ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mladosť je tak utvorený kapitál, že až po mnohých rokoch a len pod tou podmienkou prinesie raz bohaté úroky, ak sme si roky svojej nežnej, ohybnej mladosti tak usporiadali, aby sa v nich kapitál nepotrebne neroztriešťoval a aby úroky boli náležite zabezpečené. To sa stáva účelným využitím času mladosti.

Ako ich však budeš môcť účelne využiť, keď je pred tvojimi duchovnými očami ešte hustým závojom zahalený svet so svojimi nárokmi, ktoré stavia na každého človeka a na každý vek? Ako zužitkuješ kapitál svojej mladosti, keď sú ti nie dostatočne známe ani ciele tvojej budúcnosti, ani prostriedky, ktorými by si ich bezpečne dosiahol? Doteraz žiješ ešte len v predtuchách, v neurčitých očakávaniach, a minulé oželejúc, prítomnému dôverujúc a budúce v plnej nádeji očakávajúc, nechávaš, aby iní viedli tvoje kroky.

Aj dnešného dňa prichádzaš na túto školu opätovne s predsavzatím, že tu budeš pomocou svojich učiteľov čerpať zo žriedla vedomostí, zohrievať sa a mocnieť na hrudi mravnej výchovy. Čo tu hľadáš, to sa ti aj verne poskytne. No keďže je mladícky vek najvrtkavejšou, najneurčitejšou a najnerozhodnejšou periódou ľudského života, je najdôležitejšie, milovaná mládež, aby sa ti znova pripomínalo, čo požaduje od teba škola počas školského roku. Ona požaduje od teba:

1. Čestné, neúnavné a stále úsilie o tvoje vlastné duchovné zdokonalenie. Ona požaduje od teba svedomitú, otvorenú a úprimnú statočnosť. Ty teda začneš nielen upravovať svoj pohľad na nový život, na život, ktorý sa prejavuje v jasnosti rozumu, v sile vôle a v čistote mravov, ale budeš sa prejavovať aj vo svojej vlastnej činnosti, v poriadnosti, vo vlastnej námahe dobyť seba samého, to znamená, budeš sa starať, aby si sa sformovala a vzdelala za duchovného človeka. Čože ti pomôže spať a prebúdzať sa, pojesť svoje skromné jedlo a potom sa rozvaliť na svojej hospode? Tvoje telo sa aj bez tvojho pričinenia rozvíja, vädne a hynie. Čo ti je platné, ak plným dúškom požívaš svetské rozkoše a pokladáš ich za najvyššie blaho života? Pekné momenty nášho života, pôžitok, rozkoš, životné radosti zmiznú spred našich očí ako slnečný lúč, ktorý ožiari vlnu rieky, odzrkadlí sa v nej a potom zhasne. — Večnou zostáva len pravda, iba ríša ducha, preto sa, moji mladí priatelia, snažte vypestovať za pravých učeníkov pravdy, snažte sa zo všetkých síl rozdúchať a oživiť iskru ducha, čo drieme na dne vašej duše, aby pozvoľna vzplanula v oheň, na ktorom by sa raz človek zohrial.

Škola ti privoláva:

2. Maj dôveru v seba samého!

Milá mládež, na ceste, po ktorej chceš kráčať, nájdeš veľmi často ťažkosti a prekážky, jestvujúce čiastočne v tvojej vlastnej povahe a čiastočne v povahe vecí, ktorými sa budeš zaoberať. Budeš ich veľmi často pokladať za neprekonateľné, takže si budeš napokon myslieť, že by bolo lepšie ani sa nesnažiť o to, čo ti je neznáme a čo je domnelé ťažké, ale radšej sa hnať za mladíckymi radosťami, ani sa neobzerajúc na nebezpečie chodníka, po ktorom sa chceš ponáhľať. — No prekážky sa vyskytujú na každej ceste, dokonca aj na najrovnejšej, najmä keď sa stúpa nahor, ale zato sa ich báť netreba. Podnecovať nás má práve to, čo nám je neznáme a má nás pobádať, aby sme to zvládli. Na tejto škole nemáme nič také, čo by ti bolo nedosiahnuteľné, najmä keď sa nebude od teba nič požadovať, čo by prevyšovalo tvoju chápavosť. Je totiž všeobecnou skúsenosťou, že všetko, čo má dlho trvať, musí pomaly dospievať a postupne sa zdokonaľovať, takže práve preto aj ty svoje obmedzené výkony nijako nepokladaj za nepatrné. Prídu raz roky, v ktorých sama nahliadneš, že tvoja terajšia námaha a dnešné tvoje úsilia boli základom celej tvojej budúcej existencie. Keby si sa nebola svojho času naučila abecedu, mohla by si sa teraz venovať vede?

Milovaná mládež, maj preto dôveru sama v seba! Veď trpezlivosť a sebadôvera všetko premáha. Vytrvaj vo svojom úsilí, lebo od neho závisí dobrý výsledok. Lebo nádej rozkvitá nie z vlhkého oka, ale z našej usilovnosti a zo snaživej ruky pracovníka. A zapamätaj si: Nihil natura tam alte posuit, quo virtus eniti non posset.^[38] Len ten je stratený, kto sa sám seba vzdá.

— — — — —

Milovaná mládež, ak chceš teda neúnavne túžiť po svojom duchovnom zdokonalení, ak chceš mať neochvejnú dôveru v samu seba, ak chceš svoje cesty v detinskej pokore bohu poručiť, vtedy ti kapitál tvojej mladosti raz určite a istotne prinesie bohaté úroky.

Tým sa otvára školský rok.