E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Botafogo

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 7 čitateľov

Druhé dejstvo

GIGI (stojí medzi sporákom, korytom a metlou. Spieva).

Eden-beden-en-ten-tiky, poznáte ma? Ja som Gigi. Žijem v ťažkom zajatí, robím ako najatý. (Varí.) Musím variť, (Perie.) musím prať, (Zametá.) musím dlážku zametať, (Varí.) variť, (Perie.) prať (Zametá.) a zametať, (Varí.) variť, (Perie.) prať (Zametá.) a zametať, nemám sa z tej driny veru ani kedy spamätať.

Ale počkať! Niečo sa mi nepáči. (Ochutnáva.)

Varím mäso údené, a stále je studené. Pečiem buchty syrové, a stále sú surové.

Ako je to možné? Že by vyhaslo v sporáku? (Pozerá do sporáka.) A veru naozaj. Vyhaslo. Ale prečo vyhaslo? Veď ešte pred chvíľou horelo. Musím sa pozrieť do komína. (Strčí hlavu do sporáka a hneď ju vytiahne.) No pravdaže, to som si mohol myslieť. Upchatý komín. Čo sa to tam v ňom len suší? (Strčí hlavu do sporáka.)

Už to vidím. Má to uši. Ucho sprava, ucho zľava. Žeby hrniec? (Vytiahne hlavu.) Je to hlava. Ako Dubeň v Žiline – ľudská hlava v komíne. A akási mi je známa. Je to pán? Či je to dáma?

(Strčí hlavu do sporáka.)

Kde som ja len túto hlavu už videl?

GOGOV HLAS. Braček Gigi! Čože ma už nepoznáš?

GIGI. Braček Gogo! To si ty?

BOTAFOGO (vstupuje). Tak ako, kúzelník Pandolfíni, opral si?

GIGI (vytiahne hlavu). Opral, figliar Botafogo.

BOTAFOGO. Aj si pozametal?

GIGI. Pozametal, figliar Botafogo.

BOTAFOGO. A aby som nezabudol – aj si uvaril?

GIGI. Skoro som uvaril, figliar Botafogo, skoro.

BOTAFOGO. Hromtototo, čo to má znamenať – skoro? Aké skoro? Čo za skoro? Uvaril si, alebo si neuvaril?

GIGI. Nehnevaj sa, figliar Botafogo, nehnevaj!

Varím mäso údené, a stále je studené. Pečiem buchty syrové, a stále sú surové.

Drevo je vlhké, sporák pokazený a vôbec – nechceš si to zjesť také, aké to je?

Veď to mäso údené je dobré aj studené a tie buchty syrové sú dobré aj surové.

BOTAFOGO. Hromtototo, kúzelník Pandolfíni, čo to táraš? Mám jesť studené mäso a surové buchty? A len preto, že tebe sa zdá, že je vlhké drevo a pokazený sporák? Veď ja veľmi dobre viem, že drevo je suché a sporák bez chyby. Otvor dvierka! Pozrieme sa, či ti náhodou nevyhaslo.

GIGI (otvorí dvierka).

BOTAFOGO. Hromtototo, no nehovorím? Vyhaslo ti. Daj sem zápalky!

GIGI (podáva zápalky).

BOTAFOGO (zapaľuje). Škrtnem, hromtototo, a už v sporáku zase horí. Var a peč ďalej!

GOGOV HLAS. Hapčí!

BOTAFOGO. Čo to bolo, hromtototo? Voľakto kýchol. A kýchol tak mocne, že v sporáku zase vyhaslo. Kto to bol?

GIGI. Ja. Ja som to bol, figliar Botafogo, kto iný? Trošíčku som prechladnutý, nuž kýcham.

BOTAFOGO. Hromtototo, keď si prechladnutý, tak sa vypoť a nekýchaj teraz, keď podkurujem. No nič to, podkúrim znova. (Zapaľuje.) Škrtnem, hromtototo, a už zase horí.

