Zlatý fond > Diela > Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti


E-mail (povinné):

Ľudovít Michalský:
Spoločenský lexikon II. Pravidlá slušnosti a zdvorilosti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková, Petra Renčová, Darina Kotlárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 19 čitateľov

VIII. Spoločenský život

140. Zdvorilostné návštevy

V spoločenskom živote majú tzv. zdvorilostné návštevy veľký význam. Na prvom mieste treba menovať nástupné návštevy, ktoré znamenajú prvý krok pri nadväzovaní spoločenských stykov. Nástupná návšteva je prejav zdvorilosti a vždy ju treba oplatiť.

Novomanželia alebo manželia, ktorí prišli do nového bydliska, nástupnými návštevami nadväzujú spoločenské styky. Okruh priateľov je závislý od mužovho spoločenského postavenia. Pri nadväzovaní spoločenských stykov treba sa vopred informovať o miestnych zvykoch a odporúča sa sostavíť si soznam rodín, s ktorými hodlajú novomanželia alebo manželia udržovať spoločenské styky.

Nástupná návšteva je povinná u mužových priamych predstavených a u niekoľkých popredných rodín, s ktorými hodlajú manželia nadviazať spoločenský styk. Veľmi sa odporúča pred nástupnými návštevami vzájomne sa poučiť o dobrých vlastnostiach predstavených, aby sa nezdaly žene cudzími a žena má zasa poučiť muža pred návštevou svojich príbuzných a priateľov o ich živote a zvykoch alebo záľubách, ak príbuzných a ženiných priateľov muž nepozná.

Manželia chodia spolu na návštevy len k manželom. Slobodný muž, alebo vdovec navštevuje sám. Ak má vdovec dospelé dcéry, alebo vedúcu domu, ktorá patrí do jeho rodiny a ktorá chodí s ním do spoločnosti, vtedy príde na návštevu i dáma. Ak majú manželia, ktorí konajú návštevu, dospelé dcéry, nemajú na nástupnú návštevu prísť s celým rodinným sprievodom, ale zúčastní sa iba jedna, zvyčajne najstaršia, alebo spoločensky význačnejšia. Ostatné dcéry sa majú predstaviť až pri najbližšej príležitosti. Mladí synovia, ktorí vstupujú do povolania, alebo po skončení strednej školy idú na vysokú školu, ale predsa zostanú v dome svojich rodičov, predstavia sa spoločnosti, s ktorou sa stýkajú ich rodičia, ďalej svojim predstaveným a kolegom, ako samostatní členovia spoločnosti, a to zvláštnou návštevou.

Slobodní kolegovia novomanžela vykonajú svoju návštevu u mladej manželky skoro po návrate so svadobnej cesty, alebo pri príchode do nového pôsobiska, ak už manželia započali s nástupnými návštevami. Verenci sa predstavujú v najkratšom čase po zasnúbení rodinám príbuzných obidvoch strán, ako i známym a priateľom.

Pri nástupných návštevách musí byť snahou každého, aby svojím prvým vystúpením vyvolal priaznivý dojem, a preto musí každý dbať na to, aby bol vhodne a primerane ustrojený. Odev, ktorý nie je v bezchybnom stave, vo vysokej miere zoslabuje sebacit a istotu vo vystupovaní. Odporúča sa, aby sa k nástupným návštevám nebral úplne nový oblek, lebo zakiaľ si človek na oblek nezvykne, jeho chovanie je nútené a pozornosť rozptyľovaná, kým pri týchto návštevách má byť pozornosť v stupňovanej miere sústredená. Ako sa treba vhodne obliekať na návštevy, uviedli sme v príslušných kapitolách o obliekaní.

Keďže si každý na nástupnú návštevu nemôže vziať auto, odporúča sa, aby si návštevník vybral na návštevu pekný a suchý deň. Veľmi dlho však neslobodno odkladať nástupnú návštevu a preto sa má obuv chrániť galošami a odev od dažďa alebo snehu dáždnikom. Až keď je ohlásený návštevník prijatý, má si v predsieni zobuť galoše, dáždnik odloží na príslušný stojan, ale slnečník, ktorý patrí k dámskej toalete, dáma vezme so sebou do salóna. Pán nechá svrchník, klobúk a palicu v predsieni; cylinder však, ktorý sa nosí len pri vysokých a obradných návštevách, berie pán so sebou do salóna a nesie ho v ľavej ruke, aby pravá ruka bola voľná pre pozdravenie a stisk ruky. I keď sa dnes už ani v najvyšších kruhoch nedbá na rukavice toľko ako kedysi, pri obradnej návšteve nemá sa nikdy bez rukavíc vstúpiť do salóna. Rukavice majú byť bezchybné a z kože glasé.

141. Čas návštevy

Čas návštevy závislý je od miestnych zvykov a domácich pomerov. Najvhodnejším časom oficiálnych návštev je čas medzi 11 — 12.30 hodinou, a to najčastejšie v nedeľu alebo vo sviatok. Menej formálne návštevy možno vykonať tiež odpoludnia medzi štvrtou a šiestou hodinou. Pre nástupnú návštevu je vhodný všedný deň okrem soboty, lebo v dnešných časoch je pani domu zvyčajne zamestnaná veľkým upratovaním. V nedeľu alebo vo sviatok sa chodieva na návštevy iba dopoludnia, a to od 11. do 12.30 hodiny. Na veľké sviatky sa návštevy nástupné nekonajú, ani vo všedné dni pred výročitými sviatkami, ktoré sa v domácnostiach venujú prípravám na sviatky. U katolíkov na Vianoce sa nekonajú návštevy, u evanjelikov zasa na Veľký piatok, ktorý je ich najväčším sviatkom. Okrem toho stáva sa často, že na veľké sviatky nebýva často rodina doma, lebo v dnešných časoch rodiny užívajú veľké sviatky odpočinku v prírode, v lete na weekende, v zime zasa na športových a lyžiarskych výletoch. Komu záleží na tom, aby bol na návštevu prijatý, opýta sa spoločných známych a oboznámi sa najprv so zvyklosťami rodiny, s ktorou sa chce soznámiť a ktorú chce navštíviť. Ak si vyhradí domáca pani určitý deň na návštevy (jour fix) v týždni, celkom právom sa môže pokladať za nezdvorilosť prísť na návštevu v iný deň.

Ak nezáleží niekomu na tom, či bude jeho návšteva prijatá, alebo nie, ak má zamýšľanou návštevou vykonať iba povinnosť, vybaví sa vec podľa svojho uváženia, ale i vtedy si treba vybrať také dni, ktoré sú vhodné na návštevu.

142. Navštívenky

Navštívenky sú pre spoločenský život takmer nepostrádateľné. Ľudia si ich vymieňajú pri náhodilom soznámení sa alebo v spoločnosti; rozosielame ich známym, ak sa s nimi nemôžeme pred presídlením rozlúčiť; môžeme nimi krátko vyjadriť blahoželanie a sústrasť pri všetkých príležitostiach, pripojujeme ich k darom, kvetinám, bonbonieram a môžeme nimi nahradiť oznámenie alebo pozvánky a odovzdávame ich pri návštevách. Navštívenky majú byť prosté, bez ozdôb, bez zlatého okraja alebo tlače, na ručnom bielom, hladkom alebo drsnom papieri, tlačené alebo litografované. Kto chce mať skutočne pekné navštívenky, dáva si ich litografovať. Rozmery navštíveniek sú: 9 až 9.5 × 6 cm, ale vydatá dáma sa uspokojí s veľkosťou asi o 1 cm na šírku a dĺžku menšou.

Ani dámske navštívenky nemajú mať ozdoby, zlaté rezanie, alebo zaokrúhlené rohy. Písmo má byť prosté, bez všakových typografických ozdôb.

Štátni úradníci a dôstojníci, ktorí majú styky so spoločnosťou, u ktorej je dôležitejšia hodnosť ako jeho krstné meno, vynechávajú krstné meno a toto nahradzujú vypísaním svojej hodnosti a stavu. Vo väčších mestách pripojuje sa k nemu i adresa, prípadne i číslo telefonu.

Navštívenka pána zo stredných vrstiev obsahuje okrem neskráteného mena a priezviska i povolanie a zamestnanie a vo väčších mestách i bližšiu adresu s udaním čísla telefónu.

Vydatá dáma má možností viac. Môže uviesť alebo: „Zora Pekníková, rodená Podlipská“, alebo: „Mária Klobušická-Mýtická“, alebo prosto: „Mária Klobušická“. Podľa anglického, francúzskeho a maďarského vzoru uvádzať meno manžela na navštívenku, ako: „Mikulášova Podlipská“, alebo: „Dr. Mikulášova Podlipská-Hroncová“, je celkom neslovenské a nesprávne.

Mladá slečna, ktorá žije u svojich rodičov, uvedie na navštívenke krstné meno a priezvisko: „Elena Hollá“, nikdy však nie „Elena Hollý“![35] Ak má dáma vlastné povolanie a žije samostatne, pripojí k svojmu menu hodnosť i povolanie, prípadne i svoju bližšiu adresu a číslo telefónu.

Ak majú manželia spoločné navštívenky, vtedy sa uvedie plné meno mužovo a pripojí sa k nemu: „s manželkou“. Napríklad: Ing. Juraj Kupčok s manželkou.

Staršie slobodné dámy uvedú na navštívenke krstné meno a priezvisko. Na navštívenkách pánov, alebo samostatných dám má sa uviesť i bydlisko a vo veľkých mestách tiež bližšia adresa, prípadne číslo telefonu. Dámy a manželia, ktorí majú vyhradený deň pre návštevy, uvedú dátum toho dňa do ľavého rohu navštívenky. Napr.: Prvý štvrtok v mesiaci od 3. do 5. hod. alebo: Každý utorok od 4. do 7. hod. Vdovy neuvádzajú v navštívenke titul svojho muža, avšak ani označenie „vdova“ sa už na navštívenkách neužíva.

Pred svetovou vojnou bolo vo zvyku príčinu návštevy oznámiť francúzskymi skratkami a miestami sa ešte tento zvyk udržal. Tieto skratky sa pripisujú do ľavého rohu dolu a znamenajú:

p. r. v. = pour rendre visite = urobiť návštevu,[36]

p. p. c = pour pendre congé = návšteva na rozlúčku,

p. r. = pour remercier = návšteva poďakovacia,

p. c = pour condoléance = návšteva sústrastná,

p. f. = pour féliciter = návšteva gratulačná,

p. f. l. n. a. = pour féliciter la novuelle anné = želať šťastný Nový rok.

143. Ako si počínať pri návštevách

Kto si chce rýchlo vybaviť povinné, ale nikomu nežiadúce nástupné návštevy a môže si to dovoliť, prenajme si auto a nájme si verejného posluhu a ide k rodine, ktorú má navštíviť. Tam pošle po sluhovi určitý počet navštíveniek, a pretože sú tieto návštevy povinné, ale nebývajú príjemné, dovoľuje dobrý mrav zdvorile odmietnuť návštevu, ak hostiteľ alebo hostiteľka nemá času alebo chuti prijať ohlásenú návštevu. Keď sa posluha alebo sluha vráti so známym: „Páni veľmi ľutujú, že nemôžu návštevu prijať“, ide sa ďalej. Tento spôsob bol prevzatý od vysokých, spoločenskými povinnosťami zaneprázdnených hodnostárov. Ním sa úplne vyhovie forme a podľa toho, ako skoro alebo ako neskoro sa oplatí návšteva, sa pozná, či je pokračovanie v nadviazaní známosti žiadúce, alebo nie.

Častejšie sa stáva, že sa stretneme v rodine alebo v spoločnosti s osobami, s ktorými by sme radi nadviazali spoločenský styk; treba najprv vyčkať na pozvanie s jednej alebo s druhej strany, ktoré by oprávňovalo k návšteve a pozvaný má potom bezpodmienečne prísť na návštevu.

U ľudí, na ktorých nám nezáleží, alebo s ktorými z hocijakej príčiny nehodláme udržovať spoločenské styky, načim odkladať povinnú návštevu na tak dlho, ako to len pripúšťa potrebná zdvorilosť, z čoho si v spoločenských otázkach obratný návštevník vyvodí svoj záver a vyhne sa ďalšiemu sbližovaniu.

Ľudia s čulými spoločenskými stykmi musia pamätať na návštevy i pri skromnejších pomeroch s jednou izbou, vhodnou pre prijímanie návštevníkov, ale i predsieň má byť vhodne upravená s dostatočným počtom vešiakov a prázdnym stojanom na palice a dáždniky. Služobníctvo má mať pri vstupných dverách vždy naporúdzi tácňu na navštívenky. Ak nechce niekto v určitý deň prijímať návštevy, má už aspoň hodinu pred návštevným časom poučiť služobníctvo, ako si má počínať s návštevníkmi. V takomto prípade treba návštevníkom povedať: „Pán N. N. veľmi ľutuje, že nemôže dnes prijímať“ a pod. Rozhodne je to lepšie, ako predstierať neprítomnosť. Takíto ľudia sa snižujú pred svojím služobníctvom a učia ho luhať.

V nasledujúcich dňoch po rozoslaní oznámení o zasnúbení, alebo pri iných rodinných udalostiach, načim sa pripraviť na prijímanie návštev, lebo by bolo veľkou neúctivosťou odkazovať gratulantov na iný čas.

Ak pán, alebo dáma nemôže z nejakej príčiny ohlásenú návštevu prijať, má sa dať vhodnou formou ospravedlniť a prípadne dať návštevníka požiadať, aby svoju návštevu opakoval.

Keď je čas návštev, chyžná má byť vždy v blízkosti dvier, aby nemusel návštevník vonku dlho čakať. Návštevník je zavedený do predsiene alebo haly, nahradzujúcej predsieň, odovzdá chyžnej navštívenku a povie, komu je návšteva určená. Navštívenka sa nikdy nemá brať zpäť, lebo ak sa neponechá navštívenka, návšteva sa nepokladá za oficiálnu. Ak sa návštevník dozvie, že ho domáca pani prijíma, — zvyčajne totiž dopoludnia panie prijímajú návštevy, lebo muži bývajú v zamestnaní — stačí jedna navštívenka, ak však návšteva nebola z hocijakej príčiny prijatá, dáma odovzdá toľko navštíveniek, koľko je v rodine dospelých dám, ktorým návšteva platila. Pán v prípade neprijatia návštevy odovzdá po jednej navštívenke domácej panej a pánovi, ďalej členom rodiny, ktorým mala jeho návšteva platiť. Manželia, ktorých návšteva nebola prijatá, nechajú alebo spoločnú, alebo každý svoju navštívenku, a to dáma jednu pre domácu paniu a po jednej dospelým dámam, ktoré patria do rodiny domácej panej, kým pán nechá zvláštnu navštívenku i domácej panej, lebo jeho návšteva i jej platila. Ak sú v dome dospelí, alebo samostatní synovia, nechá pán po jednej navštívenke pre každého zvlášť. Ak sa zúčastní na návšteve s manželmi i dcéra a neboli prijatí, pripíšu na navštívenku matkinu, alebo na spoločnú perom alebo ceruzou: „s dcérou“.

Slobodný mladý muž, ktorý príde navštíviť domácu paniu, pošle jej svoju navštívenku, a až vtedy, keď bol vyzvaný služobnou alebo chyžnou, že milostivá pani prosí, má si odložiť klobúk, palicu a prevlečník, a ide za chyžnou, ktorá mu otvára dvere salóna, do ktorého vojde bez zaklopania. Ticho zatvorí za sebou dvere, zľahka a elegantne sa ukloní a švihkým krokom ide k domácej panej, ktorá má na jeden krok mu výjsť v ústrety. Dáma nemenuje svoje meno, ale podá návštevníkovi prívetivo ruku. Návštevník sa nad ruku nakloní a úctivo ju pobozká. Až potom pozdraví návštevník ostatných členov rodiny a iných návštevníkov, ktorí sú práve prítomní. Ak sa s daktorými prítomnými nepozná, môže požiadať domácu paniu, aby ho predstavila. Domáca pani vyhovie jeho žiadosti a povie: „Pán doktor Fraštacký prosí o česť soznámenia!“ Ako si má mladý muž pri tom počínať, podrobne sme uviedli v príslušnej kapitole.

Keď sa návštevník predstavil, domáca pani mu ponúkne stoličku a začne sa rozhovor. Ak je pani domu sama, posadí sa na najpohodlnejšie miesto a návštevníkovi ponúkne miesto naproti. Ponúknutie miesta deje sa pokynom ruky. Návštevník si však za nijakých okolností nesmie prv sadnúť ako pani domu. Návštevník si má pri sadnutí počínať vkusne. Opierať sa o operadlo stolice, alebo pohodlne sa roztiahnuť do klubovky nie je prípustné, najmä nie pri obradných dopoludňajších návštevách. Ak je návštevník oblečený vo fraku, vojde do salóna s cylindrom v ruke, ktorý odloží len po výzve panej domu a položí ho na voľnú stoličku a len v najkrajnejšom prípade na tepich, a to dolu chlopom. Iné klobúky sa do salóna neberú.

Obradné návštevy nesmú trvať dlhšie ako 10-15 minút. Ale obzerať sa stále po hodinách a zúfale sa hniezdiť nie je na mieste. Cit sám musí povedať, kedy je čas odchodu. Keď sa blíži čas odchodu, pán bez zvláštneho odôvodnenia vezme cylinder a rozlúči sa hlbokým úklonom. Ak mu dáma podá ruku, má ruku pobozkať naklonením sa nad ňu, najmä ak ide o dámu vysokých spoločenských kruhov. Až potom sa pokloní ostatným prítomným a prípadne podá im ruku. Keď je i pán domu prítomný, po bozku ruky panej podá ruku pánovi domu, ostatným hosťom sa ukloní a zamieri k dverám. Tu sa ešte raz ukloní a tvárou, obrátenou k spoločnosti, vyjde z dvier, ktoré za sebou zatvorí.

Dámy si majú podobne počínať iba vtedy, ak konaly nástupnú návštevu u osôb vysokopostavených, alebo u svojich predstavených a mladé dievča voči dámam starším.

Jednako spoločensky postavené osoby odprevadí domáci pán až k dverám. Ak niet iných hostí v salóne a ak je pomer medzi ním a odchádzajúcou dámou srdečný, odprevadí dámu až do predsiene. Služobníctvo má návštevníkom vždy pomáhať pri obliekaní i zobliekaní. Má byť tiež poučené, či smie vpúšťať hosťov bez predbežného ohlásenia, alebo nie. Ak je salón pre čakaných hosťov otvorený, netreba podávať navštívenky. Neznámym návštevníkom na otázku, či by mohli hovoriť s pánmi, má služobná odpovedať, že sa spýta pánov a požiada hosťa, aby jej povedal, koho má ohlásiť. Cudzí návštevník vstúpi do salóna až po výslovnej výzve.

Všetci návštevníci, ktorí sa dajú ohlásiť, ak je už prítomný hosť, majú byť bezpodmienečne prijatí. V takomto prípade hosť, ktorý prišiel prv, zdrží sa ešte niekoľko minút, aby nový návštevník nemal dojem, že pred ním uteká. Treba však odísť včas, aby si i novoprišlý návštevník mohol niekoľko minút nerušene pohovoriť s domácou paňou, alebo s pánom. Ak prídu noví hostia alebo noví členovia rodiny, páni vstanú a dámy odpovedajú úklonom, ak ide o osoby staršie alebo spoločensky vyššie postavené, či sú to dámy, alebo páni, alebo jednako starým dámam ľahkým pokývnutím hlavy, bez toho, žeby vstaly. Len pri vstupe staršej dámy povstanú i dámy, aby ju pozdravily.

Hostiteľka ponúkne najstaršej dáme, alebo dáme, ktorú chce zvlášť vyznamenať a chce jej vzdať najväčšiu poctu, čestné miesto, na ktorom dosiaľ sama sedela a sadne si až vtedy, keď vyznamenaná dáma už sedí a to na ľavej strane od nej. Ostatné dámy sa soskupia na dané znamenie domácej panej okolo nich. Ak príde medzitým dáma vekove staršia, mladšie dámy alebo páni uvoľnia jej svoje miesto a najmladšie devy a mladí muži ostanú stáť dotiaľ, kým ich nepredstavili a kým nebolo uvítanie skončené.

Pri nástupných návštevách zabávať sa nenútene a tobôž flirtovať nie je prípustné. Zvláštna úcta pri týchto obradných návštevách patrí panej domu. Pani domu, alebo pán domu je povinný povedať novému návštevníkovi, ak bola pred jeho príchodom reč o nejakom predmete, jeho obsah, aby mohol návštevník rozhovor sledovať.

144. Ktoré sú povinné návštevy

Každú zdvorilostnú návštevu je slušné v primeranom časovom intervale vrátiť. Tejto povinnosti nemožno vyhnúť, lebo patrí medzi povinné návštevy. I keď povinná návšteva z hocijakej príčiny nebola prijatá, pokladá sa rovnako za návštevu, lebo ostala navštívenka ako znamenie žiadúceho sblíženia. Oplatiť návštevu treba najneskôr za tri týždne, ale najvhodnejšie je za 8 dní po návšteve. Prv odplácať návštevu nie je vhodné. Ak sa odplatenie návštevy veľmi skoro uskutočnilo po prívetivom pozvaní, je to neklamné znamenie, že obidve strany si želajú bližší styk a chcely by nadviazať priateľské styky. Ak niekto nemohol návštevu prijať, musí sa pri najbližšej príležitosti, podľa možnosti ešte pred uskutočnením oplatenej návštevy vhodne ospravedlniť.

Vysokopostavené a staršie osoby nemusia návštevu vracať a namiesto toho môžu návštevníkov znova pozvať. Návštevu samostatného pána u manželov vracia manžel; návštevu samostatnej dámy vracia manželka; pánsku návštevu samostatná dáma nevracia, ale ak si želá bližší styk, môže pána zasa pozvať.

Povinnou návštevou je tiež návšteva poďakovacia, ktorú má mládež vykonať u rodiny, ak dostane pozvanie do rodiny. Kým rodina odpovie za pozvanie pozvaním, mládež poďakuje návštevou, alebo odovzdaním svojej navštívenky v dome hostiteľov. Ak boli mladí ľudia pozvaní rodinou, u ktorej ešte neboli na návšteve, sú povinní ešte pred uskutočnením pôvodného pozvania urobiť návštevu, a to v najbližších dňoch. Poďakovacie návštevy sa nezvyknú odplatiť. Stáva sa častejšie, že vysokopostavený predstavený pozve k sebe na návštevu zamestnanca nižšej kategórie. V takomto prípade musí zamestnanec pred pozvaním vykonať v dome svojho predstaveného obradnú návštevu a má sa ospravedlniť, prečo dosiaľ neprišiel. Ak by v takomto prípade nezastihol paniu, alebo pána domu, stačí nechať navštívenku.

