Dumky

„Kamže ešte tak neskoro? už je predo dvermi noc; či ťa túžby, žiale ženú, či ťa tajná ženie moc? Nechoď, nechoď, tma je všade a otupno cez hory, stretnú ťa na križných cestách tmavej noci potvory.“ Pútnik mlčí, nič nevraví, chmurným okom pozerá a do clivej, tmavej hory plachým krokom zaberá. Pustým lesom, dúbravami blúdi dáky čierny pes, ale on sa neobzerá tade idúc, cez ten les. Tam na zámku zboreninách trúdny kuvik kuviká, on len ide o samote, v tmavej hore zaniká. Búrka letí, hromy bijú a víchor mu trhá plášť; on len ide, nepostáva, horou šumí valný dážď. Prejde hory, doly vrchy, prejde celý sveta kruh, a či najde to, čo hľadá, po čom túži jeho duch?