ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bernard Mandeville (1670 — 1733), lekár, filozof a básnik, vydal v roku 1705 veľmi jednoduchým spôsobom, v rýmovaných dvojveršiach no rytmicky voľne napísanú bájku The Grumbling Hive or Knaves turn´d Honest (Bzučiaci úľ alebo ako sa darebáci stali počestnými), ktorú neskôr rozšíril o prozaický komentár a po druhý raz vydal v roku 1723 pod názvom The Fable of the Bees or Private Vices, Public Benefits (Bájka o včelách, alebo Súkromné neresti, obecný úžitok).

Najmä druhé vydanie malo veľký úspech u čitateľov, sprevádzal ho však aj škandál. Mandeville musel čeliť súdnej žalobe, lebo vraj svojím dielom ohrozil verejnú mravnosť, a označovali ho za väčšieho kacíra, než bol Voltaire. V rôznych krajinách jeho dielo zakazovali, vo Francúzsku dokonca aj pálili. Moderná ekonomická veda v jeho Bájke o včelách nachádza predobraz myšlienok Adama Smitha.

Nie je však také isté, že oslava „pozitívnej chamtivosti“ bola hlavným Mandevillovým zámerom. V záverečnom Ponaučení jeho bájky je predsa zreteľné upozornenie, že neresť môže byť užitočná iba vtedy, ak ju „obreže a spúta“ zákon. (So Vice is beneficial found, / When it's by Justice lopt and bound.) A navyše nesmieme zabúdať ani na to, že satirický básnik odjakživa používa aj takú fintu, že to, z čoho sa vysmieva, zdanlivo vychvaľuje — aby tak prešiel cez rozum cenzúre. Ani tak sa však nevyhne škandálu. Ani cenzúra nezaháľa a usiluje sa odhaľovať inotaje satirikov — často aj tam, kde nijaké nie sú, čo sa zas môže stať ďalšou inšpiráciou satiry. Vieme o tom čosi aj my — zažili sme to.

&

Hoci na mňa posledná chrípka ešte iba čaká, stihol si už aj tento slovenský text zadovážiť svoju históriu.

Vznikol tak, že najprv ma moji mladí priatelia Rastislav Ballek a Ján Jackuliak prizvali k svojej inscenácii na motívy knihy Ekonómia dobra a zla — bestselleru bývalého poradcu prezidenta Václava Havla a dnes už aj vo svete uznávaného českého ekonóma Tomáša Sedláčka. Premiéra sa uskutočnila 25. marca 2017 v Divadle L+S a moja spoluúčasť spočívala v tom, že v inscenácii bolo použitých niekoľko Sedláčkom citovaných veršov zo slávnej Mandevillovej básne v mojom prebásnení.

Dožičil som si však ten luxus, že som sa pustil do prebásnenia celého toho veľdiela. Mandeville bol pôvodom Holanďan a jeho angličtina je jednoduchá, no tri storočia, čo uplynuli od vzniku jeho básne, niektoré jej miesta zatemnili, a neporadil by som si s ňou, keby mi nepomohla s jej jazykovou interpretáciou moja dcéra Ľubka Feldeková.

Kým som to prebásňoval, iste som aj tajne dúfal, že keď slovenský text priateľov divadelníkov chytí za srdce, aj oni ho použijú kompletne.

Moje prebásnenie sa im naozaj páčilo, a páčilo sa nielen im, ale aj Tomášovi Sedláčkovi, ktorý v ich inscenácii účinkoval a ktorý ocenil aj to, že slovenské prebásnenie vzniklo skôr než české. (To sa totiž stáva len zriedkakedy.) Na popremiérovom posedení dostal chuť zduplikovať mi svoje nadšenie aj písomne a urobil to na lístočku, ktorý sa mi podarilo nestratiť, a tak som sa ním pochváliĺ aj čitateľom bibliofilského vydania, o ktorom bude reč v nasledujúcich riadkoch.

&

S prebásnením som sa totiž zabával pravdepodobne pridlho — inscenácia Ekonómie dobra a zla dostala za ten čas pevnú podobu, do ktorej sa potom zmestilo naozaj iba niekoľko Mandevillových veršov v prednese Gregora Hološku.

Čo však s tým zvyškom?

O tom, čo človek urobí, rozhoduje niekedy maličkosť — a keď je tým človekom básnik, môže tou maličkosťou byť aj jeden jediný rým. Meno Mandeville sa rýmuje so slovom vaudeville, a tak som dostal nápad dať Mandevillovej básni podobu monodrámy. Rozdelil som ju na päť dejstiev, pripísal som prológ a epilóg, a keď sa mi na záver — tam, kde sa v dramatickom diele očakáva katarzia — ponúkla dokonca aj vidina harvardského doktorátu, Vaudeville Mandeville bol na svete.

Na svete áno, no nie na javisku — jeho javiskovému uvedeniu predchádzal ešte knižný projekt — o bibliofilské vydanie (s vročením 2018) sa postaralo občianske združenie Krásny Spiš, zosobnené mojim priateľom Miroslavom Pollákom, a ilustráciami ho vyzdobil maliar a náš spoločný priateľ Fero Guldan.

Prezentácia tejto bibliofílie, sprevádzaná jednodňovou výstavou obrazov a sôch Fera Guldana, sa však už odohrala zároveň s javiskovým uvedením.

Premiéra hry Vaudeville Mandeville sa konala na scéne bratislavského V — klubu 15. januára 2018. Realizovala ju skupina Kafeband (Katarína Feldeková, Richard Šimurka a Ivo Ja kovič), no nechýbal som na javisku ani ja a v hlavnej úlohe — v úlohe Mandevilla — účinkoval ako hosť aj člen činohry Slovenského národného divadla Fero Kovár.

Občianskemu združeniu Krásny Spiš právo na vydanie bibliofílie aj Kafebandu právo na scénické uvedenie som poskytol zadarmo. Inak však na každé ďalšie použitie dáva súhlas agentúra Aura-pont, Veslařský ostrov 62, Praha 147 00, mail: petra.markova@aura-pont.cz, tel.: 00420 - 2 – 4319174.

Ľ. F.