145. Audiencia [37]

Nástupná, zdvorilostná, rozlučná a súkromná návšteva; výsluch alebo pripustenie na výsluch u rímskeho pápeža, monarchov, štátnych vodcov a prezidentov republík, ako i u ostatných najvyšších predstaviteľov štátnej moci: predsedov vlády, ministrov a reprezentantov cudzích štátov, nazývame audienciou.

Okrem súkromnej návštevy povahy konvencionálnej, všetky ostatné návštevy majú ráz oficiálny a ako také podmienené sú rozličným etiketám dvorným, kuriálnym a kabinetným. Súhrn etiketných obradov a predpisov, platných u toho-ktorého panovníckeho dvora, kabinetu prezidenta a pod. uvedené sú v tzv. ceremoniáli.[38]

Z dejín etikety vieme, že prvými ceremoniármi[39] obradníkmi v Európe boli rímski liktori,[40] ktorí boli povinní dozerať na to, aby návštevníci vznešených osobností dbali na povinnú úctu. Neskôr bol i u ostatných panovníckych dvorov ustanovený jemných mravov znalý ceremoniár, ktorý musel dbať na dodržiavanie dvornej etikety. Stáročiami kultivovaná dvorná etiketa stala sa tak složitou, že pre ľudí, smýšľajúcich liberálnejšie, znamenala skutočné otroctvo.

Predposledná cisárovná zaniklej Rakúsko-Uhorskej monarchie, Alžbeta, do smrti nevedela sa smieriť s prísnymi predpismi španielskej etikety, ktorá vládla na viedenskom cisárskom dvore. Táto etiketa totiž predpisuje, že cisárovná je povinná každý deň obúvať nové topánky a dakedy za deň vymeniť i niekoľko nových párov. Takto jej ani jedny topánky dobre nepadly, lebo ich nemala kedy rozchodiť.

O cisárovi Karolovi V. je nám známe, že bol natoľko oddaný ceremoniálu, že sám osobne dozeral na prípravu svojho pohrebu, zakiaľ bol ešte živý. Prísnosť predpisov španielskej etikety veľmi výstižne charakterizoval španielsky veľmož, vodca d’Alva, v rozhovore s paňou istého španielskeho granda. „Prečo sa nikdy neusmejete?“ opýtala sa ho. „Nemôžem si dovoliť takúto vulgárnosť,“ odpovedal.

Dvorná etiketa dosiahla vrcholu za vlády kráľa Slnka, Ľudovíta XIV. V tom čase dával francúzsky dvor tón ostatným panovníckym dvorom. Stredom nádherného života vo Versaillesi bol kráľ Slnka. Členovia z kruhu najvyššej šľachty pretekali sa v úslužnosti a pokladali za veľkú česť, ak sa mohli zúčastniť na ceremónii budenia kráľa ráno a ukladania na odpočinok večer. Rovnako bolo pokladané za veľkú česť, ak mohli kráľovi pomáhať pri toalete. Každému dvoranínovi sa ušla nejaká práca, lebo kráľ sa denne pravidelne šesť až osem ráz preobliekal. Veľmi prísne boly predpisy etikety na slávnostných dvorných plesoch. Ak kráľ tancoval, nik z hosťov nesmel sedieť.

Prísne dodržiavanie dvornej etikety stalo sa nešťastným kráľovským manželom, Ľudovítom XVI. a Márii Antoinette tragicky osudným. Včasným útekom z Paríža boli by sa mohli zachrániť pred gilotínou, ale dvorná etiketa vyžadovala, aby si kráľovná dala ušiť na cestu veľa nových šiat. Takto zameškali využiť vhodný čas na útek a zmocnili sa ich revolucionári. Životopisci nešťastnej kráľovnej Márie Antoinetty tvrdia, že nezabudla na zdvorilosť ani v posledných okamihoch pred svojou tragickou smrťou. Ako kráčala ku gilotíne, mimovoľne šliapla katovi na nohu a povedala: „Pardon, pane!“

Dvorné ceremónie, ako vieme, neodstránila ani francúzska revolúcia. Napoleon po korunovaní za cisára udržoval nádherný dvor a prísne dbal, aby bola dvorná etiketa dodržiavaná.

Od svetovej vojny, zánikom ruského cárskeho a rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského dvora u ostatných panovníckych dvorov vychádza zastaralá španielsko-francúzska dvorná etiketa z módy. U jestvujúcich cisárskych a kráľovských dvorov, vyjmúc azda dvor anglického kráľa, dvorná etiketa je stále zjednodušovaná. Etiketa však nikdy nezanikne, lebo v spoločenskom živote človeka vládly oddávna určité pravidlá konvencie a budú vládnuť i v budúcnosti. Iba ich forma sa zmení pod vplyvom vývoja a dobových náhľadov.

*

Na slávnostnú audienciu, či už ide o panovnícky dvor, alebo kabinet prezidenta, páni sa majú dostaviť vo fraku, bez ohľadu na to, či sa audiencia koná v predpoludňajších hodinách. Pri tejto príležitosti majú byť použité všetky veľké rady a vyznamenania. Dôstojníci majú sa dostaviť v slávnostnej uniforme a rovnako so všetkými vyznamenaniami a radmi. Slávnostným úborom r. k. nižšieho kléru je redingot - fr. redéngot,[41] vyššieho kléru zasa príslušný slávnostný úbor. Panie majú byť oblečené vo veľkej toalete čiernej farby, ak na pozvánke nebol iný úbor uvedený.[42] Tieto predpisy platia i pre slávnostné dvorné plesy, garden party, slávnostné diner a pod.

Na audienciu úradného rázu u prezidenta republiky, ak bola audiencia určená na predpoludnie, páni sa majú obliecť do žaketu, dôstojníci do bezchybnej sviatočnej uniformy, dámy do čiernej alebo tmavej malej toalety, ak nebolo na pozvánke ustanovené inak.

146. Ako si počínať na audiencii

I keď je kabinetný ceremoniál u nás jednoduchý, práve preto má každý návštevník úzkostlivo dbať, aby sa choval bezchybne a dôstojne, ako to vyžaduje povinná úcta voči prvému občanovi, vodcovi a prezidentovi Republiky. Dostaviť sa na audienciu v chybnom, neštýlovom alebo z módy dávno vyšlom úbore, je zjavnou neúctou.

Ak sme boli pozvaní na audienciu, čo býva pravidelne každému včas oznámené, máme si už deň pred audienciou pripraviť úbor a musíme sa chovať primerane vážnosti a dôstojnosti významného aktu. Nikdy sa nesmie stať — čo je veľmi časté u návštevníkov z vidieka — aby pozvaný k prezidentskému výsluchu dodával si guráž pitím liehových nápojov, alebo lumpovaním s pochybnou spoločnosťou. Je ešte v živej pamäti prípad istého ministra bývalej Česko-slovenskej republiky, ktorého odmietol prezident prijať na audienciu len preto, že celú noc pred audienciou prehýril v pražských baroch a dancingoch v spoločnosti mondénnych žien.

Hodina audiencie býva vždy udaná na pozvánke. Pre každý prípad sa však odporúča, aby sa pozvaný aspoň štvrť hodinu pred audienciou dostavil do kabinetnej kancelárie. Nepresnosť a nedochvíľnosť právom môže byť pokladaná za vysoký stupeň bezohľadnosti a neúcty. Pozvanie na audienciu bez podstatnej príčiny (choroba, smrtný prípad v rodine a pod.) neprijať, je neospravedlniteľné, lebo hocijaké iné povinnosti môžu byť aj neskôr vykonané.

Na slávnostnú audienciu odporúča sa prísť v zavretom aute alebo koči, lebo objavovať sa na ulici v pouličnej frekvencii vo fraku a cylindri je nevhodné, ba i smiešne.

Ak sme boli uvedení do audienčného teremu a osobnosť, ku ktorej sme boli pozvaní, je prítomná, načim sa pred ňou hlboko ukloniť. Pod hlbokou poklonou neslobodno rozumieť otrocké klaňanie sa, ale distingovanú poklonu. V prípade, že sa s hlavou štátu ešte nepoznáme, predstavuje nás ceremoniár, prípadne iný vysoký úradník prezidentovho kabinetu. Podanú ruku načim bez váhania prijať a hlboko sa pokloniť.

Započatie hovoru je výsostnou výsadou osobnosti, ku ktorej sme boli predvedení.

Ak nám bolo ponúknuté kreslo, poďakujeme sa poklonou a bez otáľania si sadneme. Váhavo prešľapovať, bezradne sa obzerať, je práve tak nechutné, ako pochabé a nerozmyslené počínanie.

Týchto etiketných chýb dopúšťajú sa zvyčajne ľudia s nedostatočnou spoločenskou cibrenosťou, ľudia pochabí a chorobní trémisti.

Pri sadaní nikdy sa neslobodno chrbtom obracať k osobnosti, ktorá nám ponúkla kreslo a načim si pohľadom vopred vymerať kroky, aby sme si mohli vhodne sadnúť. Nie je to tak jednoduché, vedieť si vkusne sadnúť, ako by si to mnohí ignoranti etikety mysleli. Nikdy sa nemá sadať celou váhou tela hlboko do kresla, ale ani nie na jeho okraj. Konce topánok majú mierne smerovať od seba (pravá do prava, ľavá do ľava) a pravá noha môže byť mierne vysunutá. Krížiť nohy v členkoch alebo prekladať v kolenách je neprípustné.

Trup a horná čiastka tela majú byť vyrovnané, ale nie strnulé. Ruky majú ľahko a voľne spočívať na operadle (leňochu), v miernom uhle k sebe. Nervózne bubnovať prstami po operadle alebo gestikulovať rukami je neprípustné. Zakvačenie rúk je zvykom cirkevných hodnostárov, ale u ľudí roztržitých ľahko môže sviesť na robenie „mlynka“, čo je veľmi neslušné.

Pri rozhovore načim si počínať sústredene a pozorne, na otázky odpovedať presne, bez zbytočných pleonazmov, argumentov a komentárov. Stručná a jasná odpoveď je vždy lepšia, ako fiškálskou filipikou rozťahovaná, nejasná reč. Hlavou prikyvovať a gestikulovať je nemiestne i neslušné.

Otrocky prisviedčať na všetko, i to, čo sa prieči našim zásadám a osobnému presvedčeniu, z príčin nedobre pochopených zásad zdvorilosti, svedčí o slabom charaktere. Takáto servilnosť dobrému pozorovateľovi nikdy neunikne a preto, čo by sme rozprávali i s najmocnejšími sveta, snažme sa svoje zásady, náhľady a osobné presvedčenie, pokiaľ zodpovedajú predpokladom etiky a morálky, v medziach konvencionálnosti obhájiť. Ak by sme si však v určitých veciach neboli úplne istí, vždy je vhodnejšie ustúpiť, ako sa púšťať do polemiky.

