Zlatý fond > Diela > Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti


E-mail (povinné):

Ľudovít Michalský:
Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková, Petra Renčová, Darina Kotlárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 19 čitateľov

XII. Spoločenské hostiny

165. Rozličné medzinárodné názvy hostín

Spoločenský život vyšších tried neuspokojuje sa iba zvyčajným stykom v salónoch a kluboch, ale bývajú rozličné príležitosti, kde sa skutočná pohostinnosť uplatňuje.

1. DÉJEUNER (dižöné) sú francúzske raňajky, podávané v poludňajších hodinách. Jedáva sa zvyčajne pečienka na ražni, studené mäso, paštéta, raky, humry a pod. Jedlá sa podávajú pri spoločnom stole.

2. DINER (diné) je vlastne obed, ktorý sa vo Francúzsku a v Anglicku podáva v neskorých hodinách odpoludňajších, alebo až večer. Pod diner u nás rozumieme slávnostnú večeru, o ktorej sa ešte zvlášť zmienime.

3. SOUPER (supé) je večera, podávaná o polnoci na posilnenie, obyčajne po divadle, koncerte, alebo bále. Skladá sa najčastejšie zo studených jedál a podáva sa pri spoločnom stole, ale i pri malých stolkoch, kde sa spoločnosť rozdelí na malé skupiny.

4. FIVE O’CLOCK (fajfoklok) je čaj o piatej, ktorý sme prevzali z Anglicka ako five o’clock tea. Je to pozvanie na čaj na odpoludnie a pri ňom pohostí pani domu svojich hosťov bez služobníctva. Pani domu je pri samovare a podáva hosťom čaj v šálkach, ktoré kolujú od hosťa k hosťovi. Okrem čaju podávajú sa obložené chleby a rozličné pečivo.

5. LUNCH (lönč) je anglická desiata, ktorá býva medzi pol dvanástou a prvou hodinou. Začína sa predkrmom, husacou pečienkou v rôsole, humrom s majonézou, pstruhmi v octe a oleji a pod. Potom nasleduje beefsteak, kotleta alebo iná, rýchlo pripravená pečienka so zeleninou. Hovädzie mäso, alebo veľká pečienka sa nepodáva. Záver hostiny je pečivo, kompot a ovocie. Pri lunchi sa zvyčajne podávajú dva dobré druhy vína.

6. RECEPCIE sú prijímania návštev u vysokých hodnostárov, ako u hlavy štátu, ministrov, vyslancov a pod. Slávnostné recepcie bývajú v určité dni okolo piatej hodiny, spojené s čajom o piatej alebo s garden-party.

7. JOUR (žúr) znamená deň tzv. jour fix. Daktoré zámožné a spoločensky intenzívne žijúce rodiny mávajú v týždni alebo v mesiaci jeden deň vyhradený prijímaniu návštev. V takýto deň hostia celkom nenútene prichodia a odchodia. Tieto návštevy začínajú zvyčajne o 17. a končia o 19. hodine. Na jour podávajú sa sendviče, pečivo, čaj, limonáda, ľahké vina a pod.

8. VINN D’HONNEUR (ven donör) je pohostenie vínom, ale najmä šampanským a studenými jedlami, ktoré sú pripravené na bufet. Zvyčajne sa usporiada na počastovanie hromadných návštev cudzích hosťov a deputácií, ktoré prijímajú spolky, mestá, ministerstvá a pod. alebo v spolkových miestnostiach, na radnici, alebo v reprezentačných miestnostiach hotelov. Hostia si ľubovoľne berú z bufetu jedlá a nápoje, ktoré požívajú stojačky.

9. PIK-NIK, u nás známy ako „pinklbál“, i uzlíkový bál; je to spoločenská zábava, usporiadaná vo voľnej prírode. Každý z účastníkov prinesie niečo do spoločného bufetu. Dámy zvyčajne studené mäsá a cukrovinky, páni zasa nápoje. Takéto spoločenské zábavy v prírode majú veľmi milý pôvab.

10. GARDEN-PARTY sú slávnosti, usporiadané vysokými štátnymi funkcionármi, prezidentom, ministrami a pod. v záhradách alebo v parkoch. Hostiteľ dá pripraviť bohatý bufet, v ktorom sa podáva čaj a studené mäsá, sendviče a iné zákusky.

11. ROUT (raut) je spoločenská zábava, usporiadaná v neskorých večerných hodinách, zvyčajne po divadle a končí sa o polnoci. Usporiada sa pre pozvaných hosťov v reprezentačných miestnostiach a hlavným jeho poslaním je spoločenská konverzácia. Pri obzvlášť reprezentačných routoch býva tiež hudba, spev a recitácie. Rout je spojený s bufetom studených jedál, z ktorých si hostia poslúžia sami a jedia stojačky, alebo si sadnú k malým stolíkom. Na route sa podávajú prvotriedne vína, alebo šampanské.

