ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1]

[A1a]

na ktorom On — ako od počiatku tak ešte aj podnes — ako podivuhodný Boh a Vodca svojich svätých a veriacich tak divne vozí cez hory a doly, cez oheň a vodu, cez nepriateľov a priateľov atď. v tomto zlom svete, kým ich konečne neprivezie na Eliášovom nebeskom voze^[2] skrze blahoslavenú smrť do večného pokoja,

spísaný Štefanom Pilárikom, najstarším,

kedysi farárom na siedmich rozličných miestach v Uhorsku, naposledy v mestečku Senici, ako aj seniorom^[3] slávneho braneckého bratstva^[4] po desať rokov, teraz však po mnohonásobnom a veľmi smutnom vyhnanstve z Uhorska ustanoveným kazateľom vyhnaneckej kresťanskej cirkvi v Neusalzi, v markgrófstve meissenskom,^[5] s poučným napomenutím a utešujúcimi výrokmi, ako aj s jeho vlastným príkladom, všetkým pobožným, krížom a zármutkom obťaženým kresťanským srdciam pre poučenie, útechu, napomenutie a povzbudenie.

V roku 1678.

Žalm IV. v. 4. ^[6]

Vedzte teda, že Pán svojich svätých divne vodieva.

— — —

Wittenberg,^[7] tlačou Matúša Henckela, univerzitného tlačiara|

Izaiáš 54, 6. ^[8] [A1b]

„Pán ťa ponechá v náreku, aby si bol ako opustená a v srdci zarmútená žena a ako mladá žena, ktorá je zapudená“, hovorí Pán, tvoj Boh.

II. Korintským 4, 8 — 11. ^[9]

Máme všade zármutok, ale nebojíme sa. Je nám úzko, ale nestávame sa malomyseľnými. Trpíme prenasledovanie, ale nebudeme opustení. Budeme porazení, ale nezahynieme a vždy budeme nosiť na svojom tele smrť Pána Ježiša, aby sa i život Pána Ježiša zjavil na našom tele.

Zjavenie 2, 10. ^[10]

Buď verný až do smrti a dám ti korunu života.|

*

Jasným kniežatám, [A2]

vysoko urodzeným grófom a pánom pánom, vysoko blahoctihodným biskupom a prelátom,^[11] vysoko a blahourodzeným rytierom, tiež prešľachetným, vysoko a veľmi ctihodným, najlepším, vysoko a veľmi učeným, vysoko a veľmi múdrym, vysoko dobroprajným, ako aj jasným kňažnám, vysoko urodzeným grófkam, vysoko a blahourodzeným, šľachetným, vysoko a blahopočestným, vysoko a veľmi ctným, na cnosti bohatým paniam a pannám, vôbec všetkým zbožným kresťanským srdciam, nech sú akéhokoľvek stavu, postavenia, hodnosti a pôvodu, mojim na všetkých stranách najláskavejším, milostivým pánom pánom, paniam paniam, veľmi nakloneným patrónom, spoľahlivým dobrým priaznivcom a priaznivkyniam atď. želám v kresťanskej zbožnosti, v najpovinnejšej poníženosti a v najhlbšej pokore božiu milosť, šťastlivé panovanie, bohaté požehnanie, milý pokoj v krajine a doma, nehynúcu slávu u Boha a počestného potomstva a naveky trvajúci život skrz Ježiša Krista, nášho Pána, mocou sv. Ducha. Amen.|

*

[A2b] Jasní, vysoko urodzení, vysoko blahoctihodní, vysoko blahourodzení, prešľachetní a vysoko dobroprajní páni! Jasné, vysoko urodzené, vysoko blahourodzené, vysoko počestné a cnostné, vysokoctené panie a panny!

