ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zo Sielnice, zo záhrady —
z domčeka bieleho —
oj, vyletel slávik mladý
do hája pekného.

V háji lietal a sadol si
na vŕšok javora,
staď na Tatry pohliadnul si,
keď svitala zora.

Oj, tam začal piesne spievať —
v hôr tatranských zboru
tam city do nôty vlievať
vo spevavom chóru.

Oj, tak krásne zašveholil —
spev jeho tak milý,
ako by ho boh vyvolil,
anjeli učili.

Ale teraz pokoj svätý
šumí lístím hája —
bo zaletel slávik zlatý
za brehy Dunaja.

Oj, za Dunaj, za Moravu,
kde beží Vltava —
tam budúcu Tatier slávu
piesňou vyvoláva.

Utíchnul háj i Sielnica
i Proseč dolina —
nevidí ho viac devica,
keď žitko zožína.

Kde môj slávik, kde môj šuhaj? —
darmo sa Váh pýta,
čaká Kriváň, túži Dunaj,
kedy ho privíta…

Spieva, spieva — bo počuje
rodu žiaľov dumy,
vetrom Tatier sa žaluje,
dobre vie ich šumy.

Akoby chcel nad Tatrami
zaletieť s víchricou —
a chcel Kriváň nad mrakami
zažnúť blýskavicou.

On počuje tajné hlasy
ľúbosti dievčaťa —
a v ňom žijú hory, klasy —
i lúka kvetnatá.

V nich brinkoty mečov zvonia,
hrdinov poviedky
a z nich rastú na mohylách
dávnej slávy kvietky.

Hneď ak slávik vyspevuje,
hneď ak orol švihá,
hneď kukučkou sa žaluje,
hneď ako blesk mihá.

Oj, len spievaj — vtáci lesní
v Tatrách ohlas dajú,
piesne tvoje, pevče piesní
Tatry zaspievajú.

Spievaj, spievaj, pevče mladý,
svety načúvajú,
tvoje milé veštby rady
chórami zahrajú.

Pieseň vekov Tatier hodnú
s hudbami prírody,
pieseň krásnu a slobodnú
ako tvoje rody.

Spievaj nad hniezdom orlovým
kŕmiac ho piesňami,
dokiaľ k činom Herkulovým
nepovstane s nami.

Prileť, prileť… pod Tatrami
vyspievaj piesní chór —
a ich žiaľom a dumkami
vek Slávy večne tvor!