ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milovaná mládež!

Je niečo podivného v ľudskej povahe. Aký malý a bezvýznamný je človek, zároveň je taký veľký. Hoci sa jeho jednotlivé sily a zmysly v mnohých vzťahoch nemôžu rovnať prírodným silám a zmyslom iných živých tvorov, jednako sú ony povznesené nad všetko, čo dobrotivý Stvoriteľ stvoril vo svojej všemohúcnosti. Všetko, čo raz bolo stvorené, čo sa raz narodilo, nasleduje zákon svojej prírody. Tieto zákony však vždy podmieňujú presne to isté, stále a nezmeniteľné, a to tak, že vždy zostáva určitý spôsob v istých formách a v tom istom smere, ktorý zostal vrodený stvoreniam už pred tisícročiami. Jedine u človeka je tento prípad nie výlučným, pretože temer každý človek je originálom, skoro každý má iné schopnosti, iné snahy a iné vášne len sám pre seba, takže v tom je nezávislý na inom. Medzitým, kým jeden vie toto a druhý tamto, jeden sa snaží o to a druhý zas o iné, v konečnej analýze sú a zostávajú predsa len všetci rovnakí. Všetci totiž snažia sa o uskutočnenie človeka v sebe a skrze seba, aj keď najrozličnejšími spôsobmi, lebo to, čo rozumieme pod pojmom človeka, nenachádzame nikdy v jeho dokonalosti. — Jednotlivec a množstvo, ako sa to dáva dohromady? — Celkom dobre, moji mladí priatelia, lebo je človek už sám v sebe hádankou a zjednocuje v sebe najväčšie protirečenia, takže aj tieto protirečenia môžu byť napokon len zdanlivé.

Každý z nás chce teda niečo iné, ale predsa jednako len chceme jedno a to isté. Každý totiž chce, čiastočne z egoizmu a čiastočne vedený vlastným najvnútornejším presvedčením, to, čo sa mu zdá byť najlepšie. Lenže pritom často naráža na presvedčenie a na snahy iných, ktorí tiež sú presvedčení, že sa musia práve tak pevne pridŕžať svojich náhľadov a svojich snáh, ako aj ich protivníci.

Samo sebou sa rozumie, že z toho prirodzeným spôsobom povstáva boj, ktorý nepozorujeme u iných tvorov, no tento boj je práve oným prostriedkom, ktorý privádza človeka k jeho určeniu, keďže každému jednotlivcovi poskytuje jeho sily a snahy. Z nich však, len čo sa jednotlivé mienky a náhľady vyrovnali medzi sebou a keď sa vášne obapolne vybili, vychádza najavo pravda. V skutočnosti mizne však to, čo je individuálne, jednotlivcovo, aj keď to môže sprostredkovať len jednotlivá osobnosť, a len potom sa dostane k vedomiu a uplatneniu.

Práve v tom je riešenie spomenutého protirečenia. Pravda ovláda ľudí; slúžia jej celé generácie, celé stáročia a tisícročia, klaňajú sa jej, lebo ona zostáva vo svojej jasnosti a svojej žiarivej nádhere ako to božie slniečko, ktoré všetko osvetľuje a zohrieva, aj keď chatrný človek v jej službe hynie a pre svoju povahu ostatne aj musí zahynúť. Je pravda, že človek za piaď času svojho života, pobádaný na to svojím vnútrom, chce, aby sa len on sám uplatnil, no všetky jeho námahy vedú stále k niečomu inému. Jeho boj, ktorý vedie proti mienkam a náhľadom blížnych, slúži totiž k uplatneniu pravdy.

Pravda a jej uplatnenie sú teda koincidencie všetkých namáhaní ľudského pokolenia. Jednotlivý človek dychtí po pravde i navzdory svojej vôle a nasledujúc zákon svojho rodu, musí jej aj mimovoľne slúžiť.

Aby sa však pravde úspešne mohlo slúžiť, aby sa v jej službe dalo obstáť v boji proti iným a v tomto boji, pokiaľ možno, najviac pre ňu získať a ju podľa možnosti napomáhať, musí byť človek vyzbrojený určitými zbraňami, lebo veď nič nezmôže bez zbraní, bez vhodných, účelných, čistých a dobre naostrených zbraní!

Nuž a tieto zbrane v službe ducha sú: vzdelanie ducha, ušľachtilosť srdca a sloboda vôle, očistená od škváry predsudku, egoizmu a vášne.

