Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Vohľady čiže zálety


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Vohľady čiže zálety

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Jakub Košuth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 107 čitateľov

Nepriaznivé prijatie

182. Už som si oddýchou…


Už som si oddýchou pod tebou, javore,
teraz idem ďalej: Otvor, milá dvere!

Dvere otvorila a sama sa skryla,
bodajže sa, bodaj, za to zarmútila!

Banuj, diovča, banuj, máš čo banovati,
malo si frajera, nebudeš ho mati.

183. Má milá premilá…


Má milá premilá, čo ma tak morduješ,
prečo tvoju lásku preukázať nechceš?

Jako ja tebe mám preukázať lásku,
keď inšie miluješ v tom nitrianskom zámku?

Má milá premilá, čo ma tak sužuješ,
prečo tvoje dvere mne otvoriť nechceš?

Moj milý premilý, jak ti mám otvoriť,
trebárs ti otvorím, keď nechceš cez ne iť.

Uprimná má milá, to je neni pravda,
len si mysli na to, žes ma oklamala.

Moj milý premilý, čo čujem od teba,
pretos snáď odvrátil tvé srdce ode mne.

Má milá, duša má, čo si hovorila,
dobre si rozumej a dobre sa tu mej!

184. Spí mi milý…


Spí mi milý za humny,
ktože mi ho zobudí?
Ej, príde daždík búrlivý,
azda mi ho zobudí.

Nespala som, nespala,
milého som čakala.
Ej, štyri sviece zhorely,
aj tá piata dopoly.

Už tá piata dohára,
milý dvere otvára:
Ej, otvor, milá, kde ty spíš,
zmokou som ja jako myš.

Kde si zmokou, tam sa suš,
nedám ti ja moj vankuš,
ej, mne si frajer, inej muž,
nedám ti ja moj vankuš.

185. Šúchajú sa mládenci…


Šúchajú sa mládenci
v temnej noci pri svieci,

šúchajú sa dolinou,
súsedovou dvorinou.

Na píšťalkách pískali,
na Aničku volali:

Poďže, Anka, poďže von,
máš frajera pred domom!

Čože mi je do neho,
mám ja v izbe krajšieho,

i ten leží v nemoci,
azda umre tej noci.

186. Povedz mi, diovčatko…


Povedz mi, diovčatko, povedz mi na raze,
nech moje koníčky nestoja na mraze.

Povedala som ti, ešte raz ti poviem:
Veru ja, šuhajko, za teba nepuojdem.

187. Šuhaj černooký…


Šuhaj černooký, nechoj pod obloky,
obluočke ťa zradia, dievča ti nedadia.

188. Diovča z Bielej hory…


Diovča z Bielej hory, pusť ma do komory!
Ver ťa ja nepustím, radšej ťa opustím.

Tašiou milý, tašiou, bohdaj viac neprišiou,
bohdaj hlávku zlámau na stotisíc kusov.

189. Povedzže mi, moja milá…


Povedzže mi, moja milá, kde ty spíš?
Pod obločkom na lavici, lenže príď!

Vyletela lastovička ze skaly,
probudila moju milú ze spaní.

Nebyla to lastovička, než byl pták,
keď ma nechceš milovati, nechaj tak!

190. Už som bol za mostom…


Už som bol za mostom, musel som sa vrátiť,
milá, duša moja, nedaj sa mi trápiť!

Keď som neni hoden, abys ma ľúbila,
však som nezaslúžil, abys ma trápila.

Trápi ťa, muoj milý, trápi ťa nevoľa,[65]
bodaj ťa trápila, kým nebudem tvoja.

191. Vím já domeček…


Vím já domeček,
na nem okenko,
pod kterým sem stával,
na tebe volával:
Spíš-li, Nanenko?

Ach, nespím, nespím,
já dobre slyším,
aleže já tobe,
potešení moje,
otevrít nesmím.

Keď neotevreš,
s Pánem Bohem lež,
neprindem já k tobe,
potešení moje,
neprindem já dnes.

Trikrát odešel,
zas nazpak prišel,
predca u svej milej,
Nanušky uprimnej,
lásky nenašel.

Nanenka milá,
čos pomyslela,
keď si našu lásku,
moj zlatý obrázku,
sama zrušila?

192. Čo si, milý…


Čo si, milý, včera hútau,
keď si na té dvere búchau?
Hútau som si sám u sebe,
že neprídem viac už k tebe.

Milá, milá, čos hútala,
keď si za mnou zatvárala?
Hútala som sama sobe,
že ja budem žena tobe.

193. Chodí šuhaj po dvore…

[66]


Chodí šuhaj po dvore, klope na dvere,
volá, budí svoju milú v tmavej komore:
Spíš, má milá, či čuješ?
Ak ma verne miluješ,
otvor mi dvere!

Bárs by spala, bárs nespala, hore nevstanem,
moje srdce zarmúcenuo ako ten kameň;
otec mi zakazuje,
mati mi zabraňuje,
tvoja nebudem!

Kebys ma tak milovala ako ja tebe,
veru bys mi otvorila v mojej potrebe!
Ale mňa nemiluješ,
svevolne ma sužuješ,
parom do tebe!

Ja som tebe sic miloval, kýms verná byla,
ale si už všecku lásku u mne stratila.
Zostaň tedy, komu chceš,
už ty moja nebudeš,
duša falešná!

194. Pod obločkom…

[67]


Pod obločkom stojí na vraném koníčku:
Podajže mi, milá, tvoju ručičku!
Bola by ja blázen ti
moju ručku ta dati,
čo ma po tebe!

Ja do vojny pújdem, doma nebudem,
kto mi bude vina? Len moja milá.
Ja ťa Bohu porúčám,
a s tebou sa rozlúčám,
falešnost čírá!

Tvoja mati lála, že sem chudobná,
včil si takú hledaj, čo ti je rovná.
Ja ta letím do hory,
vyberem si sokoly,
jako som sama.

195. Musíš, milá…

[68]


Musíš, milá, zabývať,
nebudem k vám chodívať;
zarástly mi chodníčky
zelenými trávničky.

Pred Vánoci v ten týden,
chodívals k nám každý den,
ale včil už nechodíš,
snad se mamičky bojíš?

Mamičky se nebojím,
leč o tebe nestojím.

196. Hory, sivé hory…

[69]


Hory, sivé hory a zelené žitá,
nepuojdem od milej, však ešte nesvitá.

Nebanuj, diovčatko, že ja k tebe chodím,
bárs ťa aj nevezmem, poctivosť ti robím.

Veď ja nebanujem, že ty mňa nechávaš,
ale ja banujem, že ma ohováraš.

Neumiera diovča pre jedného vtáčka,
dosti je po poli takého semiačka.

197. Frajeruočka moja…


Frajeruočka moja, sedem bohov v tebe!
Už som zodrau čižmy, ako chodím k tebe.

Nie čižmy, nie čižmy, ale aj jančiarky,[70]
keď som preskacovau té dedinské jarky.

Povedzže mi teraz, čo mi máš povedať,
že ja nebudem k vám nadarmo chodievať.

Povedala som ti, povedala dávno,
žebys k nám nechodiu, že to všecko darmo.

Povedzže mi, milá, lebo odpovedaj,
nech sa ja nedržím na tvoju bielu tvár.

Povedala som ti v zelenej brezine,
aby si si hľadau na inej dedine.

Povedzže mi, milá, za blázna ma nemaj,
či sa len žartuješ, či myslíš naozaj?

Povedala som ti v lete aj v jeseni,
že ty nebudeš mať zo mňa mladej ženy.

198. Darmo ty k nám chodíš…


Darmo ty k nám chodíš, darmo ty k nám kráčiš,
darmo svoje čižmy po barinách vláčiš.

A ja svoje čižmy na peci usuším,
a ja tebe, dievča, nikdy neopustím.

199. Dievčatko švárné…

[71]


Dievčatko švárné z Zelenej hory,
pusťže ma k sobe do tej komory,
ja ti nic nezrobím,
jen te ráz políbím,
bársi sem chorý.

Na zdravia, milý, ten tvoj apetit!
Že te dnes k sobe nemúžem pustit!
Neb dnes nejsem sama,
i matka spí tuna,
musíš odpustit.

Dobrú noc tedy, dievčatko švárné,
bárs sem se dneska pritúlal darme,
zítra budem asnad
predce to štestia mať,
že budeš sama.

200. Taradín, taradín…


Taradín, taradín, zelený taradín!
Veru ti, dievčatko, frajera poradím.

Taradín, taradín, zelený taradín!
Veru ti, šuhajko, k nám chodiť neradím.

Šuhajko, horenos, neradi ťa máme,
neradi za tebou dvere zatvárame.

201. Nechodz do nas…

[72]


Nechodz do nas, šuhaju,
mne za cebe nedaju;
bo mne moji rodiče
za krajšeho trimaju.

202. Taka ci, šuhajku…

[73]


Taka ci, šuhajku, tvoja chudz[74] daromna
jak tota vodička, co beži z naramna.

Tota voda bere pisok i kamene,
take ci, šuhaju, daromne chodzene.

O, kebych ja vedzel, že to chudz daromna,
vycal bym[75] ci križik nad tvojima dzverma.

203. Ej, pošol bych ja…

[76]


Ej, pošol bych ja do vas, ale sučka breše!
Daj ty sučki s maslom chleba,
naj[77] nebreše, kedz netreba,
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale vratka škripia!
Ej, zalej ty vrata lojom,
naj śi stoja naj s pokojom,
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale stara slucha.
Daj ty starej poza ucha,
kedz netreba, naj neslucha,
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale kury kriča.
Navar kurom sciranky,[78]
naj śi sadnú na panty,
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale huśi kriča!
Zažeň huśi na Dunaj
a sam śebe rozdumaj,[79]
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale kačky kriča.
Zažeň kačky na mlačky,
naj sbiraju chrobačky,[80]
len ty pridz, dušo moja!

Ej, pošol bych ja do vas, ale myši pišča.
Kedz śe myši bojiš,
ty o mne nestojiš,
nechodz ty vecej do nas!



[65] nevoľa — tieseň

[66] PS II, 128 — 129.

[67] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 382 — 383.

[68] PS I, 59. PPU 1817, 100 — 101. SNP I, 87.

[69] Dva prvé riadky vynechaj, lebo sa už na str. 179, p. 15 nachádzajú (v tomto vydaní č. 145 tohto oddielu).

[70] jančiarky — mužská obuv na šnurovanie, s krátkymi holeňami

[71] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 383.

[72] šarišská

[73] zemplínska

[74] chudz — chôdza

[75] vycal bym — vyťal by som

[76] zemplínska

[77] naj — nech

[78] sciranka — mrvenica

[79] rozdumať si — rozmyslieť si

[80] chrobačky — červíky




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.