GOGOV HLAS. Hapčí!

BOTAFOGO. Hromtototo, a toto má byť zase čo? Zasa ktosi kýchol a zasa vyhaslo. Chceš povedať, kúzelník Pandolfíni, že aj teraz si to kýchol ty?

GIGI. Nehnevaj sa, figliar Botafogo, aj teraz som to kýchol ja. Zdŕžal som, zdŕžal, ale som nezdržal. Vieš, ako to býva s kýchnutiami. Zdŕžaš ich, zdŕžaš, ale nezdržíš.

BOTAFOGO. Klameš, hromtototo! Tentoraz som sa na teba pozeral. Dobre som sa pozeral. Vôbec si to ty nekýchol.

GIGI. Ale kto iný by bol kýchol, keď nie ja, figliar Botafogo? Vieš, ja kýcham tak, že to na mne nevidíš, ani keď sa na mňa pozeráš.

BOTAFOGO. Hromtototo, a to už ako? Ako môžeš kýchať tak, že to na tebe nevidím, ani keď sa na teba pozerám? Vari sa tak kýchať dá?

GIGI. Oj, dá sa, pravdaže sa dá, figliar Botafogo. Dá sa to, keď sa kýcha bruchovravecky.

BOTAFOGO. Čo, hromtototo? Bruchovravecky? A to je ako?

GIGI. Ty nevieš, figliar Botafogo? Bruchovravecky, to je bruchom. Ústa mám zatvorené, ale bruchom môžem kýchať –

GOGOV HLAS. Hapčí!

GIGI. – počul si to? Ale nielen kýchať! Môžem bruchom aj hovoriť –

GOGOV HLAS. Teraz hovorím bruchom.

GIGI. – počul si to? A keď chcem, tak môžem bruchom aj spievať.

GOGOV HLAS (spieva).

En-ten-tiky-eden-beden, ja som bruchovravec jeden. Aj keď ústa zatvorím, kýcham, spievam, hovorím.

GIGI. Počul si to? Ale, figliar Botafogo, prečo vlastne musím ja tebe vysvetľovať, čo je bruchovravectvo? Ty predsa vieš všetky fígle na svete. Ty predsa musíš byť oveľa lepší bruchovravec ako ja.

BOTAFOGO. Hromtototo, a aj som. Počúvaj, kúzelník Pandolfíni, ako ja viem bruchovravecky kýchať! — — —

GIGI. Na zdravie!

BOTAFOGO. Ešte nie, hromtototo! Až teraz! — — — Počul si to?

GIGI. Nie, figliar Botafogo, nič som nepočul.

BOTAFOGO. Ani si nemal čo počuť, hromtototo! Teraz sa mi bruchovravecky kýchať nechce. Ale počúvaj, ako viem bruchovravecky hovoriť! — — —

GIGI. Figliar Botafogo, už bruchovravecky hovoríš?

BOTAFOGO. Nie, hromtototo, ešte iba bruchovravecky premýšľam.

GIGI. A kedy budeš bruchovravecky hovoriť, figliar Botafogo?

BOTAFOGO. Inokedy, hromtototo! Teraz budem radšej bruchovravecky spievať. Počúvaj! — — — No, počul si?

GIGI. Nepočul som, figliar Botafogo.

BOTAFOGO. Hromtototo, čo za nepočul, aké nepočul, musel si počuť a ak si nepočul, tak ti asi zavadzali uši, a ak ti majú uši takto zavadzať, tak ti ich radšej chytím a odtrhnem. Mám?

GIGI. Nie, figliar Botafogo, nie! Neodtŕhaj mi uši, počul som. Spieval si bruchovravecky veľmi krásne.