12. SOIRÉE (soaré) je spoločenská zábava, usporiadaná vo večerných hodinách v domácnosti, alebo v miestnosti pre uzavretú spoločnosť. Ak je soaré spojené s tancom, nazýva sa: „soirée dansante“ (tanečný večierok, domáci bál).

13. BANKET je slávnostná hostina, ktorá sa usporiadúva pri zvláštnych príležitostiach, alebo na počesť niektorej významnej osobnosti. Pri banketoch býva stôl veľmi bohatý a medzi jednotlivými chodmi sa prednášajú zdravice (prípitky).

14. MATINÉE je koncert, alebo divadelné predstavenie, usporiadané o 11. hodine dopoludnia, zvyčajne v nedeľu, alebo vo sviatok.

15. THÉ DANSANT je tanec, spojený s podávaním čaju, usporiadaný zvyčajne v dopoludňajších hodinách.

16. VEČERA S TANCOM sa usporadúva, ak niekto chce pohostiť spoločnosť, pozvanú na tanec, usporiadaný v domácnosti, alebo vo vhodnej miestnosti pre uzavretú spoločnosť. Začiatok býva najčastejšie o 21 hodine. Večera nebýva dlhá, aby zostal čas na tanec. Podáva sa: polievka, plnené holuby, kapún s francúzskym šalátom, mrazivo, jemné pečivo, syry, ovocie a čierna káva. V prestávkach sa podáva tancujúcim občerstvenie.

17. DOMÁCI BÁL S BUFETOM je podobný večeri s tancom s tým rozdielom, že sa hostia sami obsluhujú studenými jedlami: ryby na majonéze, sulcované ryby, misy s rozličnými studenými mäsami, ako údený jazyk s chrenom, rôsol z hydiny, šunka v rôsole, kuratá s aspikom, srnčie stehno so studenou omáčkou, rozličné šaláty, múčniky, ako: studený pudding, kávový krém, torty, mrazivo, suché pečivo. Je vo zvyku na začiatku podávať hosťom teplý bouillon v šálkach. Vedľa bufetového stola sú uložené tanierky, servítky a rozličné príbory, ako i chlieb, soľničky a pod. Na zvláštne stolíky sa pripravia fľaše s vínom a dostatočné množstvo skleníc. Páni sú povinní svoje dámy obslúžiť, lebo dámy sa zvyčajne posadia za prikryté stolíky. Každý vyberie svojej dáme príslušné množstvo jedál. Tanier položí na obrúsok, príbor skríži na tanieriku, ospravedlniac sa dáme, odíde k bufetu, aby sám seba obslúžil. Pán sa stará tiež o to, aby mala dáma víno. Takéto domáce bály s bufetom bývajú znamenitou školou galantnosti pre mladých mužov.

18. KÁVOVÉ A ČAJOVÉ SPOLOČNOSTI[67] sú spoločenskými podnikmi, ktoré si môžu i skromnejšie rodiny dopriať, lebo usporiadanie hostín je veľmi nákladná zábava. Pri takýchto čajových a kávových spoločnostiach sa veľmi dbá na pekné a vkusné servírovanie. Okrem kávy a čaju podávajú sa babovky, čajové pečivo, obložené chlebíčky, sendviče. Bývajú usporiadané pri spoločnom stole, alebo pri viacerých menších stoloch. Servíruje sa tak, ako na raňajky, alebo na desiatu, ale dáva sa strieborný príbor, košíky na pečivo vystriedajú tácne a pod. Prostriedok stola sa ozdobuje zvyčajne vázou s čerstvými kvetinami. Čas usporiadania býva medzi 16. a 20. hodinou.

166. Ako pozvať hostí

Ak sa niekto rozhodol usporiadať hostinu, na ktorú chce pozvať viac hosťov, musí veľmi úzkostlivo dbať, aby výber pozvaných osôb bol dobre premyslený. Nesmie sa totiž stať, najmä pri menších rodinných podnikoch, kde je počet hosťov menší, aby boli pozvaní k spoločnému stolu dvaja ľudia, ktorí sa na život a na smrť nenávidia, alebo ľudia veľmi veľkých spoločenských rozdielov. Ďalej načim si vždy uvážiť, či domáci fundus instruktus panej domu je vystačujúci pre pozvaný počet hosťov, či je dosť miesta pre ich pohodlné posadenie a pod.

Na hostiny, pri ktorých sa podáva v hojnej miere alkohol, nemajú byť volaní zaprisahaní apoštoli abstinentizmu, alebo kde sú v dokonalej prevahe mäsité jedlá, zarytí vegetariáni. Pri hostinách, spojených s tancom, treba dbať na to, aby neboli pozvaní väčšinou takí páni, ktorí netancujú a pod.

Keď bol soznam hosťov definitívne sostavený a starostlivo uvážené všetky dôvody pre a proti, pri menších hostinách môžu sa niekoľko dní pred hostinou rozoslať pozvánky. Pri väčších hostinách, ako na veľké večerné slávnosti, bály, slávnostné diner, souper a domáce bály, treba pozvánky rozoslať aspoň 14 dní vopred, na svadby a maškarné bály však až tri týždne vopred, nakoľko takéto príležitosti vyžadujú zvláštne prípravy.

Pozvánky treba rozoslať v uzavretej obálke, nie ako tlačivo, alebo na korešpondenčnom lístku. Dobrých priateľov a známych možno i ústne alebo telefonicky pozvať. K menším príležitostiam stačí niekoľkoriadkový vlastnoručne písaný list na obyčajnom listovom papieri. Napr.:

Vysokovážený pane!

Smieme Vás s milostivou pani manželkou pozvať k nám na večeru dňa 15. júna 1940 o 20. hodine?

Čakáme Vás celkom určite a veríme, že nám neodrieknete a pozdravujeme Vás srdečne

Vaši oddaní N. N. s paňou.

Podobné pozvanie možno použiť u dobrých známych i na navštívenke:

JUDr. Ivan Ochodnický s paňou Bratislava, Hlinkovo námestie 7. pozývajú Pána MUDr. Jána Konického s paňou dňa 29. novembra 1940 o 21. hodine na priateľskú večeru 20. XI. 1940.

Na veľké spoločenské slávnosti, ako diner, souper, banket a pod. dávajú sa tlačiť zvláštne pozvánky na silnom, najvhodnejšie bielom papieri veľkého formátu, ale bez zlatého rezania a bez ozdôb. Takáto pozvánka na slávnostné diner (banket a pod.) býva takto sostavená:

Ing. Ladislav Horecký s manželkou pokladajú si za čest úctivo pozvať pána Jána Kováča s paňou na diner 30. novembra 1940 o 19. hodine. Frak — smoking. V Bratislave 6. novembra 1940. Prosíme o odpoveď.

Na sobáš a po ňom nasledujúcu hostinu zvú rodičia mladej nevesty:

Jozef Černiansky s paňou pokladajú si za česť úctivo pozvať pána Dr. Ivana Hanáka s manželkou na deň 18. februára o 15. hodine do dómu sv. Martina v Bratislave na sobáš svojej dcéry Eleny s pánom MUDr. Milošom Katušincom a na hostinu po sobáši. V Bratislave 8. januára 1940. Prosíme o odpoveď.

Každý pozvaný má podľa možnosti obratom odpovedať, či vyhovie pozvaniu, i v tom prípade, ak by na pozvánke nebolo výslovne uvedené, že sa má na pozvánku odpovedať. Ak bol niekto pozvaný do rodiny ešte pred nástupnou návštevou, je povinný nástupnú návštevu čím skôr vykonať a ospravedlniť sa, prečo ju dosiaľ nevykonal, najmä ak ide o pozvánku so strany predstaveného a jeho panej. Okrem písomnej odpovede môže sa odpoveď povedať i ústne pri príležitosti poďakovacej návštevy. Ak chce niekto takéto pozvanie odrieknuť, musí udať skutočne vážne príčiny, lebo v opačnom prípade by sa mohlo jeho odrieknutie pokladať do istej miery za oprávnenú urážku, alebo podceňovanie pozývajúcej rodiny.

167. Slávnostné diner

V reťazi spoločenských hostín najvyššie miesto zaujíma slávnostné diner, ktoré býva usporiadané iba vo veľkých domoch s dostatočným počtom vhodných miestností, alebo v reprezentačných miestnostiach prvotriednych hotelov. Stoly sa prikryjú snehobielymi damaskovými obrusmi a treba dbať na to, aby mal každý dostatočné miesto, lebo takéto slávnostné hostiny pretiahnu sa dakedy i na viac hodín a sedieť stlačeno nebolo by nijakým pôžitkom.

Prostriedok stola ozdobuje sa kryštálovými vázami s kvetinami, bielym vyšívaným milieu a stolovými pruhmi, ktoré majú byť úplne bezchybné. Podobne sa postavia na stôl misy a tácne s vyberaným a vzácnym ovocím. Pri zvlášť slávnostných diner, ako na svadbách a pod. ozdobuje sa vkusne i obrus kvetinami, ale pri ozdobovaní girlandami a pod. treba dbať, aby hosťom neprekážaly.

Pred svetovou vojnou bývalo v móde všelijako umelecky poskladať na taniere obrúsky, ale dnes sa to už nerobieva, lež obrúsky sa složené do trojuholníka a na obidvoch koncoch trocha ohrnuté položia na tanier a do otvoru obrúska položí sa žemľa (najčastejšie „kajzerka“). Vpravo za nožmi uložia sa v malom kruhu sklenica, a to na červené víno, rímska sklenica na biele víno a vysoký štíhly pohár, alebo plochý široký pohár na šampanské. Poháre na sherry a portské víno sa podávajú na stôl už naplnené. Biele víno sa má opatrne zachladiť. Treba dbať, aby jemnejšie druhy neboly prechladené, lebo strácajú arómu. Červené vína netreba chladiť, lebo ich teplota má zodpovedať teplote miestnosti, v ktorej sa podávajú.

Čas na slávnostné diner je najvhodnejší vo večerných hodinách, lebo umelé svetlo zvyšuje efekt krásne prestretého stola. K slávnostnému diner je najvhodnejšie volať si za obsluhu odborne školený personál, lebo pri takýchto príležitostiach sa na obsluhu kladú veľké požiadavky. Čo sa dá pri rodinnom stole bez poznámky prezrieť, pri diner je to neprípustné. Ak nemá pani domu školený personál, je dobre urobiť so svojím osobníctvom niekoľko skúšok a zaučiť ho do tajomstva dobrej obsluhy.

Služobníctvo má byť bezchybne oblečené, muži v livrejách, alebo vo frakoch s bielymi niťovými rukavicami na rukách, kým obsluhujúce dievčatá majú mať bezchybné čierne šaty, na hlave vkusný čepček a bielu zásterku. Ženský personál obsluhuje bez rukavíc, ale pri nosení ťažkých a horúcich mís majú mať cez ľavú ruku dva razy preloženú čistú servítku. Služobníctvo musí stále, ale nie nápadne sledovať hosťov, hlavne paniu domu, aby im včas mohla dať potrebné pokyny. Ak niektorému hosťovi niečo chýba, treba to bez meškania priniesť.

168. Jedálny lístok a servírovanie

Na slávnostné hostiny dávajú sa tlačiť zvláštne, zvyčajne zlatým, bronzovým alebo strieborným písmom tlačené jedálne lístky, ktoré si každý hosť rád prečíta i odloží na pamiatku.

Menu slávnostného diner skladá sa z predkrmu (hors d’oeuvre), ku ktorému sa servíruje malý príbor. Predkrm sa skladá z týchto studených jedál: kaviár s chlebom, maslom a citrónom. Studené vajcia s tatranskou omáčkou. — Studeno z kuraťa. — Údený losos. — Sardinky. — Sardelky. — Údené haringy. — Ruské vajcia. — Zeleninové šaláty. — Šalát z mäsa. — Plnené paradajky. — Studené ryby v rozličných úpravách a ustrice.

POLIEVKA (consommé, alebo potage) sa podáva dvojako: v šálkach alebo na tanieri. Ak sa podáva v šálke, treba k nej servírovať desertnú lyžičku, ak na tanieri, veľkú lyžicu.

RYBA (poisson) servíruje sa so zvláštnym príborom na ryby.

STREDNÝ CHOD podáva sa s veľkým stolným príborom a skladá sa alebo zo studeného jedla, alebo z teplého vstupného jedla (entré chaude). Napr.: srnčí filet, husacia pečeňa, alebo malý hovädzí filet.

PEČIENKA. Podáva sa zvyčajne vyprážané kurča so šalátom a so zeleninou, alebo s kompotom.

MÚČNIK. K teplým múčnikom sa podáva malá desertná vidlička a lyžička. Ako teplý múčnik podáva sa omeleta s prekvapením (omelette surprise), alebo drobné studené múčniky.

DESERT. Podáva sa: syr, mrazivo, jemné pečivo, cukrové.

OVOCIE (fruits). Podáva sa zvyčajne vyberané a exotické ovocie.

KÁVA, obyčajne čierna, alebo kapucíner.

Na jedálnom lístku bývajú často vymenované aj vína, ktoré sa na hostine podávajú. Vhodné je však vymenúvať iba vína skutočne vzácne.

Na veľkých hostinách býva najčastejšie pripravený okolo taniera každého hosťa všetok príbor, ktorý bude pri hostine potrebný. Treba dbať na to, aby bol príbor usporiadaný podľa poradia chodov, a to vždy tak, aby najprv užívané príbory boly na vonkajšom kraji za tanierom. Na pravej strane na samom kraji: 1. lyžica, alebo lyžička na polievku; 2. nôž na rybu; 3. nôž na vložený chod (fílet a pod.); 4. nôž na pečienku. Na ľavej strane majú byť vidličky v tomto poradí: 1. vidlička k rybe; 2. vidlička k filetu (vložený chod) a 3. vidlička k hlavnému chodu. Pred tanierom býva položená: 1. lyžička na mrazivo a 2. vidlička k múčniku. Na pravej strane v polkruhu majú stáť poháre od prava do ľava v tomto poradí: 1. pohár na vodu; 2. na šampanské; 3. na červené víno; 4. na biele víno a 5. kalíšok na aperitív, alebo pohár na sherry.

Ak sa podáva polievka už na tanieri, podáva sa hosťovi so strany pravej, ak sa podáva polievka z misy, pri čom si hosť polievku sám berie, podáva sa so strany ľavej. Najnovšie sa však polievka podáva v šálkach a vtedy sa podáva so strany pravej. Ak je veľmi mnoho hosťov, pre rýchle obslúženie čašníci hosťov sami obslúžia. V takom prípade musí sa hosť nakloniť trocha do zadu, aby mal čašník dosť miesta pri podávaní jedla. Ak podáva čašník sám jedlá, podáva ich vždy so strany pravej. Ak by mal hosť nejaké prianie, najmä pri podávaní hydiny, môže čašníkovi povedať, aký kúsok by si prial. Ak sa hostia sami obsluhujú z mís, vtedy im služobníctvo predkladá misy so strany ľavej, a to tak, aby bola misa trocha nižšie ako hosťov tanier. Vidlička a lyžica na mise majú byť položené vedľa seba a obrátene k hosťovi, aby ich mohol hosť pohodlne chytiť za držadlá. Často sa stáva, na nemilú mrzutosť obsluhujúceho personálu, že si hosť v roztržitosti ponechá vidličku i lyžičku, ktorá patrí na misu. Hoci nie je roztržitosť na hostine nijako ospravedlniteľná, jednako sa dá skôr odpustiť, ako keby hosť vlastným príborom siahol do spoločnej misy, čo je veľmi časté u ľudí, ktorí sa nevedia pri domácom stole slušne chovať.

Pani domu má dbať na to, aby bolo osobníctvo vopred poučené a hneď po podávaní hlavného jedla podávalo hosťom príslušné prílohy. Platí to najmä pri teplých jedlách. Len čo poodíde nosič hlavného pokrmu k ďalšiemu hosťovi, má pristúpiť s pravej strany nosič príkrmu a podať príslušný príkrm na hosťov tanier.

Poradie hosťov býva už vopred ustálené a na obrúsku, alebo pri tanierku každého hosťa býva kartónový lístok s jeho menom. V podaktorých domoch je zavedený ten chvályhodný zvyk, že sa v shromaždisku hosťov, zvyčajne v šatni, vyvesí plán stolov s označením miesta jednotlivých hosťov. Týmto sa predíde neraz zmätenému chodeniu od taniera k tanieru, čo nijako neprispieva k slávnostnej nálade spoločnej večere. Pani a pán domu majú pri sostavovaní poradia vždy pamätať na to, aby hosťov vhodne rozsadili. Nebolo by na mieste posadiť staršiu matrónu k mladému pánovi, starého pána k mladému dievčaťu, temperamentnú dámu svetového rozhľadu k vybledlému gavalierovi malomestskému, precitlivelých ľudí k ľuďom bezohľadným atď.

169. Príchod hostí

Hostia sa majú snažiť vždy prísť včas do domu hostiteľov. Zvyčajne počíta sa po ohlásenej hodine malá akademická štvrť (10 minút), až sa hostia poschodia. Páni už v šatni po odložení prevlečníka preštudujú si plán miest a presvedčia sa, ktorá dáma im bude sverená. Hostitelia a ich rodina vítajú hosťov v prijímacej izbe a neznámych navzájom predstavujú. Dámy pri tom sedia, páni ostanú stáť v skupine. Keď sa už hostia poschodili, usporiadateľ slávnostného stolu dá cengáčom znamenie, alebo iným spôsobom oznámi panej domu, že je už všetko pripravené, alebo keď pani domu zistí, že sú už všetci hostia pohromade, dá znamenie služobníctvu, ktoré otvorí dvere do jedálne a pred hosťami sa pokloní. Tu pán domu ponúkne rameno dáme, ktorá má byť pre svoje vysoké postavenie, vek, alebo iné zásluhy obzvlášť vyznamenaná a vedie ju k čestnému miestu. Jeho príklad nasledujú starší páni a až po nich mladší a napokon mládež. Sprievod uzaviera pani domu s pánom, ktorému patrí rovnako zvláštne vyznamenanie.

Najvzácnejší a najvýznamnejší hostia sú posadení na čestné miesta, ktoré im boly už vopred vyznačené. Pri dlhom stole sú čestné miesta na prostriedku zovňajšej strany stola a miesta oproti nim, kam sa posadí hostiteľ so svojou dámou, a rovnako miesta najbližšie od hostiteľa a hostiteľky pokladajú sa za čestné. Pri stoloch, usporiadaných v podobe podkovy, nachodia sa čestné miesta na zovnútornej strane priečneho stola, pri sostavení stolov v podobe písmena T rovnako pri priečnom stole. Osoby staršie a významnejšie sedia poblíž čestných miest, mládeži sú vyhradené miesta vzdialenejšie.

Páni prisunú dámam stoličku pri sadaní a sadnú si až vtedy, keď už dámy sedia. Nikdy však mládež nemá zatiaľ sadať, kým hostia na čestných miestach sa neposadili. Ak by sa niektorému hosťovi stalo, že by sa omeškal, povinný je svojej dáme, ktorá mu bola sverená, slušne sa ospravedlniť. — Než sa rozostrie servítka na kolená, vyberie sa z nej žemľa, alebo chlieb a položí sa na ľavú stranu taniera. Nie je ani trocha vkusné dať sa hneď do jedenia žemle alebo chleba, ako to mnohí neskúsení a necibrení nedočkavci robievajú, lebo pri slávnostnej tabuli musí sa vždy počkať, kým všetci nezačnú jesť. Ešte väčším pokleskom je pri takejto príležitostí drobiť si do polievky.

Pri veľkej hostine nečaká sa s jedlom, až všetkým bola polievka servírovaná, ale páni majú vždy dočkať, zakiaľ dámy, sediace v ich blízkosti, nezačnú jesť. Je dôležitým pravidlom slávnostného stolovania s obsluhujúcim personálom rozprávať len v najnevyhnutnejších prípadoch. Pri obsluhe sa majú vynechávať všakové: „Dovoľte, prosím! — Smiem prosiť?“ a podobne, lebo veď služobníctvo i bez toho každého jednako obslúži. Treba vyhýbať dlhému vyberaniu a preberaniu v pečienke, v kuracine a pod. Ak si niekto nechce z daktorého chodu vziať, nebude sa ospravedlňovať nikomu, ani nebude rozprávať, prečo si nechce vziať, ale prosto povie čašníkovi: „Ďakujem!“

Z menších mís, ktoré kolujú medzi hosťmi z ruky do ruky, ak hosť podáva svojmu susedovi misu, povie: „Prosím!“ Hosť, ktorý misku prevzal, mierne ukloní hlavu. Bolo by hrubým porušením slušnosti a zdvorilosti neprevziať misku, podávanú susedom a odbaviť ho iba prostým „ďakujem“, lebo keď si on aj nechce z misky nič vziať, nasledujúci hostia iste čakajú na obsah odmietanej misky. V takomto prípade treba misku prevziať a zdvorile ju podať ďalšiemu susedovi.

170. Zábava pri stole

Pán je povinný voči sverenej mu dáme chovať sa zdvorile a pozorne. Zábava, ktorá sa už v prijímacej izbe začala, má nenúteno pokračovať i pri slávnostnom stole. Pravda, nechceme tým povedať, aby niekto s plnými ústami rozprával svojej dáme. Vôbec nie! Pri veľkých hostinách bývajú však medzi jednotlivými chodmi dlhšie prestávky a tieto prestávky sú najvhodnejšie na zábavný rozhovor. Obratný spoločník i v menších prestávkach vie vhodne zabaviť svoju susedku a chráni sa jesť, ako nejaký vyhladovaný lakotník, ktorý vidí len chutný kus lahôdky na tanieri a okolie pre neho nejestvuje.

Chutné jedlá a príjemné nápoje veľmi dobre zvyšujú spoločenskú náladu, ale tu treba zasa dbať, aby nevykoľajila do smelších polí, k čomu dáva podnet požitý alkohol. Náladu zvyšuje často už hneď po polievke podávané portské víno, alebo sherry. Hostiteľ prvý zdvihne pohár do výšky očí, rozhliadne sa po hosťoch a sedačky sa ukloní. Hostia nasledujú jeho príklad a uklonia sa mu, pripijú hostiteľovi.

Páni sú povinní starať sa o svoje dámy pri obsluhe vína, ktoré býva vo vkusných fľašiach a karafách už vopred na stôl pripravené. Pán sa má dámy opýtať, aké víno by si priala, či červené, alebo biele a podľa toho jej má naliať do príslušného pohára.

Fľašu nikdy neslobodno chytiť za hrdlo, ale za spodok. Prv, než by sa dáme nalialo do pohára, pán trocha odleje do svojho pohára. Je to zmedzinárodnelý zvyk jemnejších ľudí, prejavujúci tým zdvorilosť. Stáva sa totiž, že pri vyťahovaní zátky uviazne v hrdle fľaše kúsok korku. Fľaša sa drží tak, že je na nej vystretý ukazovák a keď sa do pohára nalialo, fľašou sa trocha otočí, aby kvapka nespadla na obrus. Od ruky sa nikdy nemá nalievať. Preto sa má vždy nalievať na pravo ľavou a na ľavo pravou rukou. Za samý spodok tiež nemáme fľašu brať, lebo potom je ju ťažko postaviť na stôl. Pohár sa nikdy nemá nalievať až po okraj. Treba si pamätať, že zelenkasté poháre sú vždy na biele víno. Ak sú však všetky poháre jednej farby, na biele víno sú vždy tie, ktoré sú väčšie.

Ak pán obslúžil vínom svoju dámu a spozoruje, že susedná dáma má pohár prázdny, poslúži i jej. Potom vezme pohár za stopku, mierne sa ukloní svojej dáme a pripije si s ňou. Niekde je vo zvyku i štrngať s pohármi, no pri obradnej hostine sa môže od tohto zvyku upustiť, lebo pri štrnganí sa často nápoj vyleje a tu treba mať ohľad na toaletu dámy, na čistotu stola i na svoj vlastný salónny úbor. Pri menších hostinách a banketoch nie tak slávnostných možno si smelo i štrngnúť. Rozhodujúce tu však má byť, ako sa chová hostiteľ a hostitefka.

Povinnosťou hostiteľa je častejšie si pripiť s hosťmi, aby ich povzbudil a stará sa tiež o to, aby jeho najvzácnejší hostia nemali prázdne poháre. V takom prípade sa ospravedlní svojej dáme, vstane a významným hosťom naleje do pohárov. Toto sa má diať vždy s pravej strany. Hostia však nemusia čakať na ponúkanie a môžu si pripíjať častejšie.

Ak si chce pán s dámou štrngnúť, vyzve ju: „Dovolíte, milostivá pani (alebo slečna), aby som pripil na vaše zdravie?“ Dáma je v takomto prípade povinná vziať pohár a umožniť pánovi, aby si mohol s ňou štrngnúť. I keby dáma nechcela piť, má aspoň ovlažiť nápojom svoje pery, aby úplne vyhovela požiadavke slušného chovania. Vzpierať sa a vyhovárať, že nepije a pod., je nezdvorilé.

Pri slávnostných hostinách, kde sa podávajú sýte jedlá, nepoškodí ani dámam o niekoľko kvapôk vína viac ako zvyčajne. Ak dáma nechce už víno, má sa pánovi poďakovať, ak by jej chcel nalievať, ale klásť ruku na pohár je neslušné. V takomto prípade dáma nechá v pohárku trocha vína, čo je znamením, že už nehodlá viac piť. Kto sa chce napiť a v tom ho niekto osloví, nemá držať pohár v ruke, ale pohár položiť zpät na stôl, zakiaľ neodpovedal. Nesvedčí sa však pri tom strúhať mrzutú tvár.

171. Kedy aké nápoje podávať

Menej skúsení hostitelia nevedia si často rady, aké nápoje podávať k určitým jedlám. V posledných rokoch je vžitým zvykom podávať tzv. Coup d’avant (prvý pohár) s coctailom, prípadne s iným aperitívom alebo hneď v prijímacej izbe, alebo po vstupe do jedálne. K predkrmu sa podáva pivo vo vysokých pohároch (3 dl), k polievke biele víno a k rybe červené víno. Tieto vína sa dávajú až po pečienku. Na väčších hostinách krátko pred pečienkou servíruje sa ľadový punč (sorbet) a potom k pečienke šampanské, ktoré sa nalieva hneď pri podávaní pečienky. Pri deserte sa pije tokajské, alebo iné aromatické víno (muškátové a pod.), a k čiernej káve sa podáva benediktínka, curacaou, maraschino, alebo iné jemné likéry. Pri menej náročných hostinách sa miesto šampanského podávajú staré vína znamenitých značiek. Odporúča sa postaviť na slávnostný stôl k fľašiam a karafám s vínom tiež fľašky s minerálnou alebo kryštalovou vodou, lebo mnohí hostia dávajú prednosť rozriedenému vínu a tiež dámy pijú radšej strek, ako čisté víno. Sóda sa neodporúča, najmä nie vo fľašiach s cínovými hlavicami. Vhodnejšie je podávať ju s najnovším uzáverom v menších fľaškách.

172. Zdravice

Pri banketoch a slávnostných večerách je vo zvyku na počesť oslavovanej osoby povedať zdravicu. Ten, kto chce zdravicu predniesť, vyčká vhodný čas medzi dvoma chodmi, nie však hneď na začiatku hostiny: vtedy sú hostia ešte pod dojmom slávnostným a zvyčajne nemáva úspech zdravica predčasná, ani keď ju prednesie najlepší rečník. Najvhodnejším časom na zdravice je čas po podaní pečienky.

Rečník zazvoní na svoj pohár a povstane. Služobníctvo hneď odstúpi od stola a ostatní hostia stíchnu. Kto ešte neskončil jedenie, ticho složí príbor na tanier a prestane jesť. Slova sa má ujímať len taký rečník, ktorý dokonale ovláda umenie rečnícke a netrpí chybou reči. Krajne trápne pôsobí, keď sa rečník začne zajakávať, dojate prehltať, alebo nevie, kam z konôp. Reč má byť krátka, jadrná a primeraná duševnej úrovni spoločnosti.

