ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

161. Ako prikryť rodinný stôl

Nielen vo verejnosti má sa jednotlivec chovať slušne, ale i vo svojej domácnosti a to najmä pri stole a hlavných denných jedlách. Kto sa doma pri stole chová slušne, ten ani v najväčšej spoločnosti nepríde pri jedle do pomykova, lebo každý jeho pohyb pri jedle prezrádza eleganciu a istotu. Teda snahou každého má byť, aby sa doma pri rodinnom stole choval práve tak, ako by bol na nejakom bankete, alebo slávnostnom diné, vydaný kritike mnohých ľudí. Bolo by povinnosťou každej vzdelanej panej domu, aby zvykla svoje deti už od maličkosti na jemné spôsoby pri jedení.^[66]

Vždy pekne a čisto prikrytý rodinný stôl je najlepším svedectvom o vkuse domácej panej.

Je výhodné na jedálny stôl používať silnú frýzovú pokrývku, ktorá tlmi hrkot tanierov a súčasne chráni dosku stola pred teplotou horúcich nádob a mís. Na frýzovú pokrývku prestrie sa biely obrus, ktorý má byť vždy čistý. Ak stolujú s rodičmi pri rodinnom stole menšie deti, je výhodné prestrieť im pod tanier obrúsok, aby veľký obrus nepobrýzgaly.

Pani domu má tiež dbať, aby sa na stôl nedávaly kusy vyslúženého riadu a príboru, dávne to pamiatky svadobného daru niektorej tety.

Na rodinný stôl netreba upotrebúvať prepychové servisy, ale jednoduché a vkusné. Na obrus sa prestrie do prostriedka vkusný stolný pruh, alebo milieu.

Tanierky sa rozložia na stôl v jednakej vzdialenosti. Kde sa používajú stojanky na príbor, postavia sa na pravú stranu taniera a na stojanky smerom od taniera položí sa vidlička, nôž a lyžička, na ľavú stranu obrúsok a za tanier krížom sa položí lyžica tak, aby jej držadlo smerovalo vpravo.

Nôž má byť obrátený rezom k tanieru. Pohár na vodu položí sa vpravo, medzí stojan na príbor a medzi lyžicu. Ak sa nepoužíva stojan, položí sa nôž na pravú stranu, ostrím k tanieru, vedľa neho lyžica a ďalej od nich, trocha vľavo pohár na vodu.

Obrúsok sa položí na tanier a vidlička vždy na ľavú stranu.

Na stôl treba dať vždy fľašu s čerstvou vodou, košík s nakrájaným chlebom, mištičky s kompotom alebo šalátom, soľničku a koreničku tak, aby boly dvom susediacim stolujúcim naporúdzi.

V najužšom rodinnom krúžku dáva sa na stôl i váza s kvetinami a to na prostred stola, ale tak, aby nerušila rozhľad spolustolujúcich, V dobre prikrytej mise položí sa na stôl poblíž miesta panej domu horúca polievka a povinnosťou panej domu je prívetivo pozvať ostatných členov k stolu.

162. Ako sa chovať pri stole

Krátko pred jedlom má si každý člen rodiny dôkladne umyť ruky a v čistom, vykefovanom obleku prísť k stolu. V mnohých rodinách zachováva sa krásny kresťanský zvyk, že sa pred jedlom všetci spolustolujúci postavia k stolu a pomodlia sa potichu. Po modlitbe sadne si za stôl mať, otec, alebo hosť a mladšia generácia vždy počká a posadá si až vtedy, keď už ostatní sedia. Obrúsok sa vyberie z prsteňa, alebo sa vezme z taniera a rozostrie sa na kolená. Ani pri rodinnom stole nie je vkusné zastýkať si obrúsok za golier, ako to ešte vidíme u starších pánov. Dôrazne upozorňujeme, že je vysokým stupňom neúctivosti voči panej domu utierať tanier a príbory obrúskom. V reštauráciách je to na mieste, ale v súkromnom dome znamená to vysoký stupeň urážky gazdinej, lebo by sme tým vlastne upozornili, že tanier nie je pre nás dosť čistý.