Nikdy by som sa nebol odvážil chváliť sa podivuhodným vedením Najvyššieho, ktorým ma poctil v tak rozličných starostiach a protivenstvách, najmä však v kazateľskom úrade, keby ma vyvolená božia zbroj,^[12] sv. apoštol Pavel so svojimi spolupracovníkmi nebol predišiel, lebo takto píše k Rimanom v 5. kap., v. 3 — 5:^[13] „Chválime sa súženiami, vediac, že súženia prinášajú trpezlivosť; trpezlivosť prináša skúsenosť, skúsenosť však prináša nádej, nádej však nezahanbuje.“ Aj keď ma sv. Duch nenapomínal s ostatnými veriacimi skrz kráľovského proroka Dávida v jeho 4. žalme, v. 4.,^[14] keď hovorí: „Vedzte teda, že Pán svojich svätých divne vodieva.“ Nech je to však ďaleko odo mňa, že by som si chcel azda pred inými dajakú svätosť privlastňovať a tým sa vyvyšovať, pretože zneje: „My sme vôbec hriešnici |,[A3] a nemáme slávu, ktorú máme mať pred Bohom.“ (Rim. 3, 23). Spovedám sa a vyznávam tiež každodenne s tým istým kráľovským prorokom Dávidom (Žalm 51, 7): „Hľa, v hriechu som sa narodil a v hriechu ma počala moja matka.“ Ale nevytváram sa ani z obce svätých v takom zmysle, ako sú v Písme sv. tu i tam menovaní a čo sa pod nimi rozumie, a ako to je aj na uvedenom mieste. A síce nevytváram sa po prvé pre najsvätejšieho Mesiáša, ktorého svätosť dosahujeme vierou (Gal. 3, 26),^[15] po druhé pre svätý krst, v ktorom sme od hriechov obmytí, očistení, posvätení a ospravedlnení skrze meno Pána Ježiša Krista (I. Kor. 6, 11),^[16] po tretie pre sv. Ducha, ktorý v nás prebýva (I. Kor. 3, 16, Rim. 8, 10), ktorým sme zapečatení ako so zálohom nášho vykúpenia a ktorý i v nás prebúdza sväté pohnútky, myšlienky a reči (Kolos. 3, 17),^[17] a napokon po štvrté pre slovo božie, ktoré nás aj posväcuje. To, že sa však odvažujem chváliť sa podivným vedením svojho Boha, odôvodňujem takto: Po prvé, lebo zo samej jeho dobroty a otcovskej lásky ako dieťa už od mladosti podivuhodne som bol vodený a sem tam hnaný. Po druhé, aby som tak prebudil vo všetkých pokúšaných a zarmútených srdciach, najmä však u pobožných a prenasledovaných exulantov, pevnú myseľ, aby so mnou trpezlivo znášali s chuťou a láskou kríž, ktorý na nich Hospodin kladie, vo vedomí, „že terajšie utrpenia sa nevyrovnajú nádhere, ktorá sa má prejaviť na nás; všetci tiež, ktorí chcú žiť zbožne, musia trpieť prenasledovanie.“ Po tretie, |,[A3b] aby sa pritom rozpomenuli, že Pán, náš Boh od počiatku takto, na takomto voze bied a úzkostí vozil svojich milých svätých a dietky, a aby si takto mohli zabezpečiť útechu a pomoc sv. Ducha. Po štvrté, aby som opísaním takejto starostlivosti Boha a Otca a opísaním toho, ako sa podivuhodne správa k deťom človeka a teda i ku mne až dosiaľ, urobil po vôli mnohým žiadostivým srdciam (ktorým je čiastočne podivuhodný beh môjho života známy a ktoré mi vydali o tom svedectvo pred vynikajúcimi ľuďmi, ako to napokon spomína i môj syn magister^[18] Izaiáš Pilárik,^[19] alumnista saského kurfirsta^[20] vo Wittenbergu, v predhovore k pojednaniu o prenasledovaní pravej cirkvi. Čiastočne však ešte nie je známe, a tak sú veľmi žiadostiví, aby sa o ňom dozvedeli a poučili). Nepochybujem, že kde len zbožný, pobožný čitateľ to bude usilovne čítať a o tom rozmýšľať, neostane to bez úžitku, ba nad nejedným prenasledovaním sa bude veľmi diviť, áno, azda aj svojimi slzami moje nešťastie porosí a vyberie si z toho, čo mu môže slúžiť k spáse a úžitku.

