Dramatická literatúra. Doplnok

Hra v 4 dejstvách. Urbánkova divadelná knižnica sv. 8. Strán 80, cena 7.— Ks.

Osoby: Turčan, učiteľ, Hana, jeho žena, Ella, ich dcéra, Suchý, notár, Strmeň, gazda, Ondrej, jeho syn, Ružinská, jeho krstná matka, Štefan, Marka, jej deti, Daňo, Zuzka, Eva, Ďuro, mládež.

Dekorácia: I. jednoduchá izba u dedinského učiteľa, II. dolina, III. rozcestie ulíc na dedine, IV. ako III. dej.

Rekvizity: Muškáty, stôl, stoličky, izbový nábytok, zbytky po olovrante, noviny, krčah na vodu, kniha, list, šicie potreby, fľaša s vínom, poľovnícka puška, božia muka, harmonika, revolver, predvolania k súdu.

Dej: Hoci starý učiteľ Turčan mnoho rokov pôsobil na dedine, nesrástol ani s prostredím, ani s ľudom, ktorý vychovával a medzi ktorým žil. Naopak, čím viac sa blížil čas jeho odchodu do výslužby, tým protivnejšie mu bolo ono zátišie, v ktorom žil a sám usiloval sa rozpútať v ňom búrku, ktorej za obeť padol nielen majetok niekoľkých jednotlivcov, ale aj ľudský život. Začalo to rozpormi v jeho vlastnej rodine, pre ktorú i nečestným spôsobom zaisťoval budúcnosť. Dcéra Ella, ktorú chcel vydať za úhľadného, ale prefíkaného notára Suchého, vzoprela sa jeho prianiu a išla cestou, ktorou ju viedlo jej srdce, túžiace za mladým učiteľom Strmeňom, ktorého otca zničil a i jeho samého majetkove značne ukrátil. Preto nebolo divu, že usiloval sa presadiť svoj plán so Suchým, ktorý mu inak išiel veľmi dobre po ruke, čo najrýchlejšie. Suchý toho potreboval, lebo nielen že zadržal obyvateľom podpory, ale falšoval aj zmenky v obecnej pokladnici a neskôr, keď ho Turčan prehlásil za svojho budúceho zaťa, falšoval na zmenkách i jeho podpis. Zatiaľ čo Turčan čo najrýchlejšie uskutočňoval svoj plán, pracoval čas a spravedlivosť proti nemu. Dcéra, ktorú chcel odviesť do mesta, kde kúpil dom, žila s Ondrejom a dedinskou chasou v najužšom kontakte. Zato sa chasa podobrala dobrovoľne pokosiť jeho lúku a v obci vyvolili na Turčanovo miesto Ondreja. Len vtedy sa však Ondrej dozvedel, že Ella je zasnúbená a nepochopiac pravý stav veci, rozhodol sa všetko tu zanechať a odísť ďaleko, kde by bol sám. Veľkou prekážkou uskutočnenia Turčanových plánov bola aj slúžka Eva, ktorá vedela o všetkých jeho nepravých cestách, usilovala sa sblížiť sa so svojou starou láskou — Ďurom, ktorý k vôli nej sa rozhodol odstrániť z cesty aj Suchého, len aby umožnili sňatok Elly s Ondrejom. Suchý sa však z močiaru, do ktorého ho Ďuro sotil, dostal a odplatil sa chase tým, že ju nielen urážal, ale aj strieľal a nešťastnou náhodou zasiahol Evu, ktorá však už predtým všetky Turčanove i Suchého tajomstvá vyzradila. Vtedy, keď Suchého odvádzali četníci, Turčana ranila mrtvica a Eva skonávala, vtedy, keď umieráčik oznamoval celej doline jej smrť, ktorá znamenala nové utíšenie búrky v zátiší, vtedy pochopil Ondrej život milovanej Elly a vyhovel jej prosbám slovami: „Tvoje prosby sú žeravé a svierajú útroby v kliešte oceľové… Chcel som opustiť všetko, chcel žiť ako pustovník v horách. Stať sa otrokom samoty, bez ozveny besnej búrky. Ale tvoje ruky, tvoja vrelá šija, rty vnucujú mi, aby som ti znovu veril — nuž poď!“