Zlatý fond > Diela > Básne a piesne slovenské


E-mail (povinné):

Peter Kellner-Hostinský:
Básne a piesne slovenské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Andrea Kvasnicová, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 107 čitateľov

Šuhajovo dumanie

[12] (Improvizácia)


Stál som na vŕšku čiernych hôr,
na Tatry hľadel a dumal.
Jako vietor klasov kolíše záhony,
tak sa zrážali mojej duše tóny.
Oj, vy vetry, vetry tiché,
vetry tiché, vetry jarné,
zadujte tam na tú stranu,
na tú stranu, ku Dunaju,
odneste si v jednom zvuku
všetky tóny duše mojej.
Po horách, po poliach zelených,
na brehoch potôčkov studených,
brodím smutný, zadumaný.
Počúvam pieseň slávikov,
ach, pekne sláviky spievajú!
City moje vyrážajú,
na moje žiale odpovedajú,
akoby bôle moje znali.
Počúvam šumenie hôr,
hustých hôr temné šumenie,
ach, ako ony zanôtené
môjho ducha zvukom hučia.
Vodička po skalách beží,
šeptom o skaly sa udiera,
ach, akoby jej vlničky
s mojím srdcom súhlasili
a s dušou sa zhovárali.
Oj, vy vetry, tiché vetry,
zadujte tam na tú stranu,
na tú stranu ku Dunaju,
odneste v jednom súhlase
všetky tóny duše mojej.
Túžba ťažká jak olovo,
myseľ moja ako sokol,
žiale moje ako moria,
city moje ako polia,
nárky moje ako hory,
ako orkán, prsov plameň,
ako vietor duch môj šumí,
ako hrom vôľa moja k činom,
ako orol túžba do boja,
ako hviezda láska moja…

Oj, pôjdem ja na tie Tatry,
na Tatry, slovenské Tatry,
na temene si zastanem
a pozriem si po tom svete,
po tom svete, po širokom,
po širokom, po slovanskom.
Tam jak sokol si vyletím,
tam ja túžby moje stopím,
tam ja plameň prsov skrotím,
tam city srdca vylejem,
tam ja žiale moje skončím,
tam láskou snehy roztopím,
ducha jak vietor rozpustím
lietať a šumieť po horách.
Odtiaľ pôjdem ku Dunaju,
ach, ku tichému Dunaju,
tam na brehoch si postojím,
tam sa do sveta vystrojím,
tam plače moje zatopím,
náreky moje vylejem
a duši bôle zahasím.
Na mohylách Mojmírových
dumky slovenské počujem.

Oj, vy vetry, tiché vetry,
vetry tiché, vetry jarné,
zadujte tam na tú stranu,
na tú stranu, ku Dunaju,
zaneste v jednom súhlase
všetky tóny duše mojej —
povedzte: „Závesy mrakov
ležali na bielej skale,“
a že padli ťažké žiale
do srdca dobrých Slovákov.
Povedzte tam, že som videl,
ak zlaté slnko vybredlo,
tak utiekli čierne mraky
a snehy duše sa stopili.
Oj, zahučte, že som videl,
ak sa nad Tatrami krútil,
jasný, zlatokrídly orol.

Zahuč, zahuč, vetrík tichý,
že som zazrel, ak si lieta
zlatokrídly jasný orol,
bystrý orol nad Tatrami.
Zahuč, zahuč na tú stranu,
na tú stranu, ku Dunaju:
že som túžby už roztopil,
že som žiale moje skrotil,
vylial city a náreky.
Že už myseľ ako sokol
a duch lieta ako vietor,
lebo zletel Tatry orol.
Kto ma počul, kto vyslyšal?
Čierne hory ma slyšali,
klasné polia načúvali,
vody so mnou rozprávali
a vetry mi piesne vzali.

24. V. 1844


[12] Šuhajovo dumanie — báseň z čias Kellnerovho levočského pobytu, ako svedčí chronologická poznámka o dátume vzniku básne „24 Kvetna“ (1844). Básnik jej dal právom podtitul improvizácia, veď báseň samotná je ohlasom na ľudovú pieseň i ukrajinskú dumku, — ako predpokladá i editor antológie Keby si počul všetky tie víchrice. Kellner, ako to možno potvrdiť jeho literárno-teoretickými úvahami, bol v slovanskej poézii dobre orientovaný a mohol intímne poznať i tento ukrajinský literárny žáner. Napokon on sám nazval rukopisný výber zo svojej poézie „Dumami tatranskými“ a i my sme sa pri voľbe názvu tejto knihy napokon priklonili k titulu Šuhajovo dumanie, práve podľa názvu tejto básne. Na tento názov možno pristať i preto lebo len niekoľko Kellnerových básní vzniklo v levočskom „tatranskom“ prostredí; väčšina vznikla v Bratislave, a i keď mnohé z nich sú poetickými variáciami na „Tatry“, predsa len „tatranskými“ nie sú všetky jeho básne. Rozhodujúcou sa takto stala mladosť Kellnera — básnika, aj preto sme volili priliehavejší názov knihy práve podľa „Šuhajovho dumania“, a nie podľa pôvodného názvu Kellnerovho „Dumy tatranské“. Báseň bola publikovaná in: Keby si počul všetky tie víchrice. Bratislava, Tatran 1966, s. 65 — 67.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Peter Kellner-Hostinský

— bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.