Nuž takéto podivuhodné vedenie Najvyššieho chcel som pripísať a venovať najponíženejšie, pokorne a úctivo Vašej Vašej Jasnosti Jasnosti, Milosti Milosti, Velebnosti a Dôstojnosti, Váženým Váženým Vysokodôstojným Cnostiam a Milostiam ako mojim najláskavejším, milostivým, vládnucim, vysokocteným a vzácnym pánom pánom, paniam a pannám, veľkým a mocným patrónom a |,[A4] patrónkam, ponížene a slušne prosiac, aby ste toto láskavo a priaznivo prijali a mňa aj ďalej ponechali vo svojej milosti, vysokej priazni a náklonnosti. Ja si dám na tom veľmi záležať a budem horlivo opäť a opäť prosiť ako nehodný sluha boží najvyššieho odplatiteľa všetkých dobrých skutkov za vaše všeobecné a zvláštne blaho, život a časté patričné uplatnenie. Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, vyslyš moje vzdychy a dokazuj aj ďalej na nás svoju podivuhodnú dobrotu (Žalm 17, 7)! Zachovaj nás všetkých pod jeho milostivou záštitou a ochranou proti zlobe a vzdoru všetkých nepriateľov a daj, aby sme požívali jeho milosti tu časne a tam večne, čo želá Vašej Vašej Jasnosti Jasnosti, Milosti Milosti, Velebnosti, Dôstojnosti, Slávnym Slávnym Cnostiam a priaznivcom

Dané v Neusalzi v Meissensku v 9. nedeľu po Trojici roku 1678.^[21]|

*

Ukazovateľ kapitol

I. kapitola:

O divnom povoze božom pri narodení, v detstve a mladosti

II. kapitola:

O divnom povoze božom v učiteľskom úrade

III. kapitola:

O podivuhodnom povoze božom pri vysvätení a nastúpení vysokodôstojného kňazského úradu

IV. kapitola:

O podivuhodnom povoze božom v prvom vyhnanstve

V. kapitola:

O divnom povoze božom pri sťahovaní sa na úrad dvorného kazateľa

VI. kapitola:

O divnom povoze božom pri návšteve rodičov a v kňazskom účinkovaní v Beckove

VII. kapitola:

O divnom povoze božom za nádasdyovskej perzekúcie a prenasledovania

VIII. kapitola:

O divnom povoze božom pri povolaní do Senice a v tatárskom zajatí

IX. kapitola:

O divnom povoze božom z valašského tábora až na Branč

X. kapitola:

O divnom povoze božom po tatárskom zajatí

XI. kapitola:

O divnom povoze božom v mojom vyhnanstve po úteku

XII. kapitola:

O divnom povoze božom vo vyhnanstve z Uhorska do Nemecka

XIII. kapitola:

O divnom povoze božom z Vratislavi až do Žitavy a odtiaľ až do Neusalze|

*

Svedectvo, ktoré autorovi blahosklonne udeľuje vysokodôstojná teologická fakulta vo Wittenbergu:

V mene Ježiša! Dekan senior a ostatní profesori teologickej fakulty na wittenberskej akadémii láskavého čitateľa srdečne zdravia.|