Nikdy neslobodno do rozhovoru vpašovať veci, nesúvisiace s predmetom rozhovoru. Najpodlejšou formou sú denunciácie, ktorými sú sledované zvyčajne osobné zámery, ziskuchtivosť alebo diabolská zlomyseľnosť a pomsta. Ak by sa však stal prípad, že vieme o niečom, čo ohrozuje záujmy štátu, jeho celistvosť alebo bezpečnosť, je priamo našou svätou povinnosťou na také vážne zjavy upozorniť. Ale i to sa musí diať vo vhodnej forme. Ak bol predmet rozhovoru vyčerpaný, úctivo požiadajme, aby sme smeli niečo veľmi dôležitého povedať. O veci sa rozhovorme bez zveličovania, objektívne a stručne. Po každej ucelenej myšlienke prestaňme na chvíľu, aby sme mohli poskytnúť čas navštívenej osobnosti na prípadnú otázku.

O sebe rozprávajme íha vtedy, ak sme boli k tomu priamo vyzvaní. Ale i v tom prípade buďme skromní v miere najvyššej, aby sme nevzbudili dojem chvastúnstva, čo by sme boli hocijako vynikajúcou osobnosťou. Zo života vynikajúcich mužov vieme, že svoju osobu nikdy netlačili do popredia, ale vždy sa skrovne uťahovali, i keď im boly dávané príležitosti, aby o sebe a svojich skutkoch rozprávali.

Skončenie audiencie naznačuje vždy osobnosť, ktorá nás prijala, zvyčajne miernou poklonou, povstaním alebo podaním ruky. V takomto prípade načim zaraz povstať, prijať podanú ruku s hlbokou poklonou a tým bola audiencia skončená.

Pri rozličných slávnostiach, garden party a pod., ak sa s hostiteľom nepoznáme, môžeme požiadať niektorého známeho významného činiteľa z okolia hlavy štátu, aby sme mohli byť predstavení. Sám, bez prostredníka, nikdy sa nemáme predstavovať.

Napokon chceme ešte upozorniť na nevhodný zjav, ktorého sne veľmi často svedkami, že hlavu štátu vysoké percento ľudí obťažuje so všakovými malichernými vecami, ktoré často zapadajú do kompetencie richtára, notára, alebo okresného náčelníka. I keď sa v plnej miere uznáva liberálnosť prezidenta republiky a jeho láska k národu, nemaly by byť tieto jeho vzácne vlastnosti zneužívané všakovými lapáliami. Kto mal príležitosť vidieť záľahu rozličných žiadostí, ktorou je kabinetná kancelária denne zaplavovaná a prečítal by aspoň zlomok z nich, musel by uznať, že máme pravdu. Je na vidieckej inteligencii — ale i na dennej tlači, — aby bol ľud v tomto smere poučený, že vodca a hlava štátu, i pri najlepšej dobrej vôli, nemôže sa zaoberať každou lapáliou denného života, ale musí sa venovať s celou silou kormidlu, ktorým má priviesť nielen jednotlivcov, ale celý národ do prístavu šťastnej budúcnosti.

147. Návštevy priateľské

Priateľské návštevy nie sú viazané takými prísnymi predpismi bontónu, avšak i tu treba rešpektovať spoločenské zvyklosti a povinnú zdvorilosť. Návštevník príde v deň, keď pani domu obvykle prijíma návštevy, ale ak chce o niečom s paňou domu dôverne hovoriť, má svoju návštevu telefonicky, alebo iným spôsobom vopred oznámiť a prípadne sa opýtať, kedy by bol čas návštevy najvhodnejší. Pri priateľských návštevách sa podávajú cigarety alebo cigary, ale tiež pečivo, káva, alebo čaj. Tieto návštevy majú nenútene udržovať spoločenský styk a dávať možnosť k vzájomnému poznaniu a sblíženiu, možnosť výmeny náhľadov a pod.

148. Navštevovanie chorých

V niektorých prípadoch navštevovať chorých je nielen kresťanskou povinnosťou, ale i spoločenskou potrebou. Predovšetkým sa navštevujú iba blízki príbuzní a veľmi dobrí priatelia. Vzdialení príbuzní a známi sa majú navštíviť, až keď sa zotavujú. Návšteva je závislá od stavu pacienta. Keď je chorý v kritickom stave, nemáme ho návštevou obťažovať. V takomto prípade úplne stačí opýtať sa príslušníkov rodiny na pacientov stav. Tiež veľmi časté návštevy nie sú na mieste. Keď sa však ukáže potreba chorého rozptyľovať, a pripúšťa to jeho zdravotný stav, prípustné sú i návštevy častejšie. Návštevy nemáme zbytočne predlžovať, aby pacienta neunavovaly. So srdečnou účasťou máme vypočuť sťažnosti chorého a prívetivými slovami utešovať a rozptyľovať jeho starosti a zármutok. Jeho žaloby treba brať vážne, ale musíme bo vždy uisťovať, že sú to len prechodné symptomy, ktoré sa pominú a nastane uzdravenie. Zveličovať účasť rozličnými grimasami nie je na mieste. Podobne ani plač, ktorý namiesto toho, aby pacienta priviedol na veselšie myšlienky, ešte zhorší jeho náladu. Keď sa chorý uzdraví, je povinný poďakovať sa svojim návštevníkom za pozornosť.

Je všeobecne vžitým zvykom, že návštevníci zavše prinesú so sebou pre chorého nejaký darček, ako kvetiny, cukrovinky, víno, likéry, fajčivo a pod. V takomto prípade treba sa vopred poradiť s ošetrujúcim lekárom, čo by bolo najvhodnejšie pacientovi priniesť. Nie je vhodné prinášať chorému kvetiny prenikavej vône, ak sa nachodí v nemocnici.

