ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

114. Ako koho titulovať?

Spoločensky dobre vychovaný a taktný človek vždy dbá na to, aby každého, s kým je v úradnom alebo spoločenskom styku, oslovoval príslušným titulom. Titulom sa rozumie akademická hodnosť, úradné postavenie, povolanie alebo zamestnanie, prípadne rodová príslušnosť.^[12]

Pravidlá spoločenského chovania na prvé miesto kladú tituly akademické, ale, ako nižšie uvidíme, i toto pravidlo podlieha mnohým výnimkám. Za akademický titul pokladá sa titul doktorský a titul inžiniersky. Titul profesorský nepokladá sa v širšom smysle slova za akademický, lebo vedľa vysokoškolských a stredoškolských profesorov máme i profesorov bontónu, profesorov tancu^[13] atď. Ale ani inžiniersky titul nie je v každom prípade titulom získaným akademickým, totiž vysokoškolským vzdelaním, ale, ako v Nemecku, je to označenie stavu alebo zamestnania.^[14] Titul doktora a inžiniera je u nás zákonom chránený.

Pri oslovovaní osôb, ktoré majú viac titulov stavovských, treba užívať vždy titul najvyšší.

Ak je niekto úradným osnovníkom, komisárom, alebo hlavným komisárom a má titul doktorský, načim ho titulovať: „Pán doktor“, lebo titul akademický je vyšší, ako úradné postavenie dotyčnej osoby, keďže i bez akademického titulu môže byť niekto hlavným komisárom.

V úradnej titulatúre dáva sa prednosť pred akademickým titulom, ak má niekto hodnosť radcu, hlavného radcu, vládneho radcu, ministerského radcu, sekčného šéfa, i keď môže byť niekto radcom i sekčným šéfom bez akademickej gradácie. To isté platí i pri inžinierskom titule.

Lekárov titulujeme obyčajne „pán doktor“. Stavovsky oslovovať lekára ako „pán lekár“ je na mnohých miestach tiež vo zvyku. U advokátov sa však titul akademický môže striedať s titulom stavovským, ktorého nadobudnutie vyžaduje ešte zvláštnu spôsobilosť; je teda vhodnejšie oslovovať advokáta stavovským titulom „pán advokát“ na rozdiel od titulovania doktora-osnovníka, „pán doktor“.

Ako sme už uviedli, ak má daktorá osoba viac titulov, pri oslovovaní treba uviesť vždy titul najvyšší, ale pri predstavovaní takejto osoby je zvykom vymenovať všetky tituly. Napr.: „Pán profesor doktor Važecký, sekčný šéf (odborový radca) ministerstva školstva“. Ak je niekto profesorom i akademickým maliarom, máme ho predstaviť takto: „Pán profesor Ilečko, akademický maliar“! Tak si treba počínať i pri adresovaní listov. Pri ústnom alebo písomnom styku pri oslovovaní však píšeme: „Pán odborový radca!“ Pri titulovaní profesorov výtvarníkov, hudobníkov a pod. prichádza obecenstvo často do pomykova, ktorý titul užiť, či stavovský (profesor), alebo titul umelecký (majster). Nikdy však nie „pán majster“, ako to na vidieku neraz počuť. Pán majster je: obuvník, zámočník, tesár, murár a pod., ale titul „majster“ (bez pán) je titul vedeckého pracovníka, filozofa, maliara, sochára, spisovateľa, hudobného skladateľa a virtuóza. Záleží tu vždy na tom, čomu sa dotyčný viac venuje a v čom viac vyniká, či v činnosti pedagogickej, alebo v činnosti umeleckej. Väčšina umelcov dáva prednosť titulu umeleckému, ako profesorskému, hoci sa nájdu jednotlivci, ktorí práve nevynikli a lepšie im lahodí profesorský titul. Pravda „pána majstra maliara a natierača“ budeme oslovovať „pán majster“, lebo latinské porekadlo dobre to vystihuje: „Cacator non est pictor“ = „natierač nie je maliar“.

Vedľa akademických titulov Dr. a Ing. je vo zvyku pri predstavovaní sa udávať i významnejší titul, ako profesor, redaktor, architekt, riaditeľ, učiteľ a pod.