*

[A1b] „Ak hovoríš o človeku, hovoríš o všetkých utrpeniach“, hovorili kedysi ako príslovie múdrejší v našom národe. Správnejšie to platí o živote skutočne verných kresťanov: „Ak hovoríš o človeku kresťanovi, hovoríš o všetkých utrpeniach na svete“. Veď mnohé súženia sú neodmysliteľné od spravodlivých (podľa svedectva Dávida, Žalm 34, 20), pretože títo musia cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva nebeského. Ale toto príslovie sa vzťahuje zo všetkých najpriliehavejšie na verných kňazov cirkvi. Ak hovoríš o kňazovi vernom Kristovi, hovoríš o všetkých utrpeniach, lebo Pán Ježiš je pánom utrpenia a učiteľ a vodca všetkých trpiacich. Prorockými ústami a veľmi jasnými slovami to predpovedal svojim pomocníkom Ján (16, 20):^[22] „Amen, amen, vravím vám, vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy sa však budete rmútiť.“ |,[A2a] A (v. 1 — 4): „Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršili. Zo synagógy vás vylúčia a prichádza hodina, že každý, kto vás usmrtí, bude sa domnievať, že vykonal službu Bohu. A to vám učinia, pretože nepoznali Otca ani mňa. To som vám však povedal, aby ste, keď príde hodina ich, rozpomenuli sa, že som vám to povedal.“ To sú osudy kňazov! To sú úvahy verných duchovných, ktoré vyvoláva svet pred ich nešťastné zraky! Ale v tomto spočíva pravá podmienka verných kňazov, ako predpovedal sám Pán (Ján 15, 18 a nasl.): „Ak vás nenávidí svet, vedzteže, že ma nenávidel skôr ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo mu patrilo. Pretože však nie ste zo sveta, ale ja som vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Pamätajte na slovo, ktoré som ja povedal vám: ,Nie je služobník väčší ako jeho pán.‘ Ak ma prenasledovali, i vás budú prenasledovať. Ak moje slovo zachovali, i vaše budú zachovávať. Ale toto všetko vám učinia pre meno moje, pretože nepoznajú toho, ktorý |,[A2b] ma poslal.“ V tomto spočíva dokonalosť verných kňazov, ako zas učí Spasiteľ, vodca prenasledovaných kňazov: „Nestojí žiak nad svojím učiteľom. Ale každý bude dokonalým, ak bude ako jeho učiteľ“ (Lukáš 6, 40).^[23] A (Matúš 10, 16):^[24] „Hľa, ja posielam vás ako ovce medzi vlky… Budú vás vydávať na súdoch a budú vás bičovať vo svojich synagógach. I pred vládcov a kráľov budete vodení pre mňa na svedectvo tým a pohanom (v. 17 — 18). Vydá na smrť brat brata a otec dieťa a povstanú deti proti rodičom a budú ich zabíjať (v. 21). A budete v nenávisti u všetkých pre meno moje (v. 22). Keď však vás budú prenasledovať v meste tomto, ujdite do iného“ atď. (v. 23). Nestojí žiak nad svojím učiteľom, ani sluha nad pánom svojím. Stačí žiakovi, aby bol ako jeho učiteľ a sluhovi, ako jeho pán. Ak hlavu rodiny volali Belzebubom,^[25] ako horšie jej členov? V tomto napokon spočíva blaženosť verných kňazov, ako o tom svedčí vodca mučeníkov (Matúš 5, 10 — 12): „Blahoslavení, ktorí prenasledovanie |,[A3] znášajú pre spravodlivosť, pretože ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vám pre mňa budú zlorečiť a prenasledovať vás a hovoriť všetko zlé proti vám, lužúc. Radujte sa a plesajte, pretože odmena vaša hojná je v nebesiach. Tak totiž prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Tieto príklady sú dosť jasným, dosť hodnoverným svedectvom, ktoré je výpoveďou samotnej pravdy, o osude verných kňazov tu na zemi. Ináč nesvedčia ani všeobecné dejiny všetkých vekov, lebo v Starom zákone mali takýto osud proroci a iní boží služobníci, ktorých dlhý zoznam tu podať by bolo ťažké! Takýto osud mali apoštoli, evanjelisti a iní učitelia prvotnej cirkvi od čias Krista! Takýto osud mali pravoverní duchovní po všetky veky Nového zákona! Čo je teda na tom divného, ak verných kňazov stíha dnes ten istý osud? Vo veľkom divadle sveta sa vždy hrá ten istý kus, iba čo sa menia osoby. Aby sme o inom nehovorili, nech vydá svedectvo samé Uhorsko, predtým prekvitajúce a veľmi bohaté kráľovstvo. Častejšie sa totiž Antikristova družina pokúšala o prenasledovanie, ale ochranca Izraela predtým nedopustil úplné potlačenie cirkvi a všeobecné vypudenie verných |,[A3b] kňazov. Hoci túto skľúčenú cirkev veľmi často obliehali obaja Antikristi — i východný i západný — predsa ju celú nemohli nijako dobyť. Stráž konal strážca Izraela, Kristus, hliadku mali vojaci nebeskej armády, najmocnejšie hradby vôkol postavila smelosť zbožných modlitieb, najúčinnejšiu pomoc priniesol veľmi silný útok božieho milosrdenstva. Pod touto ochranou stálo Uhorsko opevnené, cirkev zostala! Ale teraz, ó žiaľ! Všetko sa obrátilo na horšie. Svedčí o tom skaza prekvitajúceho kráľovstva, potlačenie celej cirkvi, biedny osud kňazov cirkvi! Veru nikto nemôže ľahko vylíčiť prenasledovanie, väznenie, zajatie, surový výsmech zajatých, ukrutné bitie, strašné a prekliate otroctvo a napokon samotnú smrť.