BOTAFOGO. Hromtototo, kúzelník Pandolfíni, čo to táraš? Aby si vedel, vôbec som nespieval. A nespieval som preto, že ja bruchovravecky ani kýchať, ani hovoriť, ani spievať neviem. A chcel by som vedieť, veru chcel. Ako to vyzerá, keď neviem bruchovravecky kýchať, hovoriť a spievať ja, figliar Botafogo, ktorý viem všetky fígle na svete? Nauč ma to, kúzelník Pandolfíni! Naučíš?

GIGI. Ale prečo nie, figliar Botafogo? Naučím. Sadnúť!

BOTAFOGO (sadá si).

GIGI. Ruky za chrbát!

BOTAFOGO (dáva si ruky za chrbát).

GIGI. Dávať pozor! Ten, kto sa chce naučiť bruchovravecky kýchať, hovoriť a spievať, nesmie otvárať ústa, rukami si musí stískať brucho a to, čo chce povedať, si musí iba pomyslieť. Zavri ústa, figliar Botafogo! Už ich máš zatvorené?

BOTAFOGO. Mhm.

GIGI. Teraz si rukami stisni brucho! Už si ho stískaš?

BOTAFOGO (stíska si brucho). Mhm.

GIGI. A teraz si pomysli „hapčí“! Už si si to pomyslel?

BOTAFOGO. Mhm.

GOGOV HLAS. Hapčí!

GIGI. No vidíš, figliar Botafogo. A len čo si si to pomyslel, už sa to aj ozvalo z tvojho brucha. Bruchovravecky kýchať už vieš, teraz ťa naučím bruchovravecky hovoriť. Budem ti dávať otázky a ty mi na ne budeš bruchovravecky odpovedať. Koľko je jeden a jeden?

GOGOV HLAS. Dva

GIGI. Veľmi dobre, figliar Botafogo, ide ti to. A koľko je dva a dva?

GOGOV HLAS. Myslím, že štyri alebo päť.

BOTAFOGO. Hromtototo, kúzelník Pandolfíni, a toto je čo? Pomyslel som si presnú odpoveď „štyri“ a z brucha sa mi ozvala nepresná „myslím, že štyri alebo päť“.

GIGI. A tomu sa čuduješ, figliar Botafogo? Tomu sa nečuduj! Hlava je múdra, brucho je hlúpe, hlava si pomyslí presnú odpoveď a brucho povie nepresnú. To sa stáva všetkým bruchovravcom na svete. Poďme radšej spievať! Zavri ústa! Stisni si brucho! A dávaj pozor! Najprv ti ja ústami zaspievam jednu pesničku ako otázku, a potom mi ty bruchom zaspievaš tú istú pesničku ako odpoveď. (Spieva.)

Zješ to mäso údené, hoci je aj studené? Zješ tie buchty syrové, hoci sú aj surové?

GOGOV HLAS (spieva).

Zjem to mäso údené, hoci je aj studené. Zjem tie buchty syrové, hoci sú aj surové.

BOTAFOGO. A to zas pŕŕŕ, hromtototo! Čo to moje brucho stále tára? Ja som chcel zaspievať, (spieva)

že to mäso údené nebudem jesť studené a tie buchty syrové nebudem jesť surové,

(hovorí) a to moje brucho to zaspievalo celkom naopak.

GIGI. Naopak-nenaopak, figliar Botafogo, ale keď ide o jedlo, musíš predsa poslúchať svoje brucho. Brucho vie najlepšie, čo mu chutí. Bruchovravecky kýchať, hovoriť a spievať už vieš, teraz poď jesť to studené mäso a tie surové buchty!

BOTAFOGO. Ani za svet, hromtototo! Sám si, kúzelník Pandolfíni, pred chvíľou povedal, že brucho je hlúpe. A ja ho mám poslúchať, keď ide o jedlo? Či ide o jedlo alebo nejde o jedlo, hlúpe brucho poslúchať nebudem. Už aj to mäso dovar a tie buchty dopeč, lebo ináč ja sa tak rozhnevám, že chytím túto stoličku (Chytí stoličku.) a… a… a… zase ju položím, (Položí stoličku.) lebo stoličiek mám málo, ale chytím radšej tento pohár (Chytí pohár.) a… a… a… aj ten pohár radšej položím, (Položí pohár.) lebo je to pohár pamiatkový, z toho pohára píjali ešte môj prapradedko – rozprával som ti vôbec o svojom prapradedkovi?

GIGI. Nerozprával, figliar Botafogo.

BOTAFOGO. Hja, môj prapradedko, to bývali človek! Ten sa nikdy nenahnevali. A celý deň si len vyspevovali. (Spieva.)

Ja sa nikdy nenahnevám, tralala, a celý deň si len spievam, tralala —

(Hovorí.) a ja som celý po nich, čo?

GIGI. Celý si po nich, figliar Botafogo.

BOTAFOGO. A, hromtototo, vôbec nie som celý po nich, aby si vedel, a keď to mäso hneď nedovaríš a tie buchty hneď nedopečieš, vôbec nebudem spievať, ale tak sa nahnevám, že tresnem päsťou po tomto sporáku (Tresne päsťou po sporáku.) a… a… a…

GOGO (vypadne zo sporáka. Je celý čierny).

BOTAFOGO. … hromtototo, a toto je čo za čierne ledačo?

GOGO (spieva).

Apach-ipich-epech-opoch, japa sopom čepernopoch.

BOTAFOGO (spieva).

Hromtototo, čočočo? Čo vraví to ledačo?

GIGI. To ledačo, figliar Botafogo, vraví, že je černoch.

BOTAFOGO. Vraví, že je černoch? Hromtototo, kúzelník Pandolfíni, a ty mu ako rozumieš? Ty vari vieš po černošsky?

GIGI. Trošku, figliar Botafogo, trošku. Nie perfekt, ale dohovorím sa.

BOTAFOGO. Hromtototo, ako ti len závidím. My sme veru vo svojej ťažkej mladosti nemali na štúdium cudzích rečí nadanie. Nuž teda, kúzelník Pandolfíni, keď sa s ním dohovoríš, rob tlmočníka! Opýtaj sa ho, kde sa vzal v tom sporáku!

GIGI. Čepernopoch, kdepe sipi sapa vzapal v topom spoporapákupu?

GOGO (spieva).

Japa mapám dopojepem, žepe sapám nepeviepem.

BOTAFOGO (spieva).

Hromtototo, čočočo? Čo vraví to ledačo?

GIGI. To ledačo, figliar Botafogo, vraví, že ani ono samo nevie, kde sa v tom sporáku vzalo.

BOTAFOGO. Cha, toto je ale dobrá vec. Vezme sa to v cudzom sporáku, a samo nevie ako. To sa našincovi nestane. No nech sa už vzalo, kde sa vzalo, je raz tu, je to hosť a ešte k tomu cudzinec, treba ho privítať, ako sa patrí. Povedz mu, že som figliar Botafogo a že ho pekne vítam vo svojom dome. (Gogovi.) Hehehe. (Gigimu.) Že sa práve chystám jesť a že ho pozývam k svojmu stolu. (Gogovi.) Hehehe. (Gigimu.)

Dám mu mäso údené – on ho zje aj studené, dám mu buchty syrové – on ich zje aj surové.

(Gogovi.) Hehehe. (Gigimu.) A k tomu si vypijeme – počkaj, čo? Šampanské. Mám šampanské.

GOGO. Šapampapansképe?

BOTAFOGO. Yes, yes, šapampapansképe, ty meňa póňal, vždyť my si, bratře, řozumíme! Ja milovať Áfrika, pomaranč, banán, páprika, hurá, hurá, hromtototo! (Vystrelí zátka zo šampanského.)

GOGO (zmizne v chuchvalcoch peny. Keď pena opadne,vidíme, že sa z čierneho Goga stal biely).

BOTAFOGO. Hromtototo, a toto je zasa aký fígeľ? Kam sa podel černoch?