Pani domu naplní tanier až po vnútorný okraj a podá ho manželovi a ak je prítomný hosť, tento sedí na čestnom mieste vedľa panej domu a vtedy sa jemu podá prvý tanier. Niekde je aj pri rodinnom stole vo zvyku, že si každý sám poslúži. Až keď už všetci majú polievku na tanieri, pani domu dá znamenie k započatiu jedla tým, že prvá začne jesť. Polievková lyžica sa chytí prvými troma prstami pravej ruky a otáča sa medzi ukazovákom a palcom tak, že koniec lyžice trčí ešte kúsok nad chrbátom ukazováčka, kým palec drží lyžicu silno shora a prednú čiastku lyžice obrátenú k stolujúcemu podopiera stredný prst. Ľavá ruka sa iba po zápästie položí na stôl a tam má spočívať zatiaľ, zakiaľ je len pravá ruka zamestnaná. Lyžica nemá sa naberať plná, lebo je veľmi negustiózne, keď z lyžice kvapká polievka zpäť do taniera. Má sa viesť k ústam vždy špicou a nie bokom, ako to často vídame, aby polievka bezhlučne vtiekla do úst. Dúchať do polievky, srkať ju alebo chlípať je nevkusné a neprípustné. Do polievky zavarené knedle treba lyžicou rozkrojiť na menšie kúsky.

Medzi podávaním jednotlivých jedál pri rodinnom stole je vo zvyku si aj pohovoriť, ale počas jedla, s plnými ústami sa nikdy nemá rozprávať. Veci ktoré by pri rodinnom stole mohly vyvolať rozčúlenie alebo hnus, nikdy sa nemajú spomínať. Ak niekto nájde v polievke vlas, alebo v šaláte slimáka, má to odstrániť bez najmenšej poznámky a bez vyvolania pozornosti. Ak sa pri obede rozpráva, treba viesť rozhovor vždy len o príjemných veciach. Denné starosti a nepríjemnosti nemajú sa spomínať. Vyškrabovať polievku z taniera do posledného rezanca nie je ani pri rodinnom stole na mieste. Tanier sa môže mierne nakloniť k sebe, ale pri väčších hostinách sa to nikdy nemá robiť.

Mäso postaví pani domu s misou vľavo od svojho príboru a vyberie si vidličkou kúsok mäsa a s pomocou lyžice položí si ho na tanier. Vidlička a lyžica má byť zvlášť pri mase, lebo je neprípustné, aby každý so svojím príborom siahal do misky. Misa s mäsom podá sa potom hosťovi alebo manželovi a napokon mladším členom domácnosti. Zelenina, ryža, zemiaky, halušky, knedle alebo rezance podávajú sa vždy lyžicou. Prvá si poslúži pani domu, po nej hosť atď. V nádobe na omáčku býva často porcelánová naberačka. Ak sa miesto zeleniny podáva šalát, patrí na túto misu rohový alebo kostený príbor. Na šalát a na kompot treba servírovať hlbšie mištičky, alebo menšie tanierky. Nijako vkusne sa nevyníma, ak si niekto naloží priam vežu jedla do taniera. Keď si už všetci poslúžili, vezme sa nôž pravou rukou a vidlička ľavou tak, že konce držadla spočívajú v dlani, ale nie tak, ako držíme rúčku pera, lebo takéto držanie príbora je umelkované a neobratné. Ukazovák leží koncom na mieste, kde sa strienka stýka s tylcom noža. Vidličku treba držať podobne, alebo vždy tak, aby jej oblúk bol obrátený nahor.

Pri jedle sa má sedieť celkom voľne, ale opierať sa lakťom o stôl, alebo so založenými nohami a pod. sa nikdy nemá sedieť. Kto nemal príležitosti poznať, ako sa vkusne a pekne chovať pri stole, tomu možno odporúčať, aby si všímal hosťov popredných hostincov a hotelov, ako sa pri stole chovajú a ako si počínajú pri jedle.

Vidličkou si napichneme kúsok mäsa, ktorý sme si pred tým odkrojili, a obratne nožom pridá sa na vidličku zelenina, alebo iná príloha a takto nesieme potravu do úst. Nesmieme zabúdať, že mäso na tanieri nepokrájame hneď na kúsky, ale odkrojíme si vždy len na raz do úst, aj to neveľký kúsok, aby sme v prípade, že nás niekto osloví, mohli mäso rýchle prežrieť. Knedle, halušky a pod. sa nikdy nekrájajú nožom, ale vidličkou v ľavej ruke. Ružiaky a iné mäkké zemiaky sa rozkrajujú vždy vidličkou, ale tvrdé rožky a šampiony (druhy zemiakov) výnimočne slobodno krájať nožom, lebo bývajú zvyčajne veľmi tuhé.

Nožom, ktorým jeme, nikdy neslobodno siahať do soľníčky, alebo krájať smidy s podaného pecňa. Chlieb sa nikdy nenapichuje na vidličku, ale rukou sa vezme z košíka. Rovnako sa nožom krajíčky pri jedle nekrájajú, ale kúsky sa lámu rukami. Tak treba zachádzať i s pečivom, podávaným miesto chleba. Ak ostalo na tanieri trocha zeleniny, naberie sa obratne na vidličku a pomôže sa nabrať nožom. Nožom vyškrabovať omáčku alebo iné zvyšky jedál a používať nôž miesto vidličky je vysokým stupňom nevychovanosti. Pri lepších hostinách sa nedrobí chlieb do omáčky, ani sa chlebom tanier nevytiera, ale zvyšok omáčky ponechá sa na tanieri. Iné je to v hostincoch, kde dobrá gulášová šťava býva zvyčajne väčšou polovicou celej porcie a mnoho hosťov by muselo vstávať od stola s prázdnym žalúdkom, lebo s gulášom podané zemiaky alebo halušky nestačia vymáčať všetku šťavu. V takomto prípade sa pripúšťa napichnúť na vidličku kúsok chleba a omočiť do omáčky. Nadrobiť si však do taniera celý krajec chleba je nevkusné.

Stáva sa, že pri jedle, napr. pri krájaní chleba, alebo podávaní misy a pod., potrebujeme mať voľné obidve ruky. V takomto prípade položíme príbor krížom cez tanier, čo znamená, že budeme ešte pokračovať v jedle. Ak už nehodláme jesť, položíme vidličku a nôž rovnobežne vedľa seba držadlami na pravú stranu taniera.

Ak sme si s podaným kúskom mäsa zobrali i kúsok kosti, čo býva časté pri rybacích pokrmoch, alebo je v mase kus žily, podá sa z úst priamo na vidličku a položí sa na okraj taniera tak, aby nevypadla na obrus. Jesť hltavo je nespôsobné. Jesť sa má pokojne a s určitým pohodlím. Pri žuvaní treba mať ústa zatvorené, aby nevzniklo odporné mľaskanie, ktoré vie priamo zhnusiť jedlo spolustolujúcim.

Kompot sa je vždy kávovou lyžičkou a k teplým múčnikom sa podáva desertná vidlička a lyžička. K studeným múčnikom sa podáva desertná vidlička, alebo kávová lyžička. Ak tvorí desert pečivo, alebo cukrovinky, vezme sa niekoľko kúskov na tanier a podávajú sa po kúsku do úst.

