ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Až potiaľ pomáhal nám Hospodin — školský rok je skončený! Pred desiatimi mesiacmi ste sa tu zišli plní očakávania a zhromaždili ste sa vôkol nás, sotva tušiac, že časť vašej budúcnosti závisí zároveň na smere, aký vám my dáme. Teraz ste sa posledný raz tohto roku okolo nás zhromaždili v týchto sieňach vedomosti, vaše city sú však pravdepodobne celkom iné, než boli pred desiatimi mesiacmi. Vtedy ste opustili miesta svojho detstva, svojich príbuzných a prišli ste sem po prežitom voľnom čase, po prežitých mladíckych radostiach, sem, kde sa od vás očakávala práca, námaha a podriadenosť. Teraz je dokončené dielo celoročného štúdia a vy sa zase, v nádeji, že znova uvidíte svoj domov, svojich rodičov a že si odpočiniete od práce, odovzdáte svojej mladíckej veselosti, budete sa môcť s úsmevom rozptýliť. Sotva sa nájde čo len jeden medzi vami, ktorému by tento čas nebol vytúžený, kto by v ňom nevidel svoje najväčšie šťastie.

Dožičím vám tú vašu radosť. Viem, že po každej práci musí nasledovať aj odpočinok, aby človek mohol pozbierať rovnako svoje telesné, ako aj duchovné sily. Viem ja, čo je to podstatné, ktoré radosťou napĺňa dušu mladíka. Viem aj to, že oddanosť človeka k tomu, koho mu sám boh dal za ochrancu a priateľa, viem, že jeho prítulnosť k domovu je vznešený pocit. No jednako, aj keď túžobne čakáte na chvíľu svojho odchodu od nás, nezabúdajte, že dnes máte ešte účtovať sami so sebou aj s týmto ústavom.

Povolaní ste byť v budúcnosti nositeľmi a šíriteľmi vzdelania a mravnosti. Keď ste si však vyvolili túto vysokú životnú úlohu a keď vás boh obdaroval rodičmi a priateľmi, ktorí nielen priviedli váš mladícky zmysel na cestu vedy, ale doteraz aj všetko na to vynaložili, aby ste mohli napredovať na tejto ceste — musíte preto vedieť, že každý koniec významnejšieho časového úseku vášho života, akým je aj tento školský rok, mal vyznieť vážne. On vám totiž pripomína vyplnenú alebo zanedbanú povinnosť. Čím je vyšší, šľachetnejší a vznešenejší cieľ, po ktorom človek túži, tým ťažšia je aj zodpovednosť za splnenie alebo zanedbanie povinnosti. — Vy predsa budete raz nositeľmi mravnosti! Ale do tých čias, totiž kým nezmocnie vaša sila, budete ju len do seba naberať a v sebe ju postupne privádzať k pravde a ku skutočnosti. Preto ste aj v tomto školskom roku, a to rovnako sami voči sebe, ako aj voči svetu, ktorý si nárokuje vašu budúcnosť, povinní bystriť svoje duchovné sily, zošľachťovať svoju myseľ a srdce. — Opýtali ste sa už sami seba, či ste to urobili, alebo zanedbali? — Ak ste verne vykonávali svoju prácu, ďakujte najprv bohu, že vám dal na to silu. Ak ste tak neurobili, proste ho o jeho milosť, o jeho pomoc do budúcna, a len potom myslite na rozlúčku, až potom myslite na odchod z tohto miesta vedy.

Povinní ste však v tejto chvíli lúčenia myslieť nielen sami na seba, ale pamätať aj na túto školu, ba ona si vás čoviac aj nárokuje. Ako najľúbeznejšia matka vás pred desiatimi mesiacmi pritisla na svoju hruď a od tých čias vás neprestajne pestovala, vystrájala vás pokladmi vedomosti, pozdvihujúc vaše srdcia k pravej mravnosti a nábožnosti. Slovom, vyliala na vás najvyššie dobrodenia, keďže nielen telesnú, ale aj božskú iskru, ktorá je vo vás, vašu šľachetnejšiu povahu a vášho ducha viedla k poznaniu pravdy a tým aj k vykonávaniu dobra. Vy preto teraz, keď sa chystáte odcestovať do svojho domova, svoju povinnú vďačnosť k škole nemôžete lepšie dokázať, ako keď si umienite, že jej budete na česť aj cez prázdniny, keďže predložíte svetu svedectvo o škole, ktorú ste navštevovali. Ľudia majú vidieť na vás, aký vplyv už malo na vás gymnaziálne vzdelanie, o koľko sa stal váš rozum osvietenejším, vaše srdce pobožnejším, vaše zmýšľanie ušľachtilejším a celé vaše správanie sa lepším. Vaši rodičia vás predsa sem poslali v pevnej dôvere, že sa vám tu podá, čo vy sami sebe dať nemôžete, dôverujúc, že škola, pamätlivá na svoju úlohu byť miestom na pestovanie vzdelania, vás vychová a privedie k cieľu vášho života. Túto dôveru svojich rodičov máte teda teraz potvrdiť a vy ju tak potvrdíte, keď sa vaša myseľ ani počas prázdnin neodvráti od snaženia po vede a keď vaše správanie sa bude dôstojné chovanca tejto školy, aj keď vás školský zákon cez prázdniny neviaže na určitý spôsob života, ale temer každý krok sa ponecháva vášmu vlastnému uváženiu. Keď sa vrátite do svojho domova s čistou dôverou v Boha, ktorú dôveru vaši rodičia, bývajúci často v najskromnejších chatrčiach, už vo vašom detstve vštepili vám do útleho srdiečka, tí by pokladali oslabenie náboženského citu vo vašej hrudi za vaše a svoje najväčšie nešťastie.