Po skončení zdravice hudba zahrá tuš a slávnostný rečník ide k oslávencovi s pohárom v ruke a štrngne si s ním. Povinnosťou oslávenca je, ak to nie je hlava štátu, alebo osobnosť zvlášť vynikajúca, aby po skončení reči povstal a s pohárom v ruke išiel na dva-tri kroky v ústrety rečníka. Hlava štátu, alebo osobnosť vynikajúca v takomto prípade iba povstane a s pohárom v ruke, obrátená k slávnostnému rečníkovi, štrngne si s ním. Ostatní hostia súčasne povstanú a pripijú na zdravie oslávenca, s ktorým si však iba najbližšie sediaci štrngnú, kým vzdialenejší ostanú na svojich miestach. Keď uklonili oslávencovi, najbližší susedia si štrngnú medzi sebou. Ak je stôl veľmi široký, neodporúča sa štrngať pohármi cez stôl. Niekedy sa stáva, že oslávenec odpovedá na zdravicu, ale ak ide o oslavovanú dámu, táto nikdy nemá poďakovať rečnením. Stačí srdečný stisk ruky rečníkovi a niekoľko prívetivých slov po prípitku.

173. Hudba pri bankete

Pri slávnostných banketoch a večerách ako i na svadobných diner býva i hudba, ktorá v miere veľmi značnej prispieva na zvýšenie slávnostnej nálady. Hudba nemá byť nikdy hlučná a má byť vhodný program. K slávnostným večerám sa nijako nehodí jazz, alebo mozgami otriasajúca dychová hudba. Najvhodnejší je salónny orchester, alebo — ako to býva u nás najčastejšie — prvotriedna cigánska hudba.

Hostiteľ, ktorý má zvyčajne hudbu na starosti, má kapelníka alebo dirigenta už pred hostinou upozorniť, aby sa hralo iba pri podávaní jedál a pri jedle, ale v prestávkach má hudba umĺknuť, aby sa mohla spoločnosť nerušene venovať zábave hovorom.

Ak ide o oslávenca, staršieho pána, je u nás zavedeným zvykom i v najlepších spoločnostiach zahrať po tuši „Starý náš…“

Pri započatí banketu, alebo večere je najvhodnejšie hrať nejakú výraznejšiu predohru k opere. Nijako sa však nehodí — a často sa to stáva! — hrať dáky krajciarový pochod, alebo podobnú odrhovačku z predmestia.

Ak je na hostine prítomných viac známych milovníkov hudby, kapelník má si zvlášť opatrne počínať pri výbere programu. Pre hudbu bývajú takéto príležitosti alebo veľmi dobrým odporúčaním, alebo veľmi nepriaznivou kritikou. Preto je dobre, keď sa kapelník o týchto veciach už včas informuje u hostiteľa. Hudba musí byť jemná a nehlučná, zpočiatku vždy slávnostná a len postupne veselšia. Teda primeraná stupňujúcej sa nálade hosťov.

Hostia sa majú pri hudbe mierniť. Nie je vhodné „pribíjať“ nohami takt, dirigovať prstami, alebo hlavou klinkať. No tobôž nie „gajdovať pod fúzami“. Krása hudby dá sa veľmi dobre vnímať i bez týchto zbytočných prejavov zvýšenej pozornosti.

174. Zakončenie hostiny

Keď už všetci hostia dojedli, pani domu vstane, čo je znamením, že večera sa skončila. Hostia voľne postavia servítky na stôl, páni zdvorilou poklonou pozdravia svoje susedky vpravo, vľavo i naproti. Kto ešte nedopil, nechá pohár stáť, lebo sa veľmi smiešne vyníma po skončení hostiny stojačky siahať po poháre. Pani domu sa dá odviesť svojím spolustolovníkom do vedľajšej spoločenskej miestnosti a všetci páni ponúknu dámam rameno a po pári nasledujú hostiteľku. V spoločenskom tereme páni sa poklonia svojim dámam a bozkom ruky poďakujú sa domácej panej za pohostenie.

Služobníctvo pri väčších hostinách podáva až teraz mocca v malých šáločkách. Tu sa už každý hosť obslúži sám. Fajčiari sa poberú do fajčiarskeho salóna. Ako si pri fajčení treba počínať, podrobne sme uviedli v príslušnej kapitole o fajčení. Hostiteľ sa postará, aby bol dostatok rozličného fajčiva a popolníčkov. Po skončenej hostine sa rozprúdi nenútená zábava. Kto by chcel prv odísť, bez vzbudenia pozornosti, rozlúči sa s hostiteľmi. Hostiteľ má každého hosťa odprevadiť až k dverám a venuje sa zasa ostatným hosťom. Dôverní priatelia hostiteľov ostávajú zvyčajne poslednými hosťami, ktorí opustia pohostinný dom.

Na slávnostné recepcie, banket, diner, svadobnú hostinu býva predpísaný frak, alebo smoking. Ak ide však o zvlášť slávnostnú hostinu, má sa vždy obliekať frak.

Dámy si berú na slávnostné recepcie veľkú večernú toaletu, na menšie bankety, diner a pod. malú večernú toaletu. Pri vstupe do jedálne majú mať dámy rukavice na rukách a strhnú ich až pri stole.

Ostatné podrobnosti, ako sa pripraviť na podobné slávnostné príležitosti, nájde čitateľ v kapitolách o oblekoch.



[67] Dnes už len na vidieku sa vyskytujú.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.