163. Ako jesť rozličné lahôdky

ŠPARGĽA sa má položiť na misku tak, aby hlavičky smerovaly jedným smerom. Podávajú sa k nej špargľové klieštiky, ktorými sa vyberie niekoľko kúskov, položia sa na tanier tak, aby hlavičky ležaly na ľavej strane taniera. Ku špargli sa podáva pražené maslo, alebo opražená žemlička, alebo i posekané tvrdé vajce, ale tak, aby bol žĺtok i bielok zvlášť. Ak nie sú špargľové klieštiky, chytí sa špargľa za spodok prvými tromi prstami pravej ruky, namočí sa hlavička do masla, naberú sa na ňu vajíčka alebo žemlička a podá sa podopretá vidličkou do úst hlavičkou napred. Pokiaľ nie je špargľa drevitá, je sa takto až do konca. Drevité zvyšky sa odložia na okraj taniera, ale vždy srovnané vedľa seba. Špargľa sa nikdy nemá krájať nožom!

RYBY sa jedia zvláštnym príborom. Vidlička sa vezme do ľavej ruky a nôž na ryby do ruky pravej. Nožom sa pozorne vyberú kôstky a vidličkou sa kúsky, zbavené kostí, podávajú do úst. Ak niet zvláštneho príboru k rybám, vtedy sa používa dvoje vidličiek, ktoré treba práve tak upotrebiť, ako príbor na ryby, alebo sa jednou vidličkou, ktorá sa v tomto prípade vezme do pravej ruky, odstránia kosti a pritom sa ryba pridrží kúskom chleba ľavou rukou. Šťava, maslo a zemiaky jedia sa príborom na ryby práve tak, ako obyčajným príborom. Na ryby sa nikdy nemá brať oceľový nôž a nôž sa nikdy nedáva do úst. Ryby sa hosťom vždy majú tak podávať, aby boly najlepšie kúsky k nim obrátené. Kapry sa podávajú dopredu kúskom od hlavy, šťuky kúskom od plutvy chvostu.

HYDINA či pečená, alebo vyprážaná pri jedle vyžaduje určitú zručnosť. Stehienko vyprážaného kurčaťa nedá sa rozkrájať tak ľahko, ako kus pečeného teľacieho masa. Neraz sa stane, že i pri najväčšej opatrnosti skĺzne nôž na kosti a stehienko si urobí výlet na obrus, alebo na obrúsok, prestretý na kolenách. Preto by sa veľmi odporúčalo, aby každý, kto má príležitosť a povinnosť zúčastňovať sa na veľkých hostinách, venoval trocha pozornosti anatomii hydiny, ktorá býva vyobrazená vo všetkých lepších kuchárskych knihách. Mäso hydiny jesť rukami nie je prípustné ani pri lepšom rodinnom stole, nieto potom pri väčších spoločenských stoloch alebo v reštauráciách. Vieme zo skúsenosti, že mnohí vidiečania práve pre neznalosť spôsobov, ako si pri spoločenskom stole počínať, opúšťali najbohatšie diné s prázdnym žalúdkom. Kosti hydiny nemajú sa dávať na tanier, z ktorého jeme, ale má byť vždy naporúdzi malý tanierik na kosti.

LANGUSTY A HUMRY podávajú sa najčastejšie s majonézou, rozkrojené pozdĺž a ak niet zvláštnych vidličiek na humry, vyberá sa mäso príborom na ryby, alebo dvomi vidličkami z panciera, pričom pravá ruka vyberá mäso, ľavá pridržuje humra, alebo langusta. Nožom na ryby alebo vidličkou v ľavej ruke, pridá sa majonéza na mäso a podáva sa do úst ľavou rukou. Ak niet druhej vidličky, pomáhať si možno kúskom chleba.

RAKY sa jedia alebo rukami, alebo zvláštnym príborom na raky. Kladú sa na tanier horeznak, na vidličku medzi trupom a chvostom a pancier sa prereže shora až dolu. Mäso možno vybrať nožom a vidličkou podať do úst. Nôž na raky má malú okrúhlu dierku, do ktorej sa vstrčí klepietko a nožom sa zlomí. Potom sa klepietko po strane rozreže, čím sa obnaží mäso. Ak niet príboru na raky, použijú sa ruky. Rak sa chytí ľavým palcom a ukazovákom a pravou rukou sa mu vykrúti chvost. Dvoma prstami pravej ruky sa rozlúpne pancier po stranách a tak sa ľahko uvoľní mäso, ktoré sa vyjedá vidličkou na ryby.