A či ste sa rozpamätali aj na svojich učiteľov? Či ste sa im vo svojich srdciach poďakovali za ich námahu, lásku k vám a ich starostlivosť? Neodchádzajte odtiaľto prv, kým tak neurobíte. Viete predsa všetci, od najmenšieho po najväčšieho, že každý pokladá vďačnosť za jednu z najväčších cností, proti čomu je nevďačnosť najošklivejšia. Nuž a ku komu by ste, s výnimkou boha a svojich rodičov, mali byť vďačnejší, ak nie k svojim učiteľom? Prišli ste sem ako útli neskúsení mladíci, ako nádoby bez obsahu a určitej formy nevediac, čo vám osoží a čo vám je na škodu — učiteľ sa staral o to, aby sa vytríbil váš rozum. On sa namáhal sformovať vás, posmeľoval vás vytrvať na nastúpenej ceste, on na všetky možné spôsoby s vytrvalou trpezlivosťou prichádzal na pomoc vašej chápavosti, keď šlo o pojmy. On, vedený svojou dlhou skúsenosťou, podal vám zo svojich, cez mnohé roky zhromaždených vedomostí toľko, koľko potreboval každý z vás. Vy pravdepodobne ani neviete, že časť ducha vašich učiteľov už žije vo vás a že vašu dušu významne pretvára osobný vplyv vašich učiteľov. Je síce pravda, že učiteľ je len nástroj, ktorý chce rozriešiť úlohu školy a chce na vás preniesť vedomosti. Ako taký nástroj je duchovnej povahy, čoho si je sám vedomý. On je významný, dôležitý a samočinný faktor vedeckého života, pretože učiteľ literu, chladný výrok a náhľad minulých čias oživuje v svojej hrudi a vdychuje mu dušu. Učiteľ so srdcom tak zachádza, aby mladík v tom videl sám seba, vystihol svoje vlastné bytie a zaujal sa o city, ktoré už dávnejšie vybledli. Týmto spôsobom však aj vedomosti, ktoré sa vám podávajú, zároveň dostávajú individuálne zafarbenie. To znamená toľko, že druh a spôsob ponímania vedeckej látky patrí tomu jednotlivcovi, ktorý ho podáva niekomu inému. Na tom však veľmi mnoho záleží, lebo inak nepochopíte cudzie srdce, ak nevložíte do toho svoje vlastné.

Keď ste sa už teda poďakovali bohu za ochranu a milosť, ktorú vám dal aj v tomto školskom roku, ak ste si umienili byť tejto škole na česť aj cez nastávajúce prázdniny, ak ste sa aj v tejto chvíli vďačne rozpamätali na svojich učiteľov, poznali ste potrebu poriadku a slušnosti, ktorá vám pre nevyhnutnosť bola povinne predložená — choďte do svojho domova. Požívajte prázdninové rozptýlenie a spojte svoju mladícku veselosť a radosti takým spôsobom s tohoročným návodom na vedeckosť, vzdelanie a mravnosť, aby ľudia videli, že všetko to vám poskytla škola, a to preto, aby vychovala z vás riadne pracujúcich, mravnonábožných a vedecky vzdelaných ľudí.

A tak sa už majte dobre! Vy sa radujete, že môžete odísť, ale vaši učitelia smútia, že odchádzate, ako aj strom smúti, keď sa v jesenný čas jeho listy rozptýlia na všetky strany, pretože tu stojí nahý a opustený od svojich miláčikov, ktorým cez dlhý čas odovzdával svoje najlepšie životné sily. A tak ešte raz, buďte zdraví a nech milosť Všemohúceho sprevádza, spravuje a ochraňuje vaše kroky.