ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milovaná mládež!

Dnešný deň je slávnostným dňom pre vás. Budete nielen prepustení do svojich domovov, ale sa vám aj oznámi vaše klasifikovanie, a to sčiastky všeobecne tu a sčiastky neskoršie v triedach školskými vysvedčeniami, ktoré sa vám porozdeľujú, čím bude zakľúčený jednoročný účet.

Klasifikácia je pre vás veľmi závažná, pretože vám pripomína vašich učiteľov.

Vašich učiteľov! Vaši učitelia iste aj v uplynulom školskom roku len to robili, čo prináša so sebou ich životné povolanie, totiž vychovávali mládež. Neprinášali jej iba známosti, ale ju aj tak viedli, aby sa jej srdce, snahy a vôľa uberali takým smerom, aký vyžaduje všestranné, to znamená pravé vzdelanie. — Aby som to objasnil, uvediem dva príklady.

Po sofistickej škole v Grécku prišiel Sokrates, zakladateľ novej éry vo vývoji ľudského ducha. Sofistická škola tvrdila, že niet nijaká iná pravda okrem tej, o ktorej možno iného človeka presvedčiť zručným formálnym dokazovaním a dobre podanou chytráckosťou. Sokrates zase tvrdil, že vonkajšia znalosť, obratnosť a zručnosť sama osebe nevytvára ešte celú ľudskú povahu. Každý človek má totiž v sebe vlastného vnútorného človeka, istého démona, čiže ducha, ktorý v ňom pracuje a nabáda ho na činy, a že pravda obstojí len pri súlade vnútra s vonkajškom. — A tak bolo po sofistike na všetky časy.

Druhý príklad nachádzame v samom evanjeliu. Vy ste deťmi božími, buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec v nebesiach atď. — Istý farizej ďakoval bohu, že nie je taký hriešny, ako sú mýtnici a iní hriešnici, Kristus však povedal: Beda vám, farizeji a zákonníci, hriešnici, ktorí utláčate siroty a vdovy atď. Z toho ľahko vidieť, že Kristus označil za jedinú pravdu súlad vonkajšieho človeka s vnútorným. A tak sa to stalo na večné časy pre starý svet!

Nechcem síce porovnávať vašich učiteľov ani so Sokratom, a tým menej s Kristom. Invita Minerva,^[25] chcem len to povedať, že opravdivé vzdelanie je zhoda znalosti so srdcom a vôľou, vnútra s vonkajškom, a tak na tento spôsob sa ono skladá zo súzvuku všetkých týchto duševných faktorov. Chcem i to povedať, že sa napokon vaši učitelia aj v tomto školskom roku vynasnažili použiť všetky prostriedky, ktoré mali k dispozícii, aby podľa možnosti napomáhali túto harmóniu vo vašom duchu a vašej hrudi. Oni sa namáhali urobiť vám jasným, čo bolo tmavé pred vašimi očami. Učitelia často klopali na vaše mladícke srdce. Snažili sa nevykonávať nad vami prísny zákon a predpis, ale s ohľadom na váš vek striedať miernosť s prísnosťou, a to preto, že tak vyžadovala dôslednosť vychovávateľského umenia. Oni vás vždy povzbudzovali do ďalšieho pokroku a ja som vskutku presvedčený, že to i vy sami pocítite, že otvorené srdce vášho učiteľa malo na mysli vždy len vaše blaho. Medzitým príde raz aj čas, v ktorom dospejete k zrelosti a k samostatnej súdnosti, takže spoznáte, že vaši učitelia nemohli od vás očakávať ešte žiadne charaktery a preto zachádzali s vami podľa pravidiel vychovávateľského umenia. Hľadeli vás, nakrátko povediac, bližšie priviesť k pravému vzdelaniu, teda k všestrannej dokonalosti a pravde.

Čo však majú za to? Pri tejto otázke pripomínam vám najprv výrok: „Quem dii odere, illum paedagogum fecere.“^[26] a potom latinský verš:

^[29]

Ale ani to nič nerobí. Cornelius Nepos^[30] hovorí o Epaminondasovi:^[31] Paupertatem adeo facile perpessus est, ut de republica nihil praeter gloriam ceperit.^[32] Gloriu však môže mať učiteľ práve takú veľkú ako aj Epaminondas. Vaši učitelia totiž dobre vedia, že vy, hoci ste aj malilinkí, jednako ste faktormi v štátnom živote. Oni predsa vedia, že čo vy dobrého urobíte, to sa štátu pripočíta a to jemu pripadne. Oni vedia, že duch ovláda svet a že čo nie je z ducha, zaniká. Oni sú Prozreteľnosťou povolaní pracovať na zdokonalení tohto najvznešenejšieho daru nebies.

— — — — —