USTRICE sa podávajú na veľkých misách, uložené na ľade, roztlčenom na drobné kúsky. Z misy sa vezme niekoľko ustríc a položia sa na tanier so štvrtkami alebo polovičkami citróna, ktoré sa súčasne podávajú. Potom sa tiež vylupnú a posunú na kraj škrupiny, pokvapkajú citrónovou šťavou a vidličkou na ustrice sa podávajú do úst.

KRABY, drobní to príbuzní rakov, chytia sa ľavou rukou za hlavu a pravou rukou sa im vykrúti chvostová plutva, z ktorej sa dá ľahko vidličkou vybrať mäso.

ARTIČOKA sa je tak, že sa pravou rukou láme list za listom, kým dno artičoky sa pridrží vidličkou v ľavej ruke. Potom sa list namočí do pripravenej omáčky a omáčka sa vysaje s mäkkým vnútrajškom listu. Keď sa už všetky listy takto odstránily, rozdelí sa vidličkou zostavší spodok, ponorí sa tiež do omáčky a zje sa. Môže sa k tomu na pomoc pribrať tiež kúsok chleba. Nôž sa k artičoke nikdy nepoužíva, lebo by hneď očernel, ak by sa dotkol artičoky.

ZELER A REĎKEV sa podáva do úst ako ovocie, rukou. Koniec zelerovej tyčinky, alebo reďkev sa pováľa v soli, z ktorej si štipku nasypeme na tanier. Veľmi je nevkusné namáčať zeler alebo reďkev do soľničky.

ŽABACIE STEHIENKA sa jedia s príborom, alebo podobne ako artičoky.

OMELETA šunková, pražené vajcia a sekané mäso a zelenina sa jedáva vždy s vidličkou, ak nie je k zelenine pridané i mäso. Vidlička sa v takýchto prípadoch drží v pravej ruke. Ľavá ruka sa pritom položí po zápästie vedľa taniera, podobne ako pri polievke, alebo pomáha kúskom chleba naberať na vidličku.

MRAZIVO (zmrzlina) sa naberá tak, že si lopatkou, ležiacou na mise, naberieme kúsok a lyžičkou položíme na tanier. K mrazivu sa vždy servírujú oblátky alebo piškóty, ktoré miernia v žalúdku mrazivom vyvolaný chlad.

SYR A MASLO berú sa z misy tak, že sa nožom na syr odreže kúsok a položí sa na tanier. Kúsok chleba alebo pečiva natrie sa maslom a na to sa položí syr.

JABLKÁ A HRUŠKY treba si rozštvrtiť nožíkom na ovocie, ktorý býva najnovšie z nehrdzavejúceho kovu, zbavia sa šupy a tak sa z nich uhrýza. K ovociu treba dať papierové servítky.

SLIVKY A MARILY sa vezmú za konce, stisnú sa, aby pukly po dĺžke a z tejto trhliny sa ľahko vyberie kôstka a plod sa zje.

BROSKYNE sú dvojaké: veľkoplodé a ušľachtilé brazílske, ktoré sa ľahko odlupnú od kôstky, a drobnoplodé domáce, ktoré sa nedajú odlupnúť. Veľkoplodé broskyne vezmú sa do ľavej ruky, nožom sa prerežú dokola, rozdvoja sa a kôstka sa odstráni. Maloplodé, ktoré majú kôstku neoddeliteľnú, možno dať do úst a kôstku vypľuť na tanierik.

BANÁN sa vezme ľavou rukou za stopku, silno sa pridrží a nožom sa koniec banánu nareže tak, aby sa mohla kožka do polovice olúpať, a tak sa je. Šupa sa potom položí na tanier. Podľa anglického spôsobu stiahne sa celá šupa, plod sa položí na tanierik a vidličkou sa malé kúsky uštipujú a jedia.

