Dumky

Trh je v meste, vozy idú, ľud sa hrnie z hora, z dola, vietor chyce prach po ceste a vrtí ho hor dokola. A tou cestou koč uteká a na koči sedia páni, vedľa tej cesty na medzi, sedí žobrák otrhaný. Idú cestou všeliakí, idú smutní i veselí, zdraví, chorí, mocní, slabí, pekní, špatní, tichí, smelí. Jeden vzdychá, druhý kľaje, jeden spieva, druhý plače, tamten kuľhá o palici, tento na paripe skáče. Neradi sa títo vidia, bočí jeden od druhého, sluha pána nenávidí a chudobný bohatého. Boháč vysoko si vedie, že požíva veci lepšie, z pleca hľadí na chudého, pozdravenie neodrečie. A ja pomyslím si takto: po hre zo šachu figúrky, rovno všetky bez rozdielu, shrnú do jednej škatuľky.