115. Tituly svetských hodnostárov

Keďže v čase, keď vyšlo z tlače ďalšie vydanie tohto diela, ešte nevyšly presné smernice o oficiálnych tituloch štátnych hodnostárov, podľa doterajšej praxe je v platnosti zákon z 10. decembra 1919, vzťahujúci sa na zrušenie titulov a výsadných práv rodu Habsburgsko-Lotrinského, šľachty a zemanov. Podľa toho zákona šľachtické a rodové tituly slovenskému štátnemu občanovi nepríslušia. Zato však u cudzincov treba ich rešpektovať, a to nielen s hľadiska povinnej zdvorilosti voči cudzincom, ale i z príčin závažnejších, ako je cudzinecký ruch a propaganda našej vlasti.

Absolútne zaznávanie šľachtických titulov a ignorovanie medzinárodnej zdvorilosti a zvyklosti vynieslo minulým éram mnoho nepríjemných chvíľ i trápnych situácií. Neinformované masy, nepochopiac smysel citovaného detitulačného zákona, predpokladaly, že sa zdegradovaly rodové tituly na celom svete a podľa toho si aj počínaly. My sa týchto chýb musíme chrániť a nesmieme dovoliť, aby naša povesť, ako národa úctivého a zdvorilého, bola nejako naštrbená. Naša oprávnená zatrpklosť nad odrodilou „suchou ratolesťou“ je na mieste, ale túto zatrpklosť nesmieme prenášať na cudzincov-šľachticov, najmä ak sú našimi hosťami, čo by aj pochodili z našej krvi. Neslobodno zabúdať, že cudzinci zvyčajne berú za mieru vzdelanosti národa jeho zdvorilosť a spoločenskú cibrenosť. Práve z tých príčin uvedieme i tituly, patriace každému rodovému stupňu.

a) VODCU A PREZIDENTA REPUBLIKY v hovore (pri audiencii) oslovujeme: „Vaša Excelencia, pán prezident!“ alebo prosto: „Pán prezident!“ V písomnom styku, v podaniach a žiadostiach načim užívať titulovanie: „Vaša Excelencia, pán prezident!“ alebo: „Slovutný pán prezident!“ i „Veľavážený pán prezident!“ V závere listu sa užíva: „Porúčam sa Vašej Excelencii, pán prezident, v hlbokej úcte oddaný N. N.“ alebo: „Porúčam sa do láskavej priazne Vašej Excelencie, pán prezident, v najhlbšej úcte oddaný X. Y.“ Adresa má znieť: „Jeho Excelencia, pán Dr. Jozef Tiso, prezident Slovenskej republiky. Bratislava.“ Veľmi často sa tiež užíva adresa: „Slovutný (alebo Veľavážený) pán Dr. Jozef Tiso, prezident Slovenskej republiky, Bratislava.“

b) MINISTERSKÉHO PREDSEDU pri rozhovore titulujeme: „Pán ministerský predseda!“, alebo „Pán predseda vlády!“. Pri písomnom oslovení: „Veľavážený pán ministerský predseda!“ a v závere listu píšeme: Vašej slovutnosti plne oddaný X. Y. Adresa znie: Veľavážený (Slovutný) pán ministerský predseda a univ. profesor Dr. Vojtech Tuka, Bratislava, alebo: Slovutný pán Dr. Vojtech Tuka, predseda vlády Slovenskej republiky, univerzitný profesor atď., Bratislava. Predsedovi vlády podľa úzu náleží titul Excelencia. Týmto titulom má byť oslovovaná i jeho pani.

c) MINISTRA oslovujeme pri rozhovore: „Pán minister!“ V písomnom styku: „Veľavážený (Slovutný) pán minister!“ V závere listu: Porúčam sa Vám, pán minister, plne oddaný X. Y. Adresa znie: Vysokovážený (i Veľavážený alebo Slovutný) pán Alexander Mach, minister vnútra, Bratislava. Po plnom mene treba vždy uviesť príslušný rezort, ktorý zastáva dotyčný minister. — Ministerskému predsedovi, ministrom a im na roveň postaveným vysokým funkcionárom, ako hlavnému veliteľovi HG, splnomocneným ministrom, vyslancom, šéfovi propagandy, guvernérovi Národnej banky podľa medzinárodnej zdvorilostnej zvyklostí taktiež náleží titul „Excelencia“, ktorého sa im aj so strany cudzincov pravidelne dostáva. Tento titul prechodí i na ich manželky. Ináč ich manželky oslovujeme: „Milostivá pani!“. V písomnom oslovení: „Veľavážená milostivá pani N. N., manželka ministra (vymenuje sa rezort) v Bratislave“, alebo: „Jej Excelencia, pani N. N., manželka ministra…“ atp.

d) PREDSEDU SNEMU, šéfa kabinetu, odborných radcov, vládnych a ministerských radcov a županov oslovujeme podľa ich titulu funkcie. Napr.: Pán predseda snemu! — Pán odborový radca! — Pán župan! Pri písomnom oslovení máme naporúdzi celú škálu titulov, ako: Veľactený, Vysokovážený, Slovutný pán predseda snemu! — Šéf kabinetu.' a pod.

O nižších úradných tituloch zmienili sme sa v predošlej kapitole.

116. Tituly univerzitné

a) UNIVERZITNÝ REKTOR, ako predstavený vysokej školy, má titul: „Magnificencia“. Pri osobnom i písomnom styku znie jeho oslovenie: „Vaša Magnificencia!“ Adresa znie: Jeho Magnificencia JUDr. (alebo MUDr. a pod.) N. N., rektor Slovenskej univerzity v Bratislave. V závere listu: … Vašej Magnificencii hlboko oddaný N. N. — Pri tejto príležitosti poukazujeme i na výnimky, kde sa ešte vo výnimočných prípadoch užíva titulu Magnificencia. Tento titul náleží tiež generálnemu superintendentovi^[15] a trom mešťanostom troch hanzových miest Veľkonemeckej Ríše: Hamburku, Lübecku a Brém.

b) UNIVERZITNÍ DEKANI jednotlivých fakúlt majú titul: „Spectabilita“.

117. Tituly cirkevných hodnostárov

I. RÍMSKY PÁPEŽ, ako viditeľná hlava rím. a gr. kat. cirkvi, pri audiencii oslovuje sa: Vaša Svätosť Svätý Otče! V písomnom styku, ako pri podaniach a žiadostiach, oslovenie má znieť: Najsvätejší Otče! Pri závere listu: Vašej Svätosti najoddanejší syn N. N. Inoverci končia svoj list takto: „Najoddanejší služobník N. N.“ Adresa Svätého Otca znie: Jeho pápežskej Svätosti, slávne vládnúcemu Otcovi svätej rímskej cirkvi Piovi XII. Citta del Vaticano. Inoverci adresujú: Jeho pápežskej Výsosti Piovi XII. atď.

II. KARDINÁLA oslovujeme v rozhovore: Vaša Eminencia! alebo: Najdôstojnejší pán kardinál! Záver listu u katolíkov: Váš najposlušnejší syn N. N., u inovercov: Váš najúctivejší služobník N. N. Adresa: Jeho Eminencii, najdôstojnejšiemu pánu N. N., kardinálovi svätej rímskej cirkvi v…

III. ARCIBISKUP A BISKUP,^[16] pokiaľ nie je kardinálom, oslovuje sa v osobnom styku: Vaša Excelencia! alebo: Vaša arcibiskupská — biskupská — Milosť! V písomnom oslovení sú dve možnosti. Alebo použijeme titul „Vaša Excelencia pán arcibiskup! — biskup!“, — alebo „Najdôstojnejší pán arcibiskup — biskup!“ Záver listu ako u kardinála. Adresa arcibiskupa: Jeho Excelencii najdôstojnejšiemu pánu N. N., arcibiskupovi …skému (uvedie sa miesto jeho sídla) v… Adresa biskupa: Jeho Excelencii najdôstojnejšiemu pánu N. N., biskupovi diecézy …skej (uvedie sa diecéza) v… Titul svätiacich biskupov ako diecéznych, ale po uvedení mena píše sa: svätiacemu biskupovi v…

IV. PRELÁTI, OPÁTI A PREPOŠTI oslovujú sa v hovore: „Osvietený Pane“ i „Vaša milosť“; v liste: „Veľadôstojný pán prelát — opát — prepošt!“ V závere listu: „… v hlbokej úcte oddaný N. N.“ Adresa: Veľadôstojný pán N. N., pápežský protonotár — opát — prepošt v…, alebo Msgr N. N., pápežský protonotár atď.