MELÓN sa servíruje rozrezaný na kúsky. Kus melóna sa postaví dolu šupou na tanier a pocukruje sa práškovým cukrom. Jedáva sa ovocným príborom a stále sa posýpa cukrom zatiaľ, kým je vnútrajšok mäkký a šťavnatý.

POMARANČ A GRAPEFRUIT sa nareže dokola až k útoru (k dužine), a kde bola stopka, tam sa kôrka odlupne, ale nie úplne, aby sa mohla nožom olúpať biela šupka a nemuselo sa jej prstami dotýkať. Potom sa oddelia jednotlivé krížalky; zrnká sa z nich odstránia nožom na ovocie.

HROZNO, ČEREŠNE, RÍBEZLE a iné drobné ovocie, ktoré sa nemusí krájať, podáva sa s mištičkou s čistou vodou, aby sa mohlo ovocie pred jedlom opláknuť. Jednotlivé plody sa pravou rukou podávajú do úst. Kôstky, šupky a zrnká, ktoré ostanú v ústach, vkusne sa vypľujú na okraj taniera, pričom si treba ústa prikryť rukou. Hrozno sa nikdy nemá jesť tak, aby sa celý strapec niesol k ústam.

JAHODY, MALINY, MORUŠE a podobné ovocie kladie sa na tanierok malou naberačkou; pocukruje sa a je sa kávovou lyžičkou. Ak sa podávajú veľkoplodé záhradné jahody, nasype sa na tanierok práškový cukor, jahoda sa vezme za stopku, pováľa sa v cukre a pravou rukou nesie sa do úst. Stopka sa odkladá na okraj tanierka.

ANANÁS sa podáva na stôl celý, a kto ho pri stole rozdeľuje, odstráni hornú šupu, nareže priečne tenké krížalky, dá ich na sklenenú misku a podá dokola. Vidličkou sa berie z misky a ovocným nožom sa krája a vidličkou je.

ORECHY A LIESKOVCE sa rozbíjajú luskáčom, šupky sa odstránia rukami.

V daktorých lepších domácnostiach dávajú po jedle na stôl pred jednotlivých stolujúcich mištičku s vodou a kúskom citróna. Prsty sa majú do mištičky namočiť, citrónom otrieť a obrúskom osušiť. Kde sa voda nepodáva s citrónom, možno si papierovým obrúskom utrieť prsty. Obrúsok sa nehádže pod stôl, ale položí sa na tanierik.

Ak sa medzi jedlom pije voda alebo víno, neslobodno piť na plné ústa. Ak sú na stole vínové poháre so stopkou, treba pohár vziať do ruky za stopku. Ak sa pri jedle stane malá nehoda, že sa vyleje víno, alebo sa pobrýzga obrus, netreba sa nad tým zúfalo tváriť, ale požiadame paniu domu o prepáčenie. Po čiernej káve, ktorú niekde po obede podávajú, pani domu vstane a tým je všetkým prítomným dané znamenie, že jedenie bolo skončené. Predtým však treba látkové obrúsky složiť, alebo vsunúť do prstienka. Hosť však nechá obrúsok voľne ležať na stole. Keď pani domu povstala, majú povstať všetci. Niekde je vo zvyku zakončiť jedenie tichou modlitbou, iní sa zasa navzájom poklonia a niekde sa ešte dosiaľ zachoval zvyk pred jedlom si zapriať dobrú chuť a po jedle žičiť: „Na dobré zdravie!“

164. Raňajky a desiata

Na raňajky, na desiatu prestiera sa kávový obrus s pestrým okrajom a pred každého stolovníka sa postaví tanierik s obrúskom; na okraj stola, vedľa tanierka na pravej strane je položený nôž, obrátený ostrím k tanierku. Celkom za koncom noža na pravej strane je šálka na tácni položená tak, aby jej ucho smerovalo napravo. Vedľa šálky na tanierku je položená lyžička, obrátená rukoväťou vpravo. Maslo sa položí do maslovej mištičky a treba dbať na to, aby nebolo veľmi ztuhnuté, lebo sa nedá natierať na chlieb. Vedľa masla má stáť košík s pečivom alebo chlebom, cukrenka s kockovým cukrom a soľnička. Ak sa na raňajky, alebo na desiatu podáva jam (džem), dáva sa i malá lyžička, ktorá je dolu chrbátom postavená za tanierkom. Nádoba s jamom alebo medom sa postaví na tanierik, na ktorom je malá naberačka alebo lyžica. Kto jedáva i vajíčko na mäkko, postaví sa mu na tanierik s vajíčkom kovový alebo porcelánový pohárik a zvláštna lyžička. Kde sa jedáva na raňajky šunka alebo iné studené mäso (údený jazyk, husacie jatrá a pod.) položí sa ku každému tanierku vľavo ešte i vidlička.

Mäso a údeniny podávajú sa na plochej mise už nakrájané a na nej nôž a vidlička. Kde sa pije silná čierna káva, servíruje sa i voda vo vodových pohároch. Niekto má však chuť i po bielej káve napiť sa vody. Keď je stôl už pripravený, prinesie sa na stôl káva, mlieko, šľahaná smotana, čaj, čokoláda alebo kakao. Mlieko a káva má byť vo zvláštnej nádobe. Cukor sa berie klieštikami, ale keď ich niet, možno si výnimočne brať cukor úplne čistou a dosiaľ neupotrebenou lyžičkou. Rozhodne je však lepšie, keď pani domu pridá k cukrenke zvláštnu lyžičku. Prstami siahať do cukrenky je neprípustné a nechutné. Dobre je najprv si osladiť čiernu kávu, v ktorej sa cukor rýchlo rozpustí a až potom sa prileje mlieko. Vyhneme tým dlhému miešaniu. Na nalievanie čaju je potrebné čajové sitko, ak nebol čaj odstránený čajovým vajíčkom. Citrón sa podáva na sklenenom tanierku, rozštvrtený alebo na polovicu rozrezaný. Citrón sa vytlačí palcom a ukazovákom a odloží sa na tanierik. Kto pije čaj s rumom, má mať blízo fľašku. Niekde sa podáva k čaju mlieko alebo smotana, ale v takomto prípade sa, prirodzene, nedáva do čaju citrón alebo rum.

Vajíčko na mäkko sa je tak, že sa vrštek vajíčka nožom alebo zvláštnymi nožnicami (na vajíčka) odstráni, posolí sa a malou lyžičkou sa je s chlebom. Namáčať chlieb do vajíčka nie je vkusné, najmä nie v spoločnosti. Maslo sa naberá nožom, ktorý leží vedľa misky s maslom a nikdy nie vlastným nožom, položí sa na tanier a potom vlastným nožom natrie sa na chlieb, ktorý má ostať na tanierku; neslobodno ho chytiť do ľavej dlane, ako to mnohí robievajú. K natretému a nakrájanému maslovému chlebu možno brať jam alebo med, ktorý sa naberie na tanier a nožom sa natrie na kúštik chleba, ktorý ľavou rukou držíme a vložíme do úst. Celý chlieb sa na tanierku nikdy nenatiera naraz jamom, alebo medom. Kto má radšej maslo so syrom, vezme si vidličkou alebo nožom (na syr) kúsok syra, položí si ho na tanierik, prípadne ho odkrojí, položí na maslový chlieb a krájajúc malé kúsky, podáva si vidličkou v ľavej ruke do úst.

V daktorých rodinách je vo zvyku, že pri spoločných raňajkách, alebo desiatej kávu alebo čaj nalieva pani domu, alebo najstaršia dcéra všetkým stolovníkom, zachovávajúc prirodzene právo čestných miest. Chlieb, cukor a ostatné príslušenstvo podáva sa dokola.

K raňajkám sa nemá sadať v nočnom úbore, ale práve tak ustrojeno, ako pri obede, alebo desiatej, ktorá je úplne podobná raňajkám.