SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K osudnej hviezde

[22]


Osudnú hviezdu svetov a národov
mrákavy rokov závojom kryjú,
o jej hranice jak do skál nad vodou
oceány sa vzbúrené bijú.
O jej cesty sa všetkých duchov obor
v priepastiach sveta snuje a kolotá,
kým sa víťaza osudnej hviezdy chór
za hranicami vekov zligotá.

Na živloch vekov i duchov vzbúrených
nesie sa víchrom na svet velikán,
na štít pyramíd géniom stvorených
stane si slávou otočen’ vojan.
Cez vlny živlov prácou a dielami
k hranici hviezdy svojej sa borí,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
osudnú hviezdu zachváti rukami,
svety stroskotá a svety stvorí.

Lež tu bohatier každý padnúť musí,
čierne ho chmáry načas obhalia,
s ním sa neznajú vyniesť zemské kusy,
naňho sa ako prívaly zvalia.
Lež on z mohyly vstane z blesku slávy,
sťa hviezda zlatá za Tatrou skrytá,
víťazstva svojho rozchveje zástavy
a svet ho večnou piesňou uvíta.



[22] K osudnej hviezde — báseň napísaná na oslavu 30-tych narodenín Ľudovíta Štúra, ako uvádza sám Kellner v rukopisnej poznámke: „Túto peseň poslau bou púvodca na den narodzenja Lud. Štúra, d. 28. Okt. 1845., v kterí den bou den 30-tí jeho veku, a preto básen tá zprvu mala náslov „K osudnej hvjezde dňa 30-ho“.“ V básni Kellner opätovne opakuje mnohokrát variovanú myšlienku o „osudovosti“ Štúrovho účinkovania v slovenskom národe. Báseň publikovaná in: Keby si počul všetky tie víchrice, Bratislava, Tatran 1966, s. 78.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama