Zlatý fond > Diela > Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti


E-mail (povinné):

Ľudovít Michalský:
Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková, Petra Renčová, Darina Kotlárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 19 čitateľov

XIV. Pánska garderoba

179. V čom spočíva elegancia pánskeho obleku

Príslovie vraví: „Šaty robia človeka.“ Mnohí ľudia vo svojej dobromyseľnej prostote sa domnievajú, že stačí mať šaty podľa najnovšieho modelu, širák najelegantnejšej fazóny a topánky najmodernejšieho tvaru, aby mohol byť niekto pokladaný za skutočného gentlemana. To je veľký omyl! Odev je len zovnútorným výrazom vnútornej harmónie duševnej a smyslu pre vkus. Sám osebe nevyjadruje nič citového a tým menej duševného. Spomeňme si na Ezopovu bájku, podľa ktorej sa ostatnými zvieratmi opovrhovaný a vysmievavý somár odel do kože leva, aby si takto získal rešpekt. Zvieratá v domnení, že sa k nim blíži kráľ púšte, strachom zdúpnely a rozbehly sa. Keď to somár spozoroval, pomyslel si: „Už teraz majú predo mnou strach, ale ako sa budú hroziť, až na nich zarevem?“ a hneď zahíkal, čo mu hrdlo stačilo. Poplašené zvieratá zaraz spoznaly somára po hlase, sbehly sa k nemu a ešte väčšmi sa mu posmíevaly ako predtým.

Oblečme prostoduchého lazana do najelegantnejších šiat, dajme ho „ušľachtiť“ do najlepšieho salóna krásy, predsa pri prvom slove a najmenšom prejave spoznáme, s kým máme dočinenia. Pravda, nechceme tým tvrdiť, že by bol vkusný a elegantný módny oblek dákym nevyhnutným zlom. Vôbec nie! Chceme však dôraznejšie poukázať na potrebu spojitosti duševnej kultúry s kultom obleku. Nepriamo veľmi výstižne to charakterizuje príslovie nášho ľudu: „Aký kroj, tak sa stroj.“ Koľko hlbokej múdrosti spočíva v týchto prostých slovách! Ich význam je asi ten, že odev musí byť v dokonalom súzvuku s naším „ja“, a vtedy našu bytosť i zovnútorne zdôrazní a uplatní. Práve preto načim známemu prísloviu „Šaty robia človeka“ rozumieť takto: „I šaty robia človeka!“

Spoločnosť kladie na každého svojho príslušníka určité povinnosti v otázke odevu a preto sa treba dôkladne oboznámiť so základnými smernicami dobrého vkusu a elegancie. Čo je elegantné? Odpoveď je veľmi stručná a ľahká: Elegantné je to, čo je pekné, prosté, ale jemné a vkusné. Teda to, čo nebije do očí, nepúta na seba pozornosť a zodpovedá všetkým podmienkam estetiky a vkusu. Pravá elegancia je nevtieravá, nekrikľavá, ale jemná a lahodiaca.

Zakiaľ pri salónnych odevoch: fraku, smokingu, žakete a sakosmokingu sú dané presné smernice modelu, farby a druhu látky, pri výbere každodenného obleku musí rozhodovať osobný vkus, ktorý sa prejavuje vo výbere látky, jej farby a vzorky, v akosti a v modele. Je celkom prirodzené, že od ušitia veľmi mnoho záleží, lebo mohla by byť látka akokoľvek jemná a vkusná, ak sú šaty nie dobre ušité a vypracované, pokazia celkový dojem. Módne, vkusné a dobre ušité šaty zvyšujú sebavedomie a istotu vo vystupovaní, kým šaty nevkusné a „sfušované“ vyvolávajú neistotu a v značnej miere snižujú sebacit.

Iste sa už mnohým prihodilo, že mali alebo majú vo svojej garderobe také šaty, v ktorých — ako sa vravieva — „necítia sa dobre“. Keby sme skúmali príčinu toho, zistili by sme, že alebo farba látky, jej vzorky nezodpovedajú dnešnému nášmu vkusu, alebo sú šaty nedobre ušité a vypracované.

Veľmi častou príčinou toho pocitu však býva i tá okolnosť, že pri výbere látky, alebo modelu a strihu dali sme na seba vplývať osobou inou, ktorej vkus je iný ako náš. Pri výbere látky nedajme na seba vplývať kupcom, ktorý sa veľmi rád zbaví súkna, ktoré mu nejde na odbyt a takú haraburdu vie potom vychváliť do neba. V solídnych obchodoch sa prirodzene dbá na to, aby nebolo zákazníkovi niečo vnucované, lebo vzdelaný kupec vie, že ten, koho raz nedobre obslúžil, je pre neho stratený.

Móda dámskych toaliet sa mení takmer každou sezónou, ale u pánskych odevov je oveľa konzervatívnejšia a pomalšia. Elegantný pánsky odev i po 2-3 rokoch je ešte vždy zodpovedajúci a líši sa od najnovšieho modelu dneška iba v nepatrných podrobnostiach, ktoré spozoruje len skúsené oko znalca. Často sa však stáva, že niekoľkoročný model stáva sa zrazu znova módnym. Zmenám módy podliehajú najčastejšie: fazóna goliera a chlopní, forma pliec, usporiadanie gombičiek (jednoradové, dvojradové), strih vesty, šírka nohavíc atď. Móda pánskych odevov sa preto nemení tak často ako móda dámskych toaliet, lebo pánske látky, najmä jemné súkna sú nepomerne drahšie ako dámske látky.

Podaktoré konfekčné podniky usilujú sa zrýchliť ťarbavé tempo pánskej módy tzv. sezónnymi modelmi, ale fabrické spracovanie látok často veľmi problematickej hodnoty a ceny, čo by aj oku lahodiacich farieb a modelov, nevie skutočne zrýchliť redikavosť pánskej módy, lebo ich najnovšia móda so všetkými dobrými snahami vyžíva sa na predmestí a na dedinách. Dvere spoločenských salónov sú im siedmimi zámkami zavreté. Tým sa im však neodpiera význam, lebo vo vrstvách sociálne slabších umožňujú lepšiu úroveň v odeve.

180. Výber farieb a vzoriek pánskych látok

Vzhľadom na výšku ceny jemného a drahého obleku, ako i na dĺžku času jeho upotrebenia musíme si pri výbere látky a modelu počínať premyslene a rozvážne. Preto treba vždy pamätať, aby farba látky (súkna, bola tmavšia, solídna, takrečeno neutrálna.

Najvhodnejšími farbami pánskych odevov sú: popolavé, hnedé, tmavomodré, drapové, čierne a biele.

Nevhodnými farbami sú: bledobelasé, ružové, krikľavožlté, jasno zelené, fialové a jasno červené. Farba letných odevov má byť živšia, športových odevov môže byť zasa pestrejšia.

Výhodné je voliť drobnejšiu vzorku látky. Veľké vzory pristanú mužom vysokej a rozložitej postavy, kým na osobe nízkej postavy pôsobia priam groteskne. Tuční a nadmieru telnatí ľudia mali by sa strániť jasnejších farieb (bielej, žltej), lebo optickým klamom budú sa zdať tučnejšími a telnatejšími, akými v skutočnosti sú.

Letné, prechádzkové a cestovné šaty môžu byť v jasnejších farbách, ale mužom postáv v predošlej vete vymenovaných sa neodporúčajú. Rovnako nemajú tuční a telnatí ľudia voliť modely s dvoma radmi gombičiek, lebo takéto dvojaké saká na pohľad zvyšujú tlstotu a telnatosť. Naopak, ľudia slabej telesnej konštrukcie zdajú sa byť silnejšími.

181. Výber modelu a móda

Nielen pri výbere látky, ale i pri výbere modelu má rozhodovať osobný vkus a nie — často dobromyseľne mienená — rada krajčíra, ktorý môže mať v mnohých ohľadoch pravdu, ale jeho vkus je veľmi často pod vplyvom vlastných záľub, ktoré môžu byť v dokonalej protive s naším vlastným vkusom. V prvotriednych pánskych módnych salónoch sú zavše naporúdzi najnovšie módne žurnály, ktoré nám poskytujú hojný výber najnovších modelov s akosťou, farbou a vzorom látky. Nikdy si však nevoľme také modely, ktoré sa veľmi odrážajú od bežných fazón, lebo sa ľahko vydávame nebezpečenstvu, že náš oblek po roku vyjde úplne z módy. Skutočný umelec vkusu vie si podľa nových modelov a vlastných poznatkov vytvoriť vlastnú kreáciu, ktorá nesie na sebe všetky stopy írečitého a vycibreného osobného vkusu. Takéto šaty sú v dokonalej harmónii s ich nositeľom, sú akosi súčiastkou jeho samého a okrem vkusu vyjadrujú i nevtieravú eleganciu a cieľuprimeranosť.

Vyhýbajme pretekom v móde, aby sme neklesli na roveň dandyov a parketových tanečníkov, ľudí bez osobnej kultúry a ušľachtilosti, ktorí šaty nenosia, ale šaty ich! Treba tomu rozumieť tak, že v peknom a pozlátenom ráme civie prázdnota. Preto sa vážnym mužom neodporúča obliekať sa s tzv. vyberanou eleganciou, lebo by ľahko mohlo vzniknúť zdanie prázdnoty duše a plytkosti. S vyberanou eleganciou odiati dandyovia, gigerlíci a manekýni vedia sa primerane uplatniť iba v polosvete, v kruhoch mondénnych, kde dobre nabitá peňaženka a najmódnejšie šaty „robia človeka“ a „gentlemana“, ale kultivovaná spoločnosť pre takéto — zvyčajne prázdne — bábiky nemá ani smyslu, ani porozumenia a stráni sa ich.

Ak sa na jednej strane neodporúča serióznym pánom pretekať sa v móde, práve tak je nemiestne pridržiavať sa pamiatok minulosti a chodiť do spoločnosti v krušných oblekoch zašlých, smutných čias. Spoločnosť ani pre túto extrémnosť nemá porozumenia. Marazmom módy zapáchajúce obleky patria medzi staré háby, poprípade do panoptika na nejakého „modrofúza“, v najlepšom prípade však na javisko, alebo na maškarný bál, ale človekovi, kráčajúcemu s duchom času, vôbec neslúžia. Preto je najlepšie vždy voliť strednú cestu: prisvojiť si z módy to, čo je v súzvuku s osobnou kultúrou a vkusom, vyhýbať ničím neopodstatneným novotám a práve tak nelipieť na vetchých odkazoch minulosti.

Pri výbere látky a modelu salónnych oblekov musíme dbať, aby prácu urobil prvotriedny odborník, lebo len ten nám môže byť zárukou, že náš oblek bude dobre ušitý a svedomité vypracovaný, čo je u týchto oblekov často dôležitejšie ako kvalita látky. Tu nie je na mieste rozhodnúť sa pre krajčíra lacnejšieho, lebo tých pár korún, ktoré sme zdanlivo usporili, môžeme veľmi draho zaplatiť nepríjemnými pocitmi, ktoré v nás sfušované a skŕpané šaty isto vyvolajú.

Napokon si pamätajme túto zlatú zásadu: „Čo sa nám zdá lacným, veľmi často na to doplatíme, a čo sa zdá lepším, akým v skutočnosti je, býva naveky — falošné.“

182. Desatoro chýb pánskeho obleku

Kto chce mať svedomito, vkusne a solídne ušité šaty, obzvlášť ak ide o drahšiu látku, vždy si má voliť dobrého krajčíra alebo krajčírsky salón. Platí to nielen pri objednávke salónnych úborov, ale aj pri vychádzkových a spoločenských oblekoch. Sporenie „na fazóne“ často sa nevypláca. Ba plným právom možno tvrdiť, že na takéto problematické sporenie, ako sme už v predošlom článku zdôrazňovali, sa vždy dopláca. J. Ruskin skvele charakterizuje túto skutočnosť: „Je sotva na svete niečo, čo by daktorí ľudia nevedeli urobiť trocha horšie a trocha lacnejšie, a tí, ktorí hľadia len na cenu, sú zákonitou korisťou týchto ľudí.“

Nie sú zriedkavé prípady, že i z lepších krajčírskych salónov vychádzajú nedokonalé alebo chybne ušité šaty, ktoré — ako sa odborne vravieva — „nesedia dobre“. Príčiny môžu byť veľmi rozmanité.

Základnou chybou býva, že si jednotlivci vyberú z módneho žurnálu určitý model a keď sú šaty presne podľa modelu ušité, spozorujú, že ich šaty len v podrobnostiach zodpovedajú modelu, ale v skutočnosti nie sú tak harmonicky zladené, ako sa to javilo na pôvodnom modeli. Neskúsený výberca modelu zabúda totižto porovnať svoju postavu, výšku, prosto svoj celkový habitus[90] s postavou, na ktorú sa model vzťahoval. Je dávnou skúsenosťou, že čo pristane chudému, nepristane tučnému, čo nízkemu to nie vysokému. Preto treba vždy rátať so železnými zákonmi anatomick-plastickej proporcionality tela, zákonmi estetickými a optickými,[91] ktorým musí podliehať každý jednotlivý kus odevu.

Inteligentný krajčír, ktorý vie od prípadu na prípad prispôsobiť strih podľa spomenutých zákonov zvláštností stavby ľudského tela, estetiky a odevnej optiky, je skutočným výtvarným umelcom v praktickom smysle. Svojím strihom vie zdôrazniť a vyzdvihnúť všetky prednosti stavby ľudského tela a umne zastrieť alebo aspoň zmierniť anatomicko-plastické chyby vzrastu, súmernosti a iné plastické nepravidelnosti, ako: úzke, klesajúce plecia, pridlhý driek, veľké brucho, zapadnutú hruď, deformované nohy (napr.: do „O“ alebo do „X“) a pod. Žiaľbohu takýchto krajčírov-výtvarníkov je u nás veľmi málo, lebo sa pri výchove krajčírskeho dorastu v nedostatočnej miere venuje pozornosť habituálnej anatomii a plastike ľudského tela a jeho fyziologickým zvlášťnostiam so zreteľom na účelnosť a krasocit.

Prototypy modelových strihov dobre padnú iba na ľuďoch súmerných postáv a primeraných výšok. Práve preto musí byť strih prispôsobený od prípadu na prípad. Strih kabáta musí zodpovedať postave tela (na úzku postavu napr. o niečo dlhší) a práve tak má byť prispôsobený k anatomickým zvláštnostiam a fyziologickým účelom a potrebám. Neznalosť týchto predpokladov má za následok, že pri zamestnávaní vystretých rúk alebo lomených lakťov, napr. pri písaní, hre na husliach, klavíri a pod. rukávy sa samočinne vysúkajú, lebo krajčír všil ich — bez ohľadu na individuálnu potrebu jednotlivca — príliš dozadu. Práve preto odporúčame pánom, ktorí zamestnávajú svoje ruky prevažne v polohe lomenej alebo vystretej, aby krajčíra na túto okolnosť už pri braní miery upozornili. Veľmi nepekne sa vyníma napr. pri tanci, ak je rukáv natoľko vysúkaný, že zpod neho vidieť priamo manžetu i kus košeľového rukáva.

Nielen kabát, ale aj nohavice majú byť strihané a vypracované podľa stavby nohy a nie podľa „dosky“. Nohavice „dobre padnú“ iba vtedy, ak je zahladením vidieť pod kolenom priehlbinu a lýtko. Prirodzene, musia byť vhodne prispôsobené na proporcie brucha. Pri vypracovaní vesty načim dbať aby dobre sedela na hrudi a bruchu.

Na pánskych oblekoch najčastejšie vyskytuje sa týchto desať chýb:

A) Chyby na kabáte:

I. Kabát stráca fazónu a pri každom silnejšom pohybe sa šmýka, ak je príliš tesný a miesto toho, aby sedel na tele trocha voľnejšie, je ako „uliaty“ a na ramenách a rukávoch nemá potrebných záhybov, umožňujúcich voľný pohyb. Pocit v takomto kabáte je skoro taký, ako vo svieracej kazajke.

II. Dojem rezignovane svesených ramien robí kabát, ak sú švy na ramenách hladko vypracované a zahladené, miesto toho, aby sa mierne dvíhaly naznačenými náramenníkmi.

III. Dojem sfušovaného kabáta vyvoláva aj zle prišitá gombička v páse kabáta, lebo nie je na správnom mieste. Táto v páse (taily) prišitá gombička býva vždy na jednoradovom kabáte. Na dvojradovom zapína sa spodný gombík pod pásom. Ak sú na kabáte tri páry gombíkov, zostane na dvojradovom kabáte gombička prvá shora nezapnutá.

IV. Veľmi častou chybou býva, že: a) golier kabáta je priúzky; b) veľmi silno prilieha na golier košele; c) odstáva alebo sedí privysoko. Správne riešený golier musí vždy tak padnúť, aby bolo vzadu vidieť okraj goliera. Nikdy však nie jeho spodok a tobôž gombičku.

V. Vzhľad kabáta vpredu je zvyčajne rušený nesprávne riešenými chlopňami, ktoré sú alebo priúzke, alebo sbiehajú sa do ostrého uhla. Takto chybne riešené chlopne miesto aby sbiehaly do okrúhlej línie a daly vyniknúť plastike poprsia, pôsobia tak, ako by bol býval kabát šitý na operadlo stolice.

VI. Dobrý vzhľad kabáta ruší, ak je náprsný vačok vsadený ďaleko do švu rukáva a preto je v pomere s ostatnými rozmermi primalý, alebo zakrytý chlopňou.

B) Chyby na veste:

VII. Vesta je nesprávne riešená, ak je: a) veľmi uzavretá a preto je málo vidieť kravatu a košeľu; b) ak v rovných líniách a v ostrom uhle sbieha (ako „V“) miesto toho, aby bol výstrih zaokrúhlený do oválu.

C) Chyby na nohaviciach:

VIII. Najzákladnejšou chybou zle ušitých nohavíc je: a) ak sú prikrátke, nepadajú na topánky a vidieť ponožky, prípadne členky; b) ak sú príliš úzke a k telu priliehavé. Najlepšie sedia nohavice primerane široké a tak dlhé, aby záložky padaly na obuv a pri voľnom postoji mierne sa lomily (>) pod kolenom a nad záložkou a daly vyniknúť forme dobre stavaného lýtka.