V. DEKAN, FARÁR, KATECHÉTA^[17] a kaplán oslovujú sa známym a všeobecne užívaným titulom: „Dôstojný pán dekan — farár — katechéta — kaplán!“ V písomnom styku: „Veľadôstojný pán dekan — farár — katechéta — kaplán!“, ale i „Najdôstojnejší pán…“ Záver listu: „V dokonalej úcte oddaný N. N. Adresa: Veľadôstojný pán N. N., dekan — farár atď. Katolíckych teologov-klerikov titulujeme: „Velebný pán!“

VI. PREDSTAVENÍ REHOLÍ, provincináli, gvardiáni a pod. oslovujú sa a titulujú: „Pán provincinál!“, „Pán gvardián!“ Pri písomnom styku: „Veľadôstojný pán“ atď. Rehoľných duchovných oslovujeme „Páter N.“ (rehoľné meno). Nevysvätených členov rehole, nekňazov oslovujeme zasa „Fráter N.“

VII. OPÁTKY a predstavené kláštora oslovujeme: „Ctihodná matka!“ — „Ctihodná predstavená!“ — „Vaša Ctihodnosť!“ V cudzine, kde sú šľachtické tituly v platnosti, zvyknú sa u opátiek a predstavených kláštorov z vyšších šľachtických rodov užívať tiež tituly: „Vaša Dôstojnosť!“^[18] V písomnom styku: „Najdôstojnejšia opátka (alebo predstavená kláštora) N. N.!“^[19] V závere listu: V dokonalej úcte oddaný (-ná) N. N. Adresa: Jej dôstojnosti, panej N. N., opátke (predstavenej) kláštora (meno rehole) v…

VIII. MNÍŠKA sa oslovuje v hovore: „Ctihodná sestra!“ V písomnom styku: Ctihodná sestra N! (rehoľné meno). Ctihodnej sestre N. (rehoľné meno) kláštora N. v…

118. Evanjelickí cirkevní hodnostári

I. FARÁR A KAPLÁN oslovujú sa jednotným titulom „Pán farár! — Pán kaplán!“ V písomnom styku oslovujú sa: „Velebný pán farár! — Velebný pán kaplán!“

II. SENIOR A BISKUP. Senior sa oslovuje: „Vznešený pán!“ a biskup, bez ohľadu na to, či je dištriktuálny, alebo stojí na čele generálnej cirkvi, oslovuje sa v reči i v písme: „Dôstojný pán!“

III. LAICKÍ CIRKEVNÍ HODNOSTÁRI: Evanjelická cirkev okrem kňazov má tiež laických cirkevných hodnostárov z radov cirkevníkov, a to: sborového, seniorálneho, dištriktuálneho a generálneho dozorcu, ktorí sú postavení na roveň s funkcionármi z radov duchovných. Podľa toho by im náležaly tituly, akými oslovujeme duchovných, ale tieto sa v styku s nimi nepoužívajú. Iba v zriedkavých prípadoch sa dištriktuálny a generálny dozorca tituluje: „Dôstojný pán!“ podobne, ako dištriktuálny a generálny biskup.

119. Titulovanie cisárov, kráľov, veľkokniežat a šľachty

Hoci sa v živote málokomu prihodí, aby sa dostal do písomného a tobôž osobného styku s korunovanými hlavami a ich príslušníkmi rodu, viac pre úplnosť titulatúry a pre informáciu uvádzame v krátkosti tituly monarchov a ich rodových príslušníkov, ako i vyššej a nižšej šľachty v chronologickom poradí.

1. CISÁR, KRÁĽ, KRÁĽOVNÁ sa oslovuje: „Vaše Veličenstvo!“, v písomnom oslovení: „Vaše cisárske a kráľovské Veličenstvo!“ Adresa: Jeho (Jej) cisársko-kráľovskému Veličenstvu cisárovi (cisárovnej) N. N.

2. KORUNNÝ PRINC A PRINCEZNÁ sa oslovuje: „Cisárska a kráľovská Výsosť“ alebo: „Kráľovská Výsosť!“ V písomnom oslovení ako predošlé. Adresa: Jeho (Jej) cisársko-kráľovskej Výsosti, korunnému princovi (princezne) N. N.

3. KRÁĽ A KRÁĽOVNÁ sa oslovuje: „Vaše Veličenstvo!“ V písomnom oslovení: „Vaše kráľovské Veličenstvo!“ Adresa: Jeho (Jej) Veličenstvu kráľovi (kráľovnej) N. N.