Milá mládež, je aj tvojou úlohou časom v živote sa zhromaždiť okolo zástavy slobody, je aj tvojou úlohou v budúcnosti jej slúžiť a je aj tvojou úlohou nejeden boj v jej službe. Práve preto si sem prišla a dostavila si sa do tejto školy. Chceš totiž, aby ti tento ústav poskytol zbrane, ktoré budeš raz potrebovať do boja v službe pravdy. Hľadáš tu preto vzdelanie ducha, zošľachtenie srdca, pretvorenie svojej vôle, aby sa ona oslobodila od každého malicherného sebectva, od každej človeka ponižujúcej náruživosti a vôbec od každej vášne.

To je teda zmysel tvojho príchodu sem! Ty, mládež, si však ešte útla a neskúsená, aby si si mohla rozvážiť, že úlohu ľudského života netvorí jednoduché životné povolanie, ani získanie kúska chleba, ani vonkajšie postavenie, ktoré si niekto zaopatrí vďaka svojej výchove.

Chcem ti preto povedať, že je človek tu nie výlučne kvôli sebe, pretože má rozriešiť omnoho vyššie životné úlohy, ako napríklad mravný poriadok sveta, ktorý je produktom námah jednotlivých ľudí. Veda existuje tiež len ako výplod dômyslu roztriešteného cez tisícročia po jednotlivých ľuďoch. Podobne aj zákon, ovládajúci celé spoločnosti a grupy národov vznikol podobne len následkom snahy jednotlivých ľudí po slobode vôle. Aj ty, milovaná mládež, prispeješ raz svojím bystrým rozumčekom k riešeniu týchto otázok, nech by bol tvoj rozum aj milión ráz menší, než je horčičné zrno.

Preto dnešného dňa, v prvý deň dlhého školského roku, môžem ťa len o tom ubezpečiť, že táto škola a jej učitelia všetko použijú, aby si tu dosiahla všetko, čo hľadáš. Nie je to hádam len tebe kvôli, ale preto, aby takým činom individualita, tvoja individualita dosiahla schopnosť časom dôrazne a úspešne slúžiť cieľom človečenstva.

Milovaná mládež, nezáleží medzitým len na škole, ktorú ty chceš navštevovať, aby to, čo sa ti tu podáva, zároveň aj ovocie prinieslo. Ty sama musíš taktiež na tom pracovať, aby si dosiahla svoj cieľ, ktorý tu hľadáš, aby si sa ty sama domohla zbraní, ktoré raz budeš potrebovať. Je to nielen preto, aby si si tak zabezpečila vlastnú existenciu, ale najmä i preto, aby tvoje služby mohli byť venované cieľom človečenstva. Bez vlastnej námahy totiž človek pre zošľachtenie samého seba nedosiahne vôbec nič a pre zošľachtenie iného ešte menej.

Moji mladí priatelia, váš vek je taký, že sa zdá byť najschopnejším, aby vlastným úsilím vzdelal pre humanitu seba i svoje vnútro. Vy inštinktívne cítite, že vám všeličo chýba, pokiaľ ide o vzdelanie ducha, a pocit nedostatku je už pohnútkou získať chýbajúcu vec. Váš cit je ešte čistý od každého predsudku, vaša duša je ešte slobodná od každého sebectva, od každého jednostranného sledovania určitého cieľa, ktorý by mal slúžiť jedine len vám. Vaša vôľa je ešte elastická, je ešte ako vosk, v ktorom sa môžu odtlačiť všetky vonkajšie formy, a na tú vôľu je to čisto ľudské schopné vplývať ešte rozhodujúcim spôsobom.

Pretože je vaša myseľ, duch a vôľa ešte čerstvá a elastická, buďte teda vnímavejší pre všetko krásne, dobré, pravdivé a šľachetné, než to môže urobiť vo svojich náhľadoch už skostnatený muž. Precíťte to, že človek bez ducha a bez srdca je len obyčajný kostlivec. Pochopte, že vo vašom veku oduševnenie tvorí divy. Pochopte, že váš vek má nádej do budúcna. Pociťujte, že vo vašom veku máte silu a odvahu získavať.

Preto teda, moji mladí priatelia, začínajte nastávajúci školský rok s týmto pocitom! Pokúste sa na tejto škole každý jednotlive a všetci spolu to získať, čo práve hľadáte. Ak sa vám však postaví do cesty vaša vlastná slabosť alebo aj mnohé prekážky, pamätajte, že je práve úlohou vašej mladosti zdolať vlastnú slabosť, ako aj všetky prekážky, nech sú ony akékoľvek. Je to potrebné, ak chcete zosilnieť a byť raz zdatnými bojovníkmi v službe pravdy, ak chcete v tejto škole získať čisté, nepoškvrnené zbrane na obranu pravdy vo svojom budúcom živote.