IX. Nohavice sú chybne ušité, ak je záložka v pomere so šírkou nohavíc priúzka. Remeň alebo pás tiež často je príčinou, že nohavice dobre nesedia. V takýchto prípadoch je výhodné nosiť plecnice, ktoré umožňujú lepšie regulovanie nohavíc.

X. Pánske šaty robia ich nositeľa na vzhľad zoženštilým, ak sú na kabáte úzke chlopne, všakové „umelecké“ obruby, na nohaviciach príliš ostré a malé puky; ak je na obleku všetko rovno a jemne vypracované.

Okrem týchto význačnejších chýb je prirodzene ešte mnoho iných, ktoré kazia dobrý vzhľad obleku. Medzi tieto chyby patrí aj nedostatočné a povrchné vypracovanie, chybný strih a neštýlová kombinácia jednotlivých jeho súčiastok. Ale keby bol aj oblek dobre a svedomite vypracovaný, môže dobrý vzhľad rušiť nevhodne volená módna kreácia, farba, vzorkovanie látky a pod.

183. Salónne a spoločenské obleky

FRAK je salónnym oblekom najvyššieho stupňa, ktorý sa užíva len pri zvláštnych slávnostných príležitostiach. Jeho látka je z jemného čierneho súkna, výložky sú obtiahnuté čiernym ripsom.

Vesta je z bieleho hodvábneho ripsu, je dvojradová s malým golierom a perleťovými gombičkami.

Nohavice sú z tej látky, čo kabát a na vonkajšom šve sú lemované hodvábnou stuhou.

K fraku sa nosí biela fraková košeľa s tvrdou náprsenkou. ktorá sa zapína perleťovými gombičkami.

Golier má byť tvrdý, jednoduchý s preloženými rožkami.

Kravata je z jemného piké v podobe motýľka, viazaná alebo hotová.

Pančuchy majú byť hodvábne, alebo flórove čiernej farby, poltopánky lakové, alebo na bále tzv. frakové polotopánky. Rukavice majú byť z bieleho glasé, na hlavu patrí cylinder alebo klak. K fraku patrí tzv. frakový plášť, ale ten je taký drahý, že si taký luxus môžu dovoliť iba zámožní ľudia. Vhodne ho nahradzuje čierny svrchník alebo zimník.

Bez vrchného kabáta ukazovať sa vo fraku na ulici sa neodporúča. Frak sa oblieka na veľké slávnosti, slávnostné diner, audiencie, diplomatické recepcie, svadby, operné a reprezentačné bály, do luxusných hotelov a do spoločnosti, kde je frak výslovne predpísaný. Okrem toho frak nosieva sa na operné premiéry do lóže alebo na prvé miesta (kreslá) v prízemí.

SMOKING je najužívanejším a obľúbeným večerným oblekom. Býva šitý na tri spôsoby, ako jednoradový, dvojradový alebo s golierom „šálovým“, t. j., že golier s fazónou tvorí jeden celok. Jeho látka je taká, ako látka na frak. Výložky sú z čierneho hodvábneho ripsu a nim sú i gombičky obtiahnuté. Bočné vrecká kabáta sú bez chlopní. Vesta má okrúhly výstrih a je jednoradová s dvoma vreckami. Nosí sa fraková košeľa a tuhý jednoduchý golier s preloženými rožkami, ale v novšom čase obľúbené kultivovanie mäkkých golierov vnieslo i do tradičnej štruktúry a štýlovosti zmenu. Miesto jednoduchého goliera s preloženými rožkami a tvrdej náprsenky nosí sa k dvojradovému smokingu polotvrdý alebo aj mäkký dvojitý golier, našitý na košeľu s mäkkou náprsenkou z látky vzoru „panama“. K jednoradovému smokingu však zostáva i naďalej štýlová košeľa s tvrdým jednoduchým golierom.

K smokingu sa nosí čierna kravata z hodvábu v podobe motýľka. Pančuchy a topánky ako pri fraku.

Na zábavy a bály patria biele glasé rukavice. Bez plášťa ani v smokingu sa nemá ísť na ulicu. K smokingu sa berie čierny prevlečník alebo zimník.

Klobúk môže byť čierny tvrdý (pinč), alebo klobúk, zodpovedajúci farbe plášťa. Ako večerný oblek nosieva sa až po 7. hodine do večernej spoločnosti, do divadla, do lóže, alebo prízemia, na bál, alebo do veľkej spoločnosti a vo vzácnych prípadoch tiež na svadby, ale to len v tom prípade, ak je mladoženích oblečený v smokingu. Preto je pri svadbách dobre sa vopred informovať, v akom obleku bude mladoženích, aby bola jednotnosť v obleku.

ŽAKET, anglicky cutaway, skladá sa z dlhého čierneho (dakedy i so slabým šedivočiernym nádychom) kabáta, čiernej vesty a tmavopopolavých čiarkovaných nohavic. Kabát a vesta sú zo ševiotu, nohavice z česanej priadze. Košeľa má byť z jemného bieleho plátna, alebo z piké, náprsenka má byť sberaná a ľahko zaškrobená, manžety prišité ku košeli a mierne škrobené. Golier ako k smokingu, kravata dlhá tmavá, alebo tmavá s čiernobielymi vzorkami. Do kravaty dáva sa ihla s perlou.

K žaketu patria čierne lakové poltopánky a čierne ponožky. K slávnostným príležitostiam možno k nemu nosiť cylinder, alebo čierny tvrdý klobúk. Rukavice večer tmavé glasé, alebo zo švédskej kože, cez deň pracie kožené rukavice zo svetlej kože. Žaket bol v posledných rokoch takmer úplne vytlačený smokingom a sakosmokingom, ale neprávom, lebo ani jeden zo salónnych oblekov nie je vhodný na dopoludňajšie spoločenské príležitosti. Najnovšie však začína sa zasa viac nosiť. Žaket sa nosí k dopoludňajším audienciám, oficiálnym návštevám, do divadla, na cirkevný sobáš a na pohreby a kondolenčné návštevy. Ako vidíme, jeho poslanie je mnohostranné.

184. Spoločenské a vychádzkové obleky

SAKOSMOKING je bežným, praktickým a preto i obľúbeným spoločenským oblekom. Je to sako a vesta z jemného čierneho súkna a páskované nohavice z česanej priadze. Košeľa je hladká, manžety mierne škrobené, golier ako pri predošlých salónnych oblekoch, viazanka má byť černošedivá, ponožky čierne, alebo černošedivé, topánky čierne lakové. Klobúk mäkký čierny, alebo podobný farbe svrchníka. Sakosmoking, nazývaný tiež kombinovaným oblekom, nosí sa na popoludňajšie a večerné návštevy a do spoločnosti, do divadla, ako hosť na svadbu civilnú, na pohreb, alebo kondolenčnú návštevu.

SAKOVÝ OBLEK je každodenným oblekom mužským. Býva jednoradový i dvojradový, podľa toho, aká je práve móda. Nohavice sú alebo z tej istej látky, alebo z látky inej, ktorá je vo farebnom súzvuku s farbou saka, na spodku majú záložky (manžety). Nohavice nemajú byť ani pridlhé, ani prikrátke, najmä ak ide o tzv. prechádzkový oblek. Farba a akosť látky saka závislá je od ročného obdobia (jar, leto, jeseň, zima), od veku a od rozličných iných účelov (šport, turistika). V chladných ročných obdobiach nosia sa šaty z tmavších a ťažších látok, kým v lete sa dáva prednosť jasnejším farbám a ľahším látkam. Mladým mužom svedčia lepšie jasnejšie látky, starším zasa tmavšie. Keďže sú výraznejšie farby látok podmienené častej zmene módy, treba dávať prednosť farbám solídnejším s jemnejšími vzorkami, ktoré sú vždy pekné. Veľmi pestro vzorkované látky rýchle vychodia z módy, preto si také šaty môžu dopriať iba tí, ktorým stačí na bohatú garderóbu. Drahé a veľmi jemné látky sú nielen trvanlivé, ale ani tak rýchle nevychodia z módy, ako látky lacnejšie.

K tmavomodrému saku možno v lete nosiť nohavice svetlejšej farby. Strih nohavíc nesmie byť ani veľmi úzky, ani priširoký. K svetlému obleku sluší farbistá alebo vzorkovaná košeľa, k tmavému obleku zasa biela košeľa. Vzorkovaná košeľa s našitým golierom nosí sa doma a na ulici.

K tmavému obleku sa majú nosiť čierne, k jasnejšiemu hnedé topánky. K obleku jasne šedivému v lete dobre sa hodia šedivé topánky z jelenice (antilopky), k obleku bielemu, alebo k saku tmavšiemu a nohaviciam bielym vždy len biele kožené, alebo plátenné topánky. Čierne topánky sa hodia len k tmavým oblekom.

V lete sa nosí sakový oblek bez vesty a trakov. Tieto sa nahradia koženým, alebo splietaným gumovým pásom, obtiahnutým hodvábom, ktorý sa navlečie do držadiel (pútok) nohavíc. Hodvábne a ripsové polovesty patria už dávno minulosti. Hodinky sa nosia v pravom vrecku nohavíc pod pásom.

K sakovému obleku sa nosí kravata farby odevu. Viazanka má byť vždy tmavšia ako oblek. V letných horúčavách odporúča sa nosiť mierne škrobený golier, lebo sa tak ľahko nepokrčí ako mäkký. Ešte donedávna tvrdý, úzky golier bol pokladaný za veľmi elegantný a obľúbený, ale všeobecné kultivovanie mäkkých puplinových a hodvábnych košieľ takmer úplne vytlačilo úzky dvojitý golier.

Okrem tvrdého klobúka možno k sakovému obleku nosiť akýkoľvek klobúk, ale nesmie sa veľmi odrážať od farby šiat alebo topánok. Bez klobúka vážny človek nechodí, hoci sa všeobecne uznáva výhoda chodenia bez neho.[92] Športové čiapky hodia sa iba k športovým šatám.

185. Športové obleky

Populárnosť športu obohatila garderobu vychádzkových oblekov o tzv. golfový úbor, ktorý je dnes veľmi obľúbený a možno ho nosiť v lete i v zime. Prirodzene, v lete z ľahkej a v zime z ťažšej látky. Dáva sa šiť z tzv. anglickej látky jednofarebnej alebo vzorkovanej (károvanej). Sako je jednoradové v dĺžke panujúcej módy s našitými vačkami (bez chlopní), na gombíčky, na prsiach menšími a bokoch väčšími. Jeho fazóna je alebo a la trenčkot s 5 gombíkmi, z ktorých iba prostredný sa zapína. Pás je alebo našitý, alebo cez pútka prevlečený a zapínaný na kovovú pracku, alebo krúžkovú sponu.

Ku golfovému saku možno nosiť dlhé nohavice alebo „pumpky“. K pumpkám sa nosia vysoké vlnené pančuchy (športové), vždy o tón tmavšie ako farba obleku, topánky tmavohnedé športové, tvaru tupého z kože zebu. Košeľa môže byť športová alebo tzv. cowboyská so športovou kravatou s pestrofarebným vzorkovaním. K pumpkám sa nosí čapica z tej istej látky a k nohaviciam dlhým športový širák s prehnutou strechou. Štýlové sú jelenie rukavice hnedej farby.

Športové obleky, určené na praktické prevádzanie športu, majú byť zhotovené tak, aby vyhovovaly požiadavkám na ne kladeným. Všeobecne platí pre každý športový oblek, že má byť z látky, ktorá odoláva vplyvom počasia, z látky tmavšej, nie však farby čiernej, aby nebolo na nich poznať škvrny a prach. Skladajú sa z kabáta, vesty a nohavíc, alebo tiež iba z blúzy po krk zapnutej a nohavíc z tejže látky. Nohavice siahajú iba po kolená a ich pokračovanie tvoria vysoké pančuchy zvyčajne tmavšej farby, alebo vzácne aj kožené gamaše.

K športovému obloku sa najviac nosieva čiapka, mäkký klobúk, športová košeľa a keď sa nosí i vesta, priliehavá športová kravata. Pokiaľ sú bežné športové obleky všeobecne známe, jazdecké obleky sú menej obvyklé. Jazdecký oblek skladá sa z jazdeckých nohavíc ľubovoľnej farby, jazdeckých čižiem, alebo topánok s gamašami, čierny žaket s čiernou vestou, farbistá košeľa s jednoduchým škrobeným golierom, vhodnou tzv. jazdeckou kravatou, tvrdým klobúkom (pinčom) a rukavíc z jelenej kože. K jazdeckému obleku nosí sa vkusný jazdecký bičík.

186. Letné a príležitostné obleky

Farba a Štýl letných oblekov záleží na potrebe a osobnom vkuse. Môžu byť celé z jednej látky, zvyčajne bez vesty, alebo sa kombinuje tmavší kabát so svetlejšími nohavicami.

Na cestu loďou, alebo na letovanie pri mori treba oblek z tmavobelasej látky, kabát dvojradový a tmavobolasú námornícku čapicu so štítkom. K tomuto obleku patria čierne šnurovacie topánky, košeľa s tvrdým dvojitým golierom, čierna kravata a hnedé rukavice. Tá istá kombinácia v bielom je praktická pri dlhšom pobyte na mori, alebo v morských kúpeľoch.

