu a cirkevnému spoločenstvu, ktoré sa o vás stará, chráni vás a dáva vás vychovávať. A tí všetci, opierajúc sa o dávno uplynulé stáročia, ďalej pokračujú v práci tam, kde prestali pracovať na veľkolepom diele ľudskej úlohy v službe ľudského pokolenia už zaniknuté stáročia. Všetky tieto sily hľadia nielen samy na seba, ale aj na budúcnosť a chcú svoje dielo, svoju prácu a vymoženosti preniesť na budúce pokolenia. Ony dávajú vychovávať mládež, budúcu generáciu, a sprístupňujú jej všetko to, čo dobyli a dosiahli. Chcú, aby tak mládež, keď ľahkou námahou zobrala ovocie tvrdej práce svojich predkov, tým ľahšie so sviežou silou toto dedičstvo rozmnožila, zveľadila a zvelebila.

V nastávajúcom školskom roku aj vy sa budete na tejto škole učiť všetkému, čo zhromaždila minulosť v odbore vedomostí. Predstavia sa vašim očiam, ako v nejakej panoráme, zaniknuté stáročia a kedysi mocné, ale už dávno vymreté národy. Budeme vám o nich rozprávať, ako pracovali, čo robili, ako cítili a mysleli, aby sa vaša mladá duša na tom všetkom posilňovala, aby sa vaše srdcia na tom občerstvovali a váš duch aby sa oduševňoval za všetko dobré a vznešené.

Naučíte sa na Grékoch poznávať čas mladosti človečenstva a tak myslím, zamilujete si aj postavy, ktoré tam vystupujú. Ony sú také príbuzné mladej duši, takže ak túžite po priateľstve, tam ho nájdete. Ak sa vám páči dobrovoľné, výlučne len z vlastného rozhodnutia osobnosti prýštiace podnikanie, nájdete ho tam. Ak milujete oduševnenie za všetko krásne a šľachetné, tam ho nájdete. Ak hľadáte úprimnosť, tam ju nájdete, veď predsa najkrajší mladík gréckeho staroveku^[1] hovorí:

Ďalej sa teraz rozvinie pred vaším zrakom celkom iný svet, svet plný práce, trudu, strádania a sebazaprenia, a to pre podporovanie blaha, slávy a veľkosti vlasti. — Je to rímsky svet a tam budete vidieť ideály, ktoré, telesne silné, všetko, áno aj samy seba obetovali, len keď tým mohli dosiahnuť jediný cieľ, totiž slávu a veľkosť vlasti. Ak sa teda chcete posilňovať v mladosti pre svoje mužné roky, učte sa tomu od Rimanov. Ak chcete zaoceliť svoje prsia proti trampotám a protivenstvám života, berte si príklad z Rimanov, ktorí, ako hovorí básnik:

svoju mládež nedostatkom a núdzou pripravovali na veľké činy, čo sa mali uskutočňovať v budúcnosti.

Napokon vám vyjde v ústrety svet vnútorný, svet myšlienky a najsrdečnejšieho citu u Germánov. Ten, nespokojný s vôľou vonkajšej individuality, s vonkajšou veľkosťou, nech by bola akákoľvek ohromná, zostúpil do najhlbších hlbín ducha, hľadá nekonečné, vždy pravdivé, usiluje sa povzniesť nad obmedzenosť časnosti a volá: Bohovia, darujte mi svoj nesmrteľný život! Čo vám môže dať smrteľník? Vyzdvihnite ma do svojho Olympu! Istotne všetci chcete byť vovedení do všetkých týchto svetov. Moji milí mladí priatelia, tak sa teda ponáhľajte do práce už dnešným dňom, ktorý je taký dôležitý pre vašu budúcnosť! Vo vašich rokoch máte dosť odvahy, máte dosť pružnosti, aby ste pochopili všetko to, pred čím sa zachvieva srdce obyčajného človeka.

Pravda, budú vás tu viesť dlhou školou rečového formalizmu. Budete musieť zápasiť s naučením rečí, prv než pochopíte ducha, ktorý je v tom, čo sa učíte. No, verte mi, moji mladí priatelia, musí to byť najmä preto, lebo každý jazyk vonkajším spôsobom vyjadruje vnútornú podstatu, myšlienku. Ďalej a hlavne je to však preto, lebo reči starých národov, ktoré tvoria hlavný moment gymnaziálneho vzdelávania, majú na sebe pečať takého sveta, ktorý nepoklesol ešte natoľko do abstrakcií ako moderný svet, a práve preto sa stal obrazom jednoty myšlienky s jej vonkajšou formou.