Ale nebudeme sa zaoberať iba týmito vecami, pretože publikované spisy^[26] už vyložili kresťanskému svetu tento biedny osud uhorských kňazov. Každodenne poznávame živých svedkov veľmi krutého osudu a o ich nespočetných pohromách sa dopočúvame na vlastné uši a z nepochybných zpráv. Medzi týmito, ak aj nie vôbec, predsa akési význačné miesto zaberá veľmi úctyhodný |,[A4a] a učený muž, pán Štefan Pilárik, nie jedného miesta duchovný, nie jedného miesta mučeník. Tak bezohľadný, tak strašný bol jeho osud od istého času, že jeho nebezpečenstvá, jeho pohromy a spútané zlo tvoria obšírnu históriu mučeníctva. Publikoval ju sám, pripomenul ju slávny syn, pán magister Izaiáš Pilárik, Uhor zo Sv. Ondreja, alumnista najjasnejšieho saského kurfirsta, usilovný študent najsvätejšej teológie, vo význačnej teologickej dišpute De persecutione verae ecclesiae, ktorú mal u nás pred dvoma rokmi. Časť z nej venoval rozličnému prenasledovaniu svojho otca v Uhorsku pre srdce naklonené k Bohu a príjemnej spomienke na pominuvšie sa zlo, takže by to nemalo význam tieto veci alebo opakovať alebo vyratúvať. Muž postihnutý nešťastím a sluha Kristov, trápený skoro všetkými spôsobmi mučeníctva i od východného i od západného Antikrista^[27] v neustálych prenasledovaniach, žiadal si však naše svedectvo a dobrozdanie alebo so sprostredkovaním alebo s teologickým odporúčaním na mocných patrónov.|,[A4a] To mu zaiste nemôžeme ani nesmieme odoprieť pre príbuznosť pravoverného vyznania, pre veľmi ochotnú úslužnosť kresťanskej lásky, pre množstvo vytrpeného zla a pre oddanosť, ktorú nám tento muž preukazoval. Preto s takým zanietením, ako si vec žiada, chceme požiadať čitateľov všeobecne i jednotlivo, aby boli ochotní prijať s láskavou mysľou muža známeho toľkým prenasledovaním, vzhliadnuť naňho s priazňou, ujať sa ho so štedrými rukami a pod svojou ochranou podporovať všetkými prostriedkami jeho život, prácu, deti, stav. Kristus i v tomto služobníkovi nech je láskavo prijatý, obdarený dobrodeniami! On nech je strážcom a ochrancom Izraela a nech ochraňuje v pokoji cirkve, ktoré dosiaľ kvitnú, vďaka božej milosti, klesajúcich nech podoprie svojou silou, upadnuvších nech pozdvihne mocnou pravicou pre svoje slávne meno, víťazné medzi všetkými nepriateľmi! Buď zbohom, láskavý čitateľ! Svoje povinnosti si vždy vykonávaj šťastne v Pánu podľa sľubu!

Napísané vo Wittenbergu, opatrené obvyklou pečaťou nášho kolégia, dňa 3. mája roku 1678.

L. S. |^[28]

*