SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlasy k Nitre

[8] Sokol


Holubičko Tatry sivá,
povedz, kde si sa bavila,
či kde skvitá hora, niva,
či si z čistej vody pila.

Hory sa už zelenali,
vzrástlo žitko v krásnom poľu,
ach, to žitko i zožali,
a to lístie spadlo dolu.

Ale teba, holubičko,
nikde som ťa nevídaval,
ani v horách, má dušičko,
ani v poliach neslýchaval.

Holubička


Vetry viali po dolinách,
vetry prudké, vetry zimné,
dážď a búra po rovinách,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
roztrúsali piera na mne.

Pierka moje, pierka plavé,
ach, ďaleko roztrúsali,
hlasy moje po dúbrave,
len sa slabé rozlietali.

A v tom dažďu, a v tých búrach,
žitko zbité ľahlo v poľu,
a v tom vetru, tam po horách
opadalo lístie dolu.

Sokol


Keď sme spolu pod tým hájom,
hore — dolu lietavali,
že sa zase krásnym jarom
shledáme, sme povedali.

Dlho som ja polietaval
hore — dolu, pod horami,
ale teba nevídaval,
z jara tam pod studničkami.

Holubička

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vetry viali nad skalami,
a ja v búrach hrkútala,
lístie spadlo — nad prútkami
suchými som sedávala.

Lietavala som nad vodou,
ach, nad vodou zakalenou,
plakávala nad slobodou,
nad slobodou utratenou.

Keď som rástla, dobrí ľudé
biele ruže zasievali,
že z nich krásny veniec bude,
pred mrazom ich zakrývali.

Sotva ruža ešte vzišla,
sotva sa zazelenala,
už ja s ním sa rozišla,
už jej krása opadala.

Sokol


Neplač, drahá, smutným hlasom,
ešte všetko dobré bude,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
aj preletíš krásnym lesom,
ešte žijú dobrí ľudé.

Dážď prestane i s vetrami,
žitko zas sa rozzelená,
voda tvoja pod horami,
tiež potečie očistená.

A ty vzlietneš nad tou vodou,
nad vodičkou očistenou,
zahrkútaš nad slobodou,
nad slobodou navrátenou.

Hory, hory, čierne lesy,
zlatý vtáčku na doline,
prilietni k nám, hocikde si,
prilietni k nám, ku rodine.



[8] Hlasy k Nitre — slovenská verzia dialógu medzi „sokolom“ a „holubičkou“, ktorým Kellner básnicky pozdravil 1. ročník almanachu Nitra a ktorému dal Hurban v tomto almanachu čestné miesto úvodného básnického príspevku. Báseň publikujeme iba v slovenskej verzii. Báseň publikovaná in: Nitra 1, 1842, s. 3 — 6 (česká verzia).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama