Dumky

Načo sa máš vždy len starať, o to, čo má nastávať; pokiaľ starý pán Boh žije, nemáš sa čo obávať! Dobre Pán vie, čo nám treba, či zármutok, či radosť; každý, každučičký deň má na svojom trápení dosť. Vtáctvo nebeské neseje a živnosť mu prispieva; poľné kvieťatko nepradie a pekne sa odieva. Tak máš poznať vôľu božiu a tak v Boha veriť máš, že ti pošle pomoc vtedy, keď sa ani nenazdáš. Nado všetko má ti ale najzvláštnejšie zdravie byť, čo je zdravie, to nemocný, to len ten zná oceniť. Za prešlým, nezmeniteľným znášať žiale a bôle, to by bolo škoda zdravia, škoda času a vôle. Ak len vždy o minulosti, budúcnosti rozjímaš, zbavuješ sa tých radostí, ktoré v prítomnosti máš. A tak tvoje živobytie, samá starosť, samý žial, natrápiš sa — a po smrti, prikryjú ťa hŕbkou skál. Každým dňom sa život kráti a chytro sa míňa čas; i žime a radujme sa, veď žijeme iba raz!