ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Človek aj v svojich neskorších rokoch miluje miesto, na ktorom prvý raz uzrel božie slnko; miluje miesto, kde trávil v nevinnosti svoje detské roky; milé sú mu miestnosti, kde mu matka na jeho hlas vtisla prvý bozk lásky a kde mu otec pošepkal prvé nežné slovo. Práve preto mu je aj ťažko rozlúčiť sa s týmito miestami, najmä ak viac prilipol k prírodou vytvoreným pomerom, ako sa to stáva za mladi.

Vy, moji mladí priatelia, opustili ste otcovské a materinské srdcia i svoje vlastné, pričom, ako sa domýšľam, nejedno srdce sa rozbúchalo. Odlúčili ste sa od tých, ktorí sú vám milí i drahí a putovali ste ďaleko, aby ste tam započali nový život, celkom rozdielny od toho, ktorý ste prežívali cez posledné dva mesiace. Vaša púť sem však nie je neplánovitá a bezcieľna, lebo tu hľadáte, čo vám váš domov a vaši rodičia nemôžu dať ani pri svojej najväčšej láske, totiž vzdelávanie svojho ducha. Väčšina z vás, pravda, iba len tuší, ako sa bude pozvoľna raziť cesta vzdelávaniu vášho ducha v tejto škole bez toho, aby si mohla utvoriť o tom jasný pochop. Preto vám chcem v tejto sviatočnej hodine krátkymi slovami naznačiť, čo vlastne znamenajú pre vás predmety, ktoré sa tu budete učiť, a ako musia ony podporovať vzdelávanie vášho ducha.

Vaši rodičia dobre vedia, že vaším určením nie je tráviť celý svoj život v stave, v ktorom sa vám Prozreteľnosť dala narodiť. Vy sami si chcete zabezpečiť budúcnosť. Námahou a prácou, tvrdou prácou sa snažíte vydobyť si to, čo nerastie nevyhnutne s človekom, ale čo sa môže dosiahnuť len jeho vlastnou námahou, a to je zošľachtenie svojho ducha.

Pri vás to chce uskutočniť škola.

No aj medzi školami sú rozdiely. Sú školy, ktoré útlemu dieťaťu dávajú najnevyhnutnejšie vedomosti, aby sa mu takto čím lepšie darilo vo svete a aby si mohlo čím lepšie pomôcť v každodennom živote. Po druhé sú školy, ktoré chlapca, vystrojeného už prvými základmi vedy, pripravujú na určité životné povolanie. Po tretie sú školy, ktoré neškolia pre žiadne povolanie a nemajú za úlohu naučiť niečo také, čo by slúžilo bezprostrednej podpore praktického života, ale snažia sa mládež pripraviť a uspôsobniť prebúdzaním jej duchovných síl. Robia to k takému životnému povolaniu a s takým životným zameraním, že slabučké mladícke chyby chránia pred ochromujúcou mocou budúcej úzkej činnosti v povolaní, pozdvihujú ho nad vplyvy malicherných túžob a práve preto sledujú čisto ľudské ciele. — Tretí, tu naznačený druh škôl sú gymnáziá a vy prichádzate sem učiť sa práve na takejto škole.

Z týchto niekoľkých slov vyrozumiete, prečo ste sem prišli, čo tu hľadáte a čo bude aj cez tento školský rok úlohou vášho tunajšieho pobytu. Porozumiete, že naša škola nechcela a nechce nič iné pri vás, len rozhýbať orgány vášho myslenia, konania a poznania, aby ste potom po rokoch, keď už prejdete všetkými fázami rozvoja, boli schopní chopiť sa každej úlohy svojho povolania, nech by už ono patrilo umeniu, vede, alebo aj praktickému životu! — Pritom však vždy prvoradým zostáva prebúdzanie vašich duchovných síl. Telo a všetko telesné bude beztak rásť aj bez vášho pričinenia a bez vašej vonkajšej pomoci, až kým sa nestane veľkým a potom zase ta klesne, odkiaľ prišlo.

Gymnázium, chovancami ktorého sa stávate, tak ako je usporiadané a verné svojej úlohe, bude sa starať v dňoch vašej mladosti o prebúdzanie vášho ducha, bude rozvíjať vo vás všetko, čo je všeobecne ľudské, bude sa snažiť podať vám všetko, čo môže poslúžiť na dosiahnutie tohto cieľa.

Tu sa budete musieť predovšetkým venovať klasickým štúdiám najmä preto, aby ste priamo z prameňa mohli čerpať celú bohatú veľkoleposť, všetku kvetnatú náplň vtedajšieho sveta, ktorý už zanikol. Jeho nepominuteľný duch však doteraz stále ohrieval mládež a po všetky časy ju bude ohrievať, pretože ten svet bol časom mladosti ľudského pokolenia a mladosť sa vždy rada túli k tomu, čo je mladé, najmä keď tuší, že v ňom nájde niečo veľkého a šľachetného. Pri štúdiu klasických jazykov prichádza však do úvahy ešte aj iný moment: je to gramatická disciplína a metóda, ktorá neustále budí a tríbi všetky duchovné sily. Gramatika učí myslieť, rovnako ako matematika, pretože učí rozlišovať. — Staré jazyky sú všetky vymreté, žijú už len v písme, ale práve preto je v nich všetko uzavreté, všetko pevne určené. Keď sa ťažkou prácou samočinne dosiahne ich znalosť, dostávame nielen správne pravidlá pre výrazy vo svojom jazyku, ale aj pravidlá správneho myslenia. Ono sa v staroveku skoro nikdy nezjavuje oddelene od vonkajšieho výrazu, ako je tomu opačne temer napospol v modernom svete. Slovom, štúdiom starých jazykov neučíme sa nič inšie ako správne myslieť, hovoriť a písať.

Po jazykoch je história hlavným prostriedkom, napomáhajúcim duchovný rozvoj na gymnáziách. Dejiny staroveku majú za úlohu budiť zmysel pre všetko krásne a šľachetné a spôsobiť zápal pre napodobňovanie charakterovej zdatnosti, ktorá tak rozhodne vystupuje v staroveku. Ona neustále uchvacuje vnímavú myseľ mládeže a jej mysleniu dáva onen smer, ktorý ju povznáša nad všetko nízke a obecné. My cvičíme zmysel pre históriu na starých dejoch. Ich jednoduchosť a pochopiteľnosť je opravdivou prípravou pre správne chápanie historických okolností vôbec. — Nakoľko nám ďalej dejiny podávajú vysvetlenie o živote a snahách našich predkov, keďže nám dávajú vývod, o čo sa snažili celé generácie pred nami — súčasne nám ony ukazujú, čo nám nastáva, ak sa chceme zúčastniť na osude ľudstva a nášho veku. — Že ste vy, moji priatelia, povolaní na túto účasť, dokazuje vaša prítomnosť na tomto mieste, poukazuje na to želanie vaše aj vašich rodičov, aby ste mali gymnaziálnu výchovu.

Tu sa zároveň vhĺbite aj do povahy svojho ľudu, ktorá je aj vašou povahou. Túto povahu sa však naučíte poznávať najmä štúdiom nových rečí, ktoré sú aj vašimi jazykmi. Toto gymnázium sa bude snažiť zapáliť vo vás lásku a oduševnenie za nemeckú literatúru, ktorá nemá sebe podobnej u žiadneho iného ľudu, už či hľadíme na jej nositeľov a ich ducha, alebo na látky a ich obsah. Nemecký mladík musí byť vskutku hrdý pri bližšom zoznámení sa s plodmi tisícročnej duchovnej činnosti svojho ľudu. Slovanský mladík sa zas opravdive musí nadchnúť na pokladoch nemeckého umenia a nemeckej literatúry a môže čerpať z tejto studnice samého oživujúceho ducha, aby ten duch v ňom a skrze neho priniesol raz bohaté ovocie aj na domácej mladistvej pôde a v strede jeho čerstvého a životaschopného ľudu.

— — — — —

Dobre to vieš, milovaná mládež, čo sa tu budeš učiť a ako tu budeme s tebou zachádzať, a vieš aj to, že tu budeš musieť robiť pokroky. Mojou úlohou cez túto hodinu bolo len vysvetliť ti, prečo je potrebné práve toto vyučovanie a prečo práve toto zaobchádzanie, aby sa totiž časom dosiahol cieľ, ktorý je síce teraz ešte vzdialený, ale o ktorý sa ty snažíš prostriedkom svojej výchovy. Zároveň som chcel tým medzi vami, ktorí ešte nepoznajú cieľ, aký sa má dosiahnuť gymnaziálnou výchovou, poukázať na to, čo tu vlastne majú chcieť, ako majú svoju úlohu stále hlbšie chápať a pozvoľna ju stále všestrannejšie riešiť. — Chcel som vám povedať, že vašou úlohou a úlohou nás, vašich učiteľov, nemôže byť nič iné ako privádzať vás k humanite a duchovnému vzdelaniu, a vy aby ste sa dali k tomu privádzať. Verte mi, moji mladí priatelia, aj v tomto školskom roku sa budú rozosievať semienka duchovného vzdelania, ktoré na svoj spôsob a vo svoj čas majú priniesť ovocie vo vás a skrze vás.

— — — — —