ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Ja neviem, či by to mohlo pravda byť, ale tí starší povedali, aj sám ten gazda ťažko zakliaval sa, že tak bolo. A veď sa to za starých časov všelijaké príhody postávaly, a čo som počula, to poviem.“

Hrnčiarovie gazda strojil svadbu svojej dcére. Mal len tú jednu, tak vzal k nej pristaša.

Svadba bola — ako svadby bývajú — v zime. Svadbiari boli veselí a zabávali sa všelijak. Výjde jeden na dvor, i vráti sa hneď zostrašený do izby.

„Ňaňo, koby ste, čo vám je na dvore.“

„Nuž čo?“

„Tuž vlka máte na dvore.“

„Že veru vlka,“ zvolá svadobný otec a berie sa von. A tu na dvore spravedlivý vlk! Ženy do kriku a deti na pec, chlapi brali do rúk, čo ktorý zachytil, to ožeh, to vidly a chceli sa oddať do vlka. Ale gazda ich nepustil k nemu.

„Ej, nieže tak, nie. Vlk prišiel, aj odíde. Len mu dajte pokoj: zkia prišiou, ztia aj pôjde.“

No tak. Chlapi išli nazpäť do izby, a zasa ihranie sa započalo. Len tu vbehne jedna žena s krikom: „Jaj, veď vám tot chce nuká prísť.“

A gazda na to:

„Koj chce, nak ide, ja mu nezabránim — otvorte dvere!“ Dvere otvorili a vlk prišiel do izby.

Oprie sa vlk o stenu a díva sa len díva na svadbiarov a oni na neho. Chlapi zasa len zabiť a zabiť milého vlka. Ale gazda len zasa bránil a nechcel dať ublížiť vlkovi ani za svet. A keď ten len stál a len díval sa, tu povie gazda gazdinej:

„Žena, dones z komory koláč, taký z tých deravých (pletenec),“ lebo vtedy taká obyčaj bola a piekli ich len tak na peci, nie na ťapšiach, ako teraz.

Gazdiná sa opytuje:

„Načože ti ten koláč?“

„Nespytuj sa, len dones,“ odpovie gazda a gazdiná musela poslúchnuť. Donesie ten koláč, gazda koláč vezme a zopchá vám ho tomu vlkovi na hrdlo. Všetci smiali a rehotali sa a vlk poberá sa vážne von.

Gazda pobral sa za ním, aby mu ešte na ceste niekto neublížil alebo koláč nevzal, a odprevadil toho vlka až do potoka. Potom mu vám zrazu vlk zpred očú zmizol a gazda vrátil sa spokojný domov.

Svadba sa skončila pekne, ako sa patrí (nebolo tam vari ani jednej rozbitej hlavy, aj gajdoši gajdy v celosti odniesli domov). A potom zasa všetko prišlo na svoj poriadok.

Nezadlho za tým, asi o rok vybral sa ten istý gazda i s inými na cestu, dolu na „mezov“^[4] s doskami. To mali predtým také zárobky: „Poliaci“ doviezli dosky na Pílu a s Píly ich viezli furmani dolu až ku Jágru, ako kedy pošťastilo sa im odpredať. Ztade potom dovážali si zrno na poživeň domov.

Idú naši voziari na ten „mezov“, idú na voloch. Prišli na jednu pustatinu panskú. Tam ich noc zastihla, i mali tam kŕmiť. Vypriahli si statky a viedli ku studni napájať. Len tu príde k nim jeden pán.

„Odkiaľ ste, dobrí ľudia?“

„S Píly,“ riekli naši voziari a pekne sa poklonili.

„No, napojte si tie statky, a potom prídite do môjho dvora. Tam, hľa, z toho stohu si ich aj nachovajte, aj pre vás nájde sa večera.“

Voziari začudovali sa, čo to za dobrého pána, čo aj pre nich večeru, aj statku sena dá — a len išli, keď ich volal. Aj najedli sa, aj napili sa, aj oddýchli si v čeľadnej izbe. Ráno zasa predvolal ich ten pán a spytuje sa:

„A čo veziete?“ — „Dosky,“ — „No složte ich len sem, a čo žiadate, vám vyplatím.“ A oni poskladali dosky a on vyplatil im do krajciara.

„A či mechy^[5] máte?“

„Ej, veď máme, ako by sme nemali, koj ideme na zrno,“ odpovedali naši „Píľane“ udivení, lebo im do hlavy nešlo, prečo tento pán to robí.

„No, keď máte tie mechy, tak ich dajte sem, do môjho hambára.“

Chlapi vzali mechy a pán len meral, kým sa pratalo a potom kázal im tie mechy povykladať na vozy.

Naostatok ten gazda, Hrnčiar sám, osmelil sa a spytuje sa toho pána: „Ale, prosím ponížene, keby ste sa nepohoršili, rád by som vedieť, za čo my toto dostaneme? Ak za peniaze, tu sú“ — i vyťahuje z remeňa (opasok) mešec.

„Nechajte si vaše peniaze, ja ich nepotrebujem. Ale keď vy neviete, viem ja. Či viete, keď ste vašej dievke svadbu robili? A keď vám prišiel ten vlk do dvora? No, šak viete. Ten vlk, to som bol ja.“

Gazda preľakol sa veľmi, ale ten pán ho len uspokojil a na cestu mu ešte aj to naučenie dal, aby si naučil aj zaťa takým byť, akým on bol a tak že sa mu bude dobre vodiť na svete.

Tak prišiel gazda Hrnčiarovie domov a doniesol aj groše, aj zrna nadostač.