ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na rozcestí mladík stojí, pri ňom anjel a satan: „Povedzte, priatelia moji, ktorou cestou ja ísť mám?“ Anjel rečie: „Moja cesta je nesnadná, tŕnistá, ale do božieho mesta privádza dozaista.“ Satan rečie: „Synak mladý, moja cesta príjemná, ja ti dám radosti vňady, voľ si ty len, vidíš mňa!“ Mladík pozre na anjela, a hneď zas na satana, pot si stiera dolu z čela duša mu je zľakaná. Myslí, myslí, rozhodne sa: „Tu máš ruku, ja som tvoj!“ Ihneď satan s ním pohne sa popod ruky: „Poď brat môj!“ Idú veselo a živo, vzďaľujú sa pomaly, anjel hľadí ľútostivo za nimi, v tichom žiali. * V jednom meste veľký dom, mnoho väzňov sedí v ňom. V tom väzení, v tom žalári sedí mladík ztratený, až do smrti ztrápený; slzy tečú mu po tvári. Hlučný život satana, vrhnul ho do zúfania. Dych mu slabne, telo chladne, umiera. — A ten anjel pri ňom stojí, jeho smútok takto kojí: „Tu som! Dúfaj synu, odpúšťam ti tvoju vinu!“ — A slzy mu utiera. —