Romance, balady, legendy

Didak, fráter zo Skalice,
kveštárom bol po okolí;
zbieral dobre, prevelice,
spokojní s ním pátri boli.

Po skončenej práci patrí
občerstviť si dušu, telo;
on to robil rád v hre v karty
a hral s dušou a hral smelo.

Stalo sa raz v Petrovej Vsi,
dal sa do hry — prehral kveštu.
„Čo tu robiť?“ — pomyslel si.
„Bože, jak mi pomôžeš tu?“

Vstane, riekne súdruhovi:
„Mlč — vieš?“ „Hej.“ „Nuž dostoj slovu!
Boh nám vráti všetky trovy.
Poďme teraz k Štefanovu.“

Popri ceste k Štefanovu
leží lesík veľmi krásny:

Lipovcom ho ľudia zovú,
iste od líp, čo tam rástli.

Tam zrú v jarme tučné voly,
ale nieto hospodára…
„Strýčko, kde ste? V háji, v poli?
Kto vie, kde sa gazda tára?“

Didak vola povypriahne
a ho oddá súdruhovi:
„Maninou choď k Strážom náhle.“
A ten s volom hybaj v nohy.

Potom Didak k oju ľahol,
strčil hlavu do jarma si,
a sa díval nahor, nadol,
čaká gazdu dlhé časy.

Zrazu gazda vyjde z lesa,
vidí záprah — s volom mnícha —
strnie, z miesta nepohne sa
a sotva že ešte dýcha.

A vtom Didak vravieť začne:
„Strýčku, len sa uspokojte,
múdry človek prijme vďačne
i trest, čo z rúk božích dôjde.

Ja som frankár. Pre zločiny
Boh ma volom spravil na čas;
ten čas minul práve nyní,
frankárom som zostal ja zas.

A včuľ vás zas potrestal on,
keď mňa, čo vám dal za vola,
zase spravil františkánom,
aby vaša škoda bola.

Ale o tom ani slova,
ináč Boh vás na smrť raní —
vaša žena ako vdova
bude chodiť po žobraní.

Nuž a teraz prepusťte ma.“
„Dobre — ale odpustíte,
že som vám dal skúpo sena,
kdežto bitky náležite.“

Dôjde domov s jedným volom,
žena skáče: „Kde máš vola?“
„Darmo, nesmiem vravieť o tom,
ináč by si vdovou bola.“

V Štepanove zvada bola,
zato v Strážoch milí frátri
odpeľali chytro vola,
preč šli skôr, než svet klam spatrí.

O šaštínskom o jarmoku
Strážan viedol predať vola;
Štepanovan ženu, matku
dobytča zas kúpiť volá.

Dôjdu, vkročia na stádnisko,
kde aj ich vôl tupo stojí…
a tu žena skríkne blízko:
„Toť náš vôl, toť, ľudia moji!“

Ale muž ju zhákne prísne:
„Čuš, ty šaľo, zavri tlamu!“
A on sám sa k volu tisne
a tak šepká do ucha mu:

„Kýho čerta vyviedli ste,
že vás Boh zas spravil volom?
Nemohli ste už žiť čiste?
Radšej biť sa dáte kolom?

Nie je lepšie slúžiť Bohu,
ako vláčiť ťažké jarmo?
Nech vás druhý cvičí trochu,
ja vás nechcem ani darmo!“

6. XII. 1909