187. Uniformy

Uniforma je jediným úborom, pri ktorom nerozhoduje osobný vkus jej nositeľa, nakoľko jej strih, fazóna, farba i druh a akosť látky je určená presnými úradnými predpismi. Zmenám podlieha skôr z príčin účelnosti, harmonického vzhľadu a praktickej odolnosti, ako z najprudších náporov módnej vlny. Jej oprava, zmena a pod. býva výsledkom prenikavých štrukturálnych zmien, alebo veľkých politických a štátnych prevratov. Ale ani najprudšie otrasy a zmeny politických a štátnych prevratov nezmenia razom základné tvary uniforiem a prejavujú sa iba v určitom viditeľnom znaku (odstránenie symbolických štítkov a znakov), ktorým je vyjadrená zmena, lebo uniformy zvyčajne sú drahšie, ako občianske úbory. Iba postupom času ustáli sa nový strih, fazóna, model i farba, keď už bola prevažná väčšina (napr. vojenských) uniforiem dodratá.

Vzhľadom na tieto okolnosti, vylučujúce uplatnenie osobného štýlu a vkusu, má každý nositeľ uniformy, dôstojník práve tak ako gážista (žandár, pol. strážnik, financ atď.) úzkostlivo dbať na čistotu a poriadok na svojom úbore. Neslobodno totižto zabúdať, že každá uniforma vo zvýšenej miere upútava pozornosť verejnosti, a to, čo by azda nepovšimnuté ušlo pri civilnom úbore, na uniforme priamo kričí.

Načim dbať, aby všetky súčiastky uniformy, ktoré sa používajú do spoločnosti, tzv. vychádzkové a tobôž slávnostné, boly vždy v stave úplne bezchybnom. Ošumelá uniforma nikdy neprispieva na zvýšenie sebacitu a budenie rešpektu, ale naopak, snižuje sebadôveru vo vystupovaní a vyvoláva dešpekt, lebo neoriadenosť je zjavným znakom ľahkomyseľnosti a nekázne. Teda budí pravý opak toho psychologického javu, ktorý mal byť uniformou zdôraznený.

Výložky, dištinkcie, ako hviezdy, výšivky, odznaky a pod. musia byť vždy bezchybné a neporušené a nikdy sa nemá stať, aby chybovaly gombičky. Najmä vojenskí, žandárski a policajní dôstojníci mali by dbať, aby pri vzornom a bezchybnom vystupovaní bola aj ich uniforma v úplnom poriadku. Mali by si v tomto ohľade — ale len v tomto! — vziať príklad od starogréckeho vojvodcu Alkibladesa, ktorý ani v najtuhšom boji nezabudol si preobliecť čistú tuniku a potrhaný plášť nahradiť iným, lebo čistý odev zvyšoval jeho sebadôveru a odhodlanosť. Podobne sa zachoval i chorvátsky veľmož a hrdina Mikuláš Zrinský, ktorý sa pred heroickým výpadom zo svojho hradu „Szigetváru“ preobliekol do svojich najnádhernejších šiat, vrecká naplnil dukátmi a takto sa vrhol na tureckých dobyvateľov.

188. Svrchníky a zimné kabely

Dôležitými súčiastkami pánskej garderoby sú svrchníky a zimné kabáty, pripadne bunda. V meste sa nosia zvyčajne svrchníky z čierneho súkna, alebo z čiernej a tmavobelasej dubé látky. Na jar a jeseň sa nosievajú tiež koverkotové svrchníky, ulstry a raglány. Koverkotové svrchníky sú svetlej farby a ľahké, ulstry a raglány sú ťažšie a mäkšie. V ragláne sa najlepšie vyníma muž vysokej postavy.

V zime sa nosia dlhé zimné kabáty z dvojitých látok, alebo flaušových látok neutrálnych farieb, kým v teplejšom čase veľmi je obľúbený univerzálny trenčkot s nepremokavou podšívkou, ktorú možno vyňať. Je veľmi praktický i na cesty do auta, ak je podšitý flanelom.

Gumené a lodenové prevlečníky, športové kazajky a krátke zimníky pre mesto sa vôbec nehodia. Páni nízkych postáv mali by sa vôbec strániť krátkych svrchníkov a kožuchov, lebo nízku postavu skresľujú. Výhodnejšie je im nosiť vždy dlhé kabáty, ktoré postavu zväčšujú.

K zimnému kabátu mestskému nosí sa hodvábny šál. Jeho farbu a tvar určuje móda. K športovým zimníkom patria farebné šály. Nosiť svrchník na ulici zavesený na pleciach ako halenu, alebo niesť ho na ruke sa nesluší. Ale nie je vkusné chodiť ani so schúlenou hlavou, vyhrnutým golierom a rukami vo vreckách.



[90] Celková stavba tela.

[91] V

[92] Tvrdenie, že nosenie klobúka najmä v lete vyvoláva padanie vlasov, je už dnes vedecky dokonale vyvrátené.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.