GIGI, GOGO. Ále – už odišiel. Čo si to, figliar Botafogo nevidel?

BOTAFOGO. Nevidel, hromtototo, nevidel. Čosi sa mi robí s očami. A keby len s očami, ale aj s ušami. Veril by si, kúzelník Pandolfíni, že teba teraz vidím aj počujem dvakrát?

GIGI, GOGO. To robí to šampanské, figliar Botafogo. Privoňal si k nemu a si podtrundžený. A keďže si podtrundžený, vidíš aj počuješ všetko dvakrát.

BOTAFOGO. A naozaj, hromtototo! Vidím aj počujem dvakrát, pretože som podtrundžený. Strašne som podtrundžený. Ale čo mám teraz, v tej podtrundženosti robiť? Mám vystrájať?

GIGI, GOGO. Nevystrájaj, figliar Botafogo! Radšej zaspi!

BOTFOGO. A veru máš pravdu, kúzelník Pandolfíni. Nebudem vystrájať. Radšej zaspím. (Zaspí.)

GIGI, GOGO (spievajú).

Dobrú noc, Botafogo, dobrú noc, nech ti je príroda na pomoc!

(Za spevu kráčajú ku dverám Scéna sa otočí. Vidíme Botafogov dom zvonku, pred domom stojí Sedmokráska.)

GIGI, GOGO (vychádzajú z dverí).

SEDMOKRÁSKA (zmení sa na artistický bicykel).

GIGI, GOGO (nasadnú).

SEDMOKRÁSKA (stojí na mieste, jej kvet sa krúti a pozadie v protipohybe odnáša Botafogov dom).

SEDMOKRÁSKA (spieva).

Láska-páska-maska-vráska.

GIGI, GOGO (spievajú).

En-ten-tiky-eden-beden.

SEDMOKRÁSKA. Ja som zvláštna Sedmokráska.

GIGI, GOGO. My sme dvaja ako jeden.

SEDMOKRÁSKA. Keď chcem, stojím na mieste.

GIGI, GOGO. Brat podobný na brata.

SEDMOKRÁSKA. A keď chcem, som na ceste.

GIGI, GOGO. Gigi, Gogo, dvojčatá.

SEDMOKRÁSKA. Láska-páska-maska-vráska.

(Pozadie prináša dve debničky.)

SEDMOKRÁSKA (zastane pred debničkami).

GIGI, GOGO (zosadnú. Spievajú).

En-ten-tiky-eden-beden, domov, ten je iba jeden, a náš domov – ten je tu, už sme doma z výletu.

BOTAFOGOV HLAS. Hromtototo!

GOGO (vlezie do jednej debničky).

BOTAFOGO (vchádza bez palice a klobúka). Kúzelník Pandolfíni! Čo to má znamenať? Najprv si ma požiadal, aby som ťa zaujal, a keď som ťa zaujal, keď som z teba spravil svojho zaujatca, tak si vyčkal, kým zaspím, a odišiel si domov. Prečo?

GIGI. Preto, figliar Botafogo, že ty si sa pomýlil. Ja som ťa požiadal, aby si ma zaujal niečím zaujímavým, a ty si ma zajal do zajatia.

BOTAFOGO. Ach, ja nevzdelaný figliar Botafogo! Ja som si myslel, že zajatec a zaujatec je to isté. Nie je to do plaču? Veru je to do plaču. Plačem! (Botafogovi padajú z očí slzy na Sedmokrásku.)

SEDMOKRÁSKA (vädne pod Botafogovými slzami).

BOTAFOGO. No toto! Pod mojimi slzami zvädol kvet. Či to nebola levanduľa lekárska? Ech, kdežeby levanduľa lekárska.

SEDMOKRÁSKA (zmení sa na Botafogovu palicu a Botafogov klobúk. Klobúk vzlietne Botafogovi na hlavu, palica vletí Botafogovi do ruky).

BOTAFOGO. Bola to moja palica a môj klobúk! (Spieva.)