4. VEĽKOKNIEŽA A VEĽKOKŇAŽNÁ titulujú sa: „Kráľovská Výsosť!“ Písomne: „Vaša kráľovská Výsosť!“ alebo: „Vaša veľkokniežacia Výsosť!“ Adresa: Jeho (Jej) kráľovskej Výsosti, veľkokniežaťu (veľkokňažnej) N. N.

5. ARCIKNIEŽA A ARCIKŇAŽNÁ v hovore i v písomnom styku sa oslovujú: „Cisárska Výsosť!“ Adresa: Jeho cisárskej Výsosti pánu arcikniežaťu N. N. Adresa arcikňažnej: Jej cisárskej Výsosti atď.

6. VOJVODCA A VOJVODKYŇA oslovujú sa v hovore i v písomnom styku: „Kráľovská Výsosť!“ Adresa: Jeho (Jej) Výsosti vojvodcovi (vojvodkyni) N. N.

7. PRINC A PRINCEZNÁ, ak sú z kráľovského rodu, oslovujú sa ústne i písomne: „Kráľovská Výsosť!“ alebo: „Veľkokniežacia Výsosť!“ i: „Vaša Výsosť! — Vaša Jasnosť!“ Adresa znie: Jeho (Jej) kráľovskej (veľkokniežacej) Výsosti (Jasnosti) princovi (princeznej) N. N.

8. KNIEŽA A KŇAŽNÁ sa oslovujú ústne i písomne: „Vaša Výsosť! — Vaša Jasnosť!“ i „Vaša Osvietenosť!“ Adresa: Jeho (Jej) Výsosti, kniežacej Jasnosti, kniežaťu (kňažnej) N. N.

9. GRÓF, GRÓFKA A KONTESA. Oslovenie grófa v hovore: „Osvietený pán gróf!“, v písomnom styku: „Vaša Osvietenosť!“, alebo: „Urodzený pán gróf!“ Adresa: Jeho osvietenosti pánu grófovi N. N., alebo: Urodzenému pánu grófovi N. N. Grófka sa oslovuje: „Vaša Osvietenosť!“ alebo: „Najmilostivejšia pani grófka!“ V písomnom styku: „Vaša Osvietenosť!“ alebo: „Urodzená pani grófka!“ Adresa: Jej Osvietenosti najmilostivejšej pani grófke N. N., alebo: Urodzenej pani grófke N. N. Kontesa (slobodná grófka) sa oslovuje „Grófka!“ — „Grófka N.!“ alebo: „Milostivá grófka!{ V písomnom styku: „Najmilostivejšia grófka!“ Adresa: Urodzenej grófke N. N.

10. BARÓN, BARÓNKA A BARONESA. Barón sa oslovuje: „Pán barón!“ V písomnom styku: „Veľactený pán barón!“ Adresa: Pánu barónovi X. Y., alebo: Pánu N. N., slobodnému pánu atď. — Barónku oslovujeme: „Pani barónka!“ V písomnom styku: „Vysokoctená pani barónka!“ Adresa: Milostivej pani barónke N. N. — Baronesu (slobodnú) oslovujeme: „Baronesa!“ alebo: „Milostivá slečna!“ V písomnom styku: „Vysokoctená baronesa!“, alebo: „Milostivá slečna!“ Adresa: Baronesa N. N.

120. Kedy a ako užívať tituly?

Niektorí ľudia sú veľmi citliví na tituly a ak by sme im nedali prislúchajúci titul, pokladajú to nielen za netaktnosť, ale i za osobnú urážku. Preto nech je nám vždy pred očami najvyššia zásada zdvorilosti: radšej o dva tituly vyššie, ako o titul nižšie! — Ak je niekto doktorom a súčasne aj inžinierom technických vied a pod., pri oslovovaní treba užívať na prvom mieste titul doktorský, až po ňom inžiniersky. Významným osobnostiam verejného, vedeckého, umeleckého a hospodárskeho sveta poskytujú univerzity ako uznanie životnej práce titul doktora honoris causa (titul čestného doktora). Pri písomnom titulovaní takto poctených ľudí možno titul uviesť, napr.: Dr. h. c. X. Y. — Užívať titul, ako „diplomovaný kupec“ a pod. smie len absolvent vysokej školy obchodnej (nie obchodnej akadémie!), alebo absolvent Exportnej akadémie. Tieto vysoké školy umožňujú získanie inžinierskeho i doktorského titulu, ktorý znie: Doctor rerum mercantilium, skrátené: Dr. rer. merc.

