SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smutný šuhaj

O samote zamyslený, smutný bývaš, nie veselý, nie ti ľúto za časami, ktoré preč už odletely. Tvojej mysli trudné dumy, ako polnoc nad vrchami, tvojej túžby ideále, ako blesky nad lesami. Že ťa stíha osud krutý, pomysli si: to byť musí: oj, čo taký šuhaj stojí, čo netrpí, nič nezkúsi? A či vždycky trvá smútok? a radosť sa nezunuje? či pútnik, keď slnce páli, v tôni si neoddychuje? A či smutný budeš bývať, či budeš bývať veselý, všetko to najedno výnde, keď je márny život celý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama