SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Marš

[10]


Nech sa valí Sláva letom
verných Tatry synov,
nech zahučí rachot svetom
vekotvorných činov.

Sadaj na kôň, ber šabličku,
pomašírujeme,
brat bratovi daj ručičku —
do vojny pôjdeme.

Poďme, bratia, na Dunaju
pod slovenské prápory,
keď nám Ústav už nedajú —
nech sa peklo rozborí.

Nech sa rúca, nech sa valí,
nech tatranský padá vztek,
my stojíme ako skaly,
oslávime Tatry vek.

Sadaj na kôň. Tatry syn —
nás hrdinský volá čin…
Sadaj na kôň, Tatry syn —
nás hrdinský volá čin…



[10] Marš — príležitostná báseň — odozva na známe udalosti rozhrania rokov 1843 — 1844, ktoré rozpútali odporcovia Ľudovíta Štúra proti jeho účinkovaniu na bratislavskom ev. lýceu a ktoré napokon viedli k jeho prepusteniu zo školských služieb. Báseň vznikla 4. januára 1844, ako svedčí poznámka „4. Ledna v Bretislave“, t. j. v tom istom čase, ako mnohé ďalšie revolučné štúrovské piesne a básne, napr. Matúškova Ponad Tatrou blýska, hromy divo bijú… ap. Spolu s touto básňou bola i zapísaná v mnohých štúrovských rukopisných zborníčkoch, napr. v zborníku Brata Janka ap., pod incipitom Nech sa valí Sláva letom… ale i v iných, napr. v zborníkoch V. P. Tótha, S. D. Štefanoviča, J. P. Lešku. I keď časovo predchádzala samotný štúrovský exodus, patrila medzi najobľúbenejšie piesne štúrovcov v marci roku 1844 odchodiacich do Levoče. Báseň publikovaná in: Keby si počul všetky tie víchrice. Bratislava, Tatran 1966, s. 64.