Básne a piesne slovenské

Zo Sielnice, zo záhrady —
    z domčeka bieleho —
oj, vyletel slávik mladý
    do hája pekného.

V háji lietal a sadol si
    na vŕšok javora,
staď na Tatry pohliadnul si,
    keď svitala zora.

Oj, tam začal piesne spievať —
    v hôr tatranských zboru
tam city do nôty vlievať
    vo spevavom chóru.

Oj, tak krásne zašveholil —
    spev jeho tak milý,
ako by ho boh vyvolil,
    anjeli učili.

Ale teraz pokoj svätý
    šumí lístím hája —
bo zaletel slávik zlatý
    za brehy Dunaja.

Oj, za Dunaj, za Moravu,
    kde beží Vltava —
tam budúcu Tatier slávu
    piesňou vyvoláva.

Utíchnul háj i Sielnica
    i Proseč dolina —
nevidí ho viac devica,
    keď žitko zožína.

Kde môj slávik, kde môj šuhaj? —
    darmo sa Váh pýta,
čaká Kriváň, túži Dunaj,
    kedy ho privíta…

Spieva, spieva — bo počuje
    rodu žiaľov dumy,
vetrom Tatier sa žaluje,
    dobre vie ich šumy.

Akoby chcel nad Tatrami
    zaletieť s víchricou —
a chcel Kriváň nad mrakami
    zažnúť blýskavicou.

On počuje tajné hlasy
    ľúbosti dievčaťa —
a v ňom žijú hory, klasy —
    i lúka kvetnatá.

V nich brinkoty mečov zvonia,
    hrdinov poviedky
a z nich rastú na mohylách
    dávnej slávy kvietky.

Hneď ak slávik vyspevuje,
    hneď ak orol švihá,
hneď kukučkou sa žaluje,
    hneď ako blesk mihá.

Oj, len spievaj — vtáci lesní
    v Tatrách ohlas dajú,
piesne tvoje, pevče piesní
    Tatry zaspievajú.

Spievaj, spievaj, pevče mladý,
    svety načúvajú,
tvoje milé veštby rady
    chórami zahrajú.

Pieseň vekov Tatier hodnú
    s hudbami prírody,
pieseň krásnu a slobodnú
    ako tvoje rody.

Spievaj nad hniezdom orlovým
    kŕmiac ho piesňami,
dokiaľ k činom Herkulovým
    nepovstane s nami.

Prileť, prileť… pod Tatrami
    vyspievaj piesní chór —
a ich žiaľom a dumkami
    vek Slávy večne tvor!