Figa-fúga-tágo-togo, ja som figliar Botafogo, ja viem, ak to neviete, všetky fígle na svete. Áno, ja viem všetky fígle, obvyklé aj neobvyklé, aj tie staré, ale jaré, aj tie nové, atómové, aj tie mužské, aj tie ženské, aj francúzske, aj slovenské, pre dospelých, aj pre dietky, pre ujčekov, aj pre tetky, pre autá, aj pre bicykle, slovom, ja viem všetky fígle —

a preto, keď chcem, premením sa aj na maliara Mráza. (Premení sa na maliara Mráza.)

Vina-véna-víno-veno, Jozef Mráz je moje meno. Maľoval som rok čo rok ľuďom kvety na oblok. Ale už maľujem

(Všetko, o čom spieva, sa zjavuje nakreslené v priestore.)

aj slniečka, aj srdiečka, aj domčeky, aj stromčeky, aj hodinky, aj rodinky, aj lavičky, aj kravičky, aj faganov, aj skokanov —

áno, maľujem aj skokanov, a nielenže ich maľujem, ale sa viem na nich aj premieňať. (Premení sa na skokana Cvičku.)

Táčky-tučko-točka-tyčka, ja som skokan Valér Cvička, ja tu beriem útokom rekord v skoku vysokom. Pozor, už sa pripravujem. Trenírky si napravujem. Ako strela vyrážam a od zeme sa odrážam.

(Rozbehne sa, odrazí a zmizne v priestore nad javiskom. Počuť len jeho hlas.)

HLAS SKOKANA CVIČKU. Hej, ty tam dole! KúzelníkPandolfíni! Nevieš náhodou, čo priťahuje skokana do výšky späť na zem?

GIGI. No predsa zemská príťažlivosť.

HLAS SKOKANA CVIČKU. Vďaka ti! Za ten svet som si nemohol spomenúť. Nebyť teba, možno by som ostal navždy trčať vo vzduchu. Ale takto je všetko v poriadku a môžem dopadnúť späť na zem, a dokonca nemusím dopadnúť na zem sám, pretože keď chcem, tak sa môžem premeniť na skokana Cvičku, maliara Mráza a figliara Botafoga odrazu a môžeme dopadnúť na zem všetci traja. (Všetci traja dopadnú zhora na javisko. Spievajú a zároveň s ich spevom tancuje Botafogova palica s Botafogovým klobúkom, predvádzajú pri tom svoje premeny.)

BOTAFOGO. MALIAR MRÁZ. SKOKAN CVIČKA.

Figa-fúga-tágo-togo, my sme figliar Botafogo,

a nielen my, ale aj a hlavne a predovšetkým a najmä… (Maliar Mráz a skokan Cvička zmiznú.)

BOTAFOGO.

… ja, pretože – ja viem, ak to neviete, všetky fígle na svete. Do videnia, kúzelník Pandolfíni!

GIGI. Do videnia, figliar Botafogo! A príď zas! (Zahrmí. Botafogo zmizne.)

BOTAFOGOV HLAS. …tototo, to sa vie, že ešte prídem.

GOGO (vylezie z debničky).

GIGI, GOGO (spievajú).

En-ten-tiky-eden –beden, my sme dvaja ako jeden, brat podobný na brata.

GIGI (ukloní sa). Gigi.

GOGO (ukloní sa). Gogo.

GIGI, GOGO. Dvojčatá.

My dvaja sme stále spolu, spolu máme šťastie, smolu, spolu v lete, spolu v zime, spolu bdieme, spolu spíme, v jednom dome žijeme, z jednej šálky pijeme, z jednej misky jeme, jednu pieseň vieme. En-ten-tiky-eden-beden, chcete vidieť fígeľ jeden?

GIGI. Dívajte sa! Vleziem sem. (Vlezie do jednej debničky.)

GOGO. No a ja zase do tejto druhej. (Vlezie do druhej debničky.)

Koniec

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.