Pre lepšiu prehľadnosť titulov a významu ich skratiek uvedieme najčastejšie užívané skratky a ich význam:

agr. = agronom.

ass. = asistent (pomocník): univerzitný asistent, súdny asistent atď.

Cand. inž. = kandidát inžinierstva.

dipl. = diplomovaný.

doc. = docent; univerzitný docent.

Dr. = doktor.

Dr. agr. = doctor agriculturae = doktor poľnohospodárskych vied.

Dr. h. c. = doctor honoris causa = čestný doktor.

Dr. Ing. = doktor inžinier.

Dr. Jur. — tiež: JUDr. — doctor juris = doktor vied právnych.

Dr. com. = doktor komercialista.

MUDr. = doctor medecinae = doktor lekárskych vied.

Dr. med. vetr. = doctor medecinae vetrinariae = doktor zverolekárstva.

Dr. rer. merc. = doctor rerum mercantilium = doktor obchodných vied.

RNDr. = doctor rerum naturalium = doktor prírodných vied.

Dr. rer. pol. = doctor rerum politiearum = doktor politických vied.

Dr. rer. techn. = doctor rerum technicarum = doktor vied technických.

Ing. = inžinier.

J. E. = Jeho Excelencia i Jeho Eminencia.

jr. = junior = mladší.

kanc. = kancelár.

Mlle. = mademoiselle = slečna.

Mme. = madame = pani.

min. = minister.

mm. = messieurs = páni.

Mr. = mister = pán.

Mrs. = mistress = pani.

Msgr. = monsignore = môj pane; titul vyšších cirkevných hodnostárov.

P. = pater = otec; zvyčajne sa rozumie pod skratkou duchovný otec.

PhDr. = doctor philosophiae = doktor filozofie.

Posl. = poslanec.

Prez. = Prezident.

prim. = primarius = primár (nemocnice).

Prof. = profesor vysokoškolský i stredoškolský.

P. T. = pleno titulo = plný titul, i P. T = praemisso titulo — po titule už uvedenom.

red. = redaktor.

Rev. = reverendissime = duchovný otec.

R. v. = Ritter von = slobodný pán zo… (barón).

sek. = sekundár (lekár v nemocnici).

sen. = senior = starší i senátor.

S. T. = salvo titulo = s výhradou správneho titulu.

Vdp. = veľadôstojný pán.

X. = neznáma veličina.

X. Y. = písmeny, nahradzujúce meno.

Ak nie je na mieste skupániť s titulmi, práve tak je smiešne prílišné zveličovanie pri dávaní titulov. Takýto titul: „Pani jazdná nadstrážniková prvej triedy!“ je smiešnym a odstrašujúcim príkladom titulovania! Tak isto je smiešne nárokovať si spolkový titul vo verejnom živote, alebo v písomnom styku. Iste si každý vie predstaviť, akú veselosť by vyvolalo, keby sa niekto predstavil, ako „prezident“ spolku pre chov králikov, alebo predseda spolku priateľov papagájov a pod. Vyskytujú sa i takí márnomyseľní ľudia, ktorí si takýto smiešne honosný titul prilepia i na navštívenku. Pri tejto príležitosti upozorňujeme, že titul prezident užívať v spolkovom živote, i keby išlo o významnú korporáciu, je nevhodné a nemiestne! Titul prezidenta prisluší iba hlave štátu a nie predsedovi nejakého spolku, alebo korporácie. Je síce pravda, že pred vojnou zvyčajne boli predsedovia spolkov, bánk a korporácií nazývaní „präzesmi“, ale dnes tento titul dokonale kryje slovo predseda. Nepoznáme teda prezidenta Obchodnej a priemyselnej komory, prezidenta správnej rady, Obchodného grémia, ale iba prezidenta republiky. Všetci ostatní sú predsedami.

121. Tituly žien

Všeobecnou zásadou je titulovať dámy podľa titulu, ktorý si štúdiom, alebo praxou získaly. Na tomto mieste musíme upozorniť na chyby, ktoré robí pospolitý ľud pri titulovaní žien — analogickým užívaním rodinných mien: Vanáčka, Škultétyčka — v tituloch žien podľa titulov mužov. Takto potom vzniká nesprávne titulovanie, rozšírené i medzi vidieckou inteligenciou: „Pani rechtorka, pani notárka, pani farárka, pani žandárka“ a pod. Pamätajme si teda: Pani notárkou oslovíme dámu, ktorá je sama notárkou, rechtorkou, ktorá je sama rechtorkou, poštárkou, ktorá je sama poštárkou, učiteľkou, ktorá je vyučená učiteľka a pod.

Druhou zásadou titulovania žien je tá, že slečny, ktoré si nadobudly akademický titul, diplom, alebo dosiahly isté postavenie v úrade, netitulujeme, i keď sú slobodné, slečnami, ale paniami. Napr: Pani doktorka (nesprávne pani doktor!), pani profesorka, pani učiteľka, pani poštárka a pod. Náš vidiecky ľud vždy takto vhodne tituloval diplomované dámy bez ohľadu na ich stav, či boly slobodné alebo vydaté. Podľa tohto vzoru v poslednom čase i v býv. historických zemiach sa začal tento spôsob titulovania úradným rozhodnutím užívať, pravda, s nesprávnym spojovaním rodu ženského s rodom mužským (napr.: pani doktor atď.). Poliaci vôbec nerozlišujú slobodnú devu od vydatej a pre tú, či tamtú, platí titul „pani“.

Je celkom neslovenské a nesprávne titulovať vydatú ženu podľa maďarského vzoru napr.: Pani Dr. Hollý Zoltánová, ako sa s takýmto titulovaním často stretáme. Takéto otrocké prekladanie cudzích vzorov a ich uplatňovanie v slovenčine nemá miesta. Slovenčina pozná iba Pani Elenu, alebo Hanu Hollú (a nie Hollý!) manželku lekára, alebo advokáta, ale nie: Pani Dr. Hollý Zoltánovú a tobôž nie: Pani Zoltánová Hollý doktorová!

Pred časom bola nadhodená otázka neskloňovať priezviská žien, ale podľa vzoru vyššie citovaného písať napr.: Elena Hollý, Marienka Kováčik, Zora Medňanský a pod. Naši americkí rodáci už od mnohých desaťročí jednak vplyvom maďarským, ale i z praktických príčin, aby bolo anglicky hovoriacim meno jasné, neskloňujú ženské mená, ale píšu ich v mužskom rode (Anna Zelenay, Ivka Suhany a pod.). My však nepotrebujeme uchyľovať sa k takýmto neslovenským, neodôvodneným a spotvoreným vzorom, ktoré sú v dokonalej protive s duchom slovenčiny a najzákladnejším pravidlom gramatiky. I preto vždy píšme: Elena Hollá, Marienka Kováčiková, Zora Medňanská atď.

Pri titulovaní žien musíme si počínať vždy opatrne, lebo ženy vždy viac dávajú na tituly ako muži a nevhodné titulovanie pokladajú — azda — celkom právom — za nezdvorilosť, neúctivosť a nevychovanosť. Spoločensky cibrený človek nikdy nezabudne pridať v oslovení dámy vhodný predikát.

Zpomedzi všetkých mužských titulov jediný titul „Excelencia“ právom prechádza s muža na manželku, a dnes je už v spoločnosti u nás užívaný.

Častejšie tiež počuť, že i dcéry bývajú nazývané titulom svojho otca, alebo ho vonkoncom i samé užívajú. Náš vidiecky ľud oddávna pridáva ku krstnému menu dievčaťa i povolanie otcovo, napr.: Želka notárovie^[20] (notárová), Anka rechtorovie (rechtorová). Pokiaľ sa takéto pomenovanie deje so strany druhej, nemožno nič namietať, ale každý uzná, že nie je vôbec vhodné užívať takého titulu na navštívenke, ako napr.: Želka Polnická, dcéra notára a pod. Naproti tomu častejšie sa stretáme s obyčajou, že panie si pridávajú na navštívenky titul svojho muža. Z toho tiež často vznikajú veľmi komické situácie. Iste by bolo na smiech, keby si milostivá pani X. Y-ová dala na navštívenke titul mužov: „manželka výrobcu prášku na hmyz“, alebo „manželka majiteľa veľkoskladu handier a kostí“.