Zlatý fond > Diela > Z našej dediny


E-mail (povinné):

Terézia Vansová:
Z našej dediny

Dielo digitalizoval(i) Daniela Kubíková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 93 čitateľov

XI. Na Čertovici

Išli raz hudci hrať na svadbu do Brezna. Idú, idú, prídu pod Diel, kde to tá krčma „Pod Dielom“. Ztade ide sa na vrchy: na Plačkovú a na Čertovicu. Tam blízko je aj povestná čarokrásna dolinka, Čertov potok zvaná.

Večerilo sa, a Cigáni neradi nocou chodia, i báli sa, ako oni dôjdu do Brezna, keďže ešte ani na Polhore neboli.

Zrazu, kde sa vezme, tam sa vezme, prifrčí za nimi hyntov na štyroch paripách. Na koči sedel pán, cifrovaný, ako páni bývajú. Ako tak Cigánov zočí, zastaví koč a spytuje sa:

„Kdeže idete, muzikanti?“

„Do Brezna na svadbu!“ kričia hudci a strhli klobúky s hlavy, aby takého pána uctili.

„A či by ste nešli tej noci mne zahrať?“

„Jaj, pán veľkomožný, my sme pod závdavkom,“ vyhovára sa primáš.

„Čo tam pod závdavkom, zaplatím vám bohate,

i závdavok vrátite, i vám zostane dosť. Len poďte!“

Cigáni nedali sa mnoho núkať. Pán pobral ich do koča, a potom šli ako vo vetre.

Šli — ale nevideli kade — len ti tu odrazu krásny kaštieľ pred nimi, a v kaštieli veselo. Páni privítali muzikantov a len tak sypali im dukáty, že sa Cigánom oči len smialy, a pravda hrali, čo len vedeli najkrajšie.

Páni ihrali a tancovali, že sa mali potrhať. A k tomu pili ohnivé víno, len tak bežalo po žilách, ako merný oheň.

Už bolo hodne pozde, keď tu najväčší medzi nimi zvolá:

„Strapanka, poďže ty dolu s toho klinca!“

A to ti na klinci sedela ženská — tí hudci ju dobre poznali, Klenovčianka, Strapanka.

Ako to Cigáni videli, len popozerali jeden na druhého, že je to veru už nie s tým dobrým.

Skočila tá Strapanka s toho klinca a potom začal sa ešte len tanec — mali ju tí páni roztrhať.

Zrazu prišlo na Cigánov spanie, páni hneď ochotní, odviedli ich do osobitnej izby a poukladali. Cigáni políhali si a peniažky položili si každý pod hlavu.

Len tu raz začne svitať. Zobudí sa jeden, zima mu je, — siahne vedľa seba a tu: mokro.

„Chlapci, zle je!“ budí ostatných, ešte v tuhom spánku odfukujúcich. „Vstaňte!“

Povstávali hudci a poobzerali sa. Vôkol nich šumí hora, belejú sa skaliská, nad nimi trasú sa hviezdičky, vôkol nich vietor fučí — a oni ležia v barine.

Len teraz im svitlo v hlave a s hrúzou zbadali, akým to pánom hrali tamtej noci.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.