Básne a piesne slovenské
Autor: Peter Kellner-Hostinský
Digitalizátori: Michal Garaj, Andrea Kvasnicová, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš
[19]
Padá lístie do doliny,
lúči sa syn od rodiny,
lístie vetry zachvacujú
a syna sa tak spytujú.
Pýta sa ho otec starý:
„Kamže pôjdeš, synku jarý,
keď preč šírym svetom zájdeš,
kde miesto mňa otca nájdeš?“
Syn otcovi tak odpovie:
„Mňa hlas vekov svetom zovie,
neboj sa ty za šuhaja,
však on bude syn Dunaja.“
Povie mu mať zarmútená:
„Veľká svetom hýbe zmena,
ach, keď preč od neho zájdeš,
kde miesto mňa mater nájdeš?“
Syn mater tak potešuje:
„Veď sa nad mnou svet zmiluje,
mám ja mater — hradbu Tatier!“
Pýta sa ho braček mladý:
„Ktože ťa mne vynahradí,
keď svetom preč odputuješ,
komuže sa požaluješ?“
Braček bratu tak odpovie:
„Keď ma schvátia búrky nové,
Váh ostane bratom mojím,
nad ním dumať si postojím!“
Už odpadol list z javora,
už preč ide syn zo dvora,
listom vietor krúti v lese —
kamže synka boh zanesie…?
[19] Zrieknutie — pieseň, ktorá nevdojak prezrádza, pravda, v podtexte, Kellnerovo rozhodnutie neabsolvovať teologické štúdiá na nemeckých univerzitách a venovať sa národnej práci v Bratislave. Motív otca, matky a brata, ktorým básnik odpovedá na ich otázky o jeho budúcnosti, priamo evokuje takúto hypotézu. Báseň sa Kellner pokúsil publikovať v Nitre, avšak nebola uverejnená. Prednosť pri prepise dávame textu poslanému do Nitry. Báseň potom vyšla v Orle tatránskom pod názvom Rozlúčeňje. Báseň publikovaná in: Orol tatránsky 1, 1845 — 1846, č. 17, Literárne postavy Gemera I. Bratislava, Obzor 1969, s. 162.