Opýtate sa ma však: Ako si prisvojíme všetko to, čo sa nám ponúka, my, ktorí sme predsa ešte takí mladí? Ako môžeme my, takí bezvýznamní, byť určení pre také veľké veci? — Na to vám musím len to odpovedať, že človek ako jednotlivec isteže je bezvýznamný, no zároveň je on aj kamienkom v budove, ktorú buduje Prozreteľnosť pre svoju veľkoleposť. A keby význam jednotlivca ani nebol väčší než tisícina kvapky v šírom oceáne v pomere ku všetkému vodstvu — jednako môže byť presvedčený, že len z týchto akoby prášok malých čiastočiek kvapky môže vzrásť oceán na veľkolepú potenciu. Odpoviem vám, že ste, pravdaže, slabí ako človek, osamotený a odlúčený od iných, ste slabí na to, aby ste si pomohli sami, sami si privlastnili všetko to, čo je potrebné pre vaše budúce životné povolanie. No práve preto prichádzate do školy, aby ste podľa miery svojich schopností a svojich doterajších vedomostí rozšírili si okruh svojej vôle, a zároveň škola má bezpečný prostriedok všetko to na ľahký spôsob uskutočniť.

Tento prostriedok, moji mladí priatelia, je disciplína, ktorá sa bude uplatňovať v škole. Myslím, že vám v niekoľkých slovách môžem objasniť, že je vyšší plán základom vášho vzdelávania a že rozmanitosť predmetov, ktoré sa tu máte učiť, nie je žiadne náhodné nakopenie nesúvisiacich elementov. Práve preto však aj prostriedky, ktoré majú zabezpečiť výsledok vašich snáh, musia byť také, aby mohli napomáhať duchov vo vašom vnútri, aby mohli zamedziť výstrelky nešľachetnej povahy, tam vás podporovať, kde ste slabí, a chrániť vás pred všetkým, čo by vám mohlo poškodiť. — Moji mladí priatelia, nie ste ešte samostatní a sami ešte neviete, čo vám môže osožiť a čo poškodiť. Vaše náklonnosti nie sú ešte vytríbené a inklinujú rovnako k zlu ako aj k dobru. Ešte ste sa nenaučili zaprieť sa tam, kde je strádanie povinnosťou človeka. Nemali ste ešte času vyjadriť sa za určitý spôsob konania, teda nemáte ešte žiadnu vôľu. Teraz prichádza škola, ktorá vás nechce len vedecky vzdelávať, ale súčasne chce pestovať všetky vaše duchovné a duševné sily. Ona zachádza s vami ako s útlym stromčekom, ktorý podopiera proti vetru, chráni proti zime a obrezáva vaše prebujnelosti.

V tento pre vás taký dôležitý deň odporúčam vám preto obzvlášť, aby ste poslúchali svojich učiteľov, ktorí sa namáhajú podľa svojho najlepšieho svedomia viesť vás a starať sa o vás, lebo musíte na to pamätať, že poslušnosť je najvyššou cnosťou mládeže. Odporúčam vám usilovnosť a vytrvalosť pri vykonávaní vašich povinností, lebo ony sú nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie vašich vedeckých a mravných úsilí. Odporúčam vám náležite zachovávať školské zákony, lebo v nich vyjadrená vôľa sleduje len vaše blaho. Odporúčam vám predovšetkým bohabojnosť, lebo ona je jemnosťou života a je začiatkom každej múdrosti.

Keď vám bude svätou vôľa vašich učiteľov a školských zákonov, keď sa jej podrobíte, keď zdoláte výbuchy svojvôle, budete usilovní a vytrvalí, budete bohabojní — nájdete v nás, svojich učiteľoch, vždy aj milujúcich dobrých učiteľov. V opačnom prípade však prísnych vykonávateľov zákona, lebo musíte vedieť, že budeme s vami prísne zachádzať, nakoľko by ste pozabudli, že naše rady a napomínania sledujú len vaše vlastné blaho. A tak, moji mladí priatelia, putujte šťastne po vytýčenej ceste celého školského roku. Pamätajte na túto, pre vás takú dôležitú chvíľu a nech vás požehnáva a vedie boh a jeho jednorodený Syn, náš Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorého meno nech je naveky pochválené.