149. Ako sa má chovať hostiteľ, hosť a služobníctvo pri návštevách

Pre lepšiu prehľadnosť shrnieme všeobecné pravidlá, platné pri návštevách:

I. HOSTITEĽ nikdy nemá robiť medzi hosťami rozdiel a ku každému sa má chovať jednako prívetivo.[43] Ak bol hosť vpustený do salóna, nemá sa nechať čakať nikdy dlhšie ako 3-4 minúty. Ak príde počas návštevy nejaký neodkladný odkaz, expresný list alebo telegram, hostiteľ je povinný sa na chvíľu hosťom ospravedlniť, aby si mohol oznámenie nerušene prečítať. Ak sa hostiteľ niekde chystal, napr.: na schôdzku, prednášku, do divadla, na koncert a pod., môže sa zdvorile ospravedlniť a poprosiť hostí, aby najbližšie prišli zasa a zdržali sa dlhšie. Toto právo však nemá hostiteľ pre nejakú maličkosť zneužívať. Ak je hostiteľ, alebo hostiteľka z hocijakej príčiny odvolaná, má sa vždy hosťom ospravedlniť a musí sa snažiť čím skôr vrátiť medzi hosťov.

H. HOSTIA nemajú pred konanou návštevou fajčiť. Za nijakých okolností však nesmie sa prísť na návštevu s horiacou cigaretou alebo cigarou.[44] Ak sa dvere po dvojnásobnom zazvonení neotvoria, hosť hodí do skrinky na listy svoju navštívenku a pri najbližšej príležitosti vysloví svoje poľutovanie nad tým, že nezastihol navštívených doma. Dáma sa pri súkromnej návšteve pýta na paniu domu. Ak nebola návšteva z hocijakej príčiny prijatá, odíde návštevník s pozdravom, ale neprejaví poľutovanie pred služobníctvom.

Ak sú v predsieni ešte iné, neznáme osoby, treba sa im ukloniť. Ak otvorí dvere člen rodiny, návštevník sa mu predstaví bez odovzdania navštívenky. Ak príde návštevníkovi otvoriť domáci pán alebo pani, návštevník odloží za ich pomoci svrchník a vojde do prijímacej izby. Ak príde otvoriť syn alebo dcéra a návštevník sa dozvie, že nemôže byť prijatý, požiada, aby mohol nechať svoju navštívenku.

Páni už v predsieni majú strhnúť klobúk, ale nemajú ho zatiaľ odkladať, zakiaľ sa nedozvedeli, či budú prijatí.

Ak vojde návštevník do prijímacej izby a niet v nej nikoho, má ostať uprostred izby stáť a čakať. Nie je na mieste počínať si celkom nenútene, obzerať obrazy a nábytok ako na výstave, ani listovať v knihách, alebo brať do ruky fotografie, vyberať knihy z knihovne a pod. — Treba vyhnúť nekonečným poklonám pri dverách, ktorými nikto nechce prvý vojsť napred.

Pri vstupe majú prednosť dámy, starší páni a osoby úradné alebo spoločensky vyššie postavené. Domáci pán vpustí vopred hostí, ale pani domu vchádza pred mužmi a mladými dievčatmi.

Pri rozhovore nemá sa hosť obracať len na jednu osobu, ale jeho reč a pohľad má platiť všetkým prítomným.

Ak hostiteľ odprevadí hosťa až za dvere, vždy nechá vyjsť najprv hosťa a potom zatvorí za nim dvere.

III. SLUŽOBNÍCTVO v dome, kde sú časté návštevy, má byť v čase návštev oblečené podľa možnosti do čiernych šiat. Chyžná má mať okrem toho oblečenú bielu zásteru a biely čepiec. Pri otváraní dvier dievča hosťa slušne pozdraví a keď má príkaz hostí púšťať, má sa opýtať zdvorile: „Prosím, koho smiem ohlásiť?“, a zanesie na tácni odovzdanú navštívenku. V salóne ju odovzdá a povie: „Pán N. N. si želá pozdraviť milostivú paniu (alebo pána)!“ Ak bola návšteva prijatá, oznámi hosťovi: „Milostivá pani prosí!“ Potom pomôže hosťovi pri zobliekani svrchníka, dámam ukáže zrkadlo a otvorí hosťom dvere salóna a za nimi ich ticho zatvorí. — Počas návštevy je v blízkosti predsiene, aby mohla byť vždy naporúdzi. Pri odchode hosťa pomôže mu obliecť svrchník, podá mu klobúk, palicu, dáždnik a rukavice a zdvorile pozdraviac, otvorí hosťovi dvere, ak hosťa neodprevádza pán domu.

*

V mnohých, i v tzv. „dobrých“ rodinách, stretáme sa veľmi často so služobníctvom nedostatočne vychovaným, ktoré si nevie často poradiť ani v najbežnejších situáciách. Každá pani domu mala by svoje služobníctvo vycvičiť, lebo neraz sa posudzuje celý dom podľa toho, ako si počína služobníctvo.

Panie s veľkými spoločenskými povinnosťami maly by si pri výbere služobníctva počínať veľmi obozretne. Odporúčame im, aby prijímaly len také služobníctvo, ktoré bolo zamestnané v rodinách s väčšími spoločenskými povinnosťami, kde sa malo príležitosť priučiť dobrým mravom a taktu. Odporúčame to najmä mladým paniam, ktoré majú väčšie spoločenské povinnosti, ale dosiaľ nemaly príležitosť oboznámiť sa so složitými povinnosťami skutočnej dámy-hostiteľky.



[35] Naproti tomu však „od priezvisk polatinčených alebo cudzích, vychodiacich v mužskom rode na -y alebo -i, netvoríme ženský rod príponou -ová, napr.: Ľudmila Škultéty atď.“ (Pravidla sl. pr., str. 72.)

[36] Rozhodne je slovenskejšie používať v bežnom spoločenskom styku slovenské skratky: u. n. = urobiť návštevu, u. n. r. = návšteva na rozlúčku, n. p. = návšteva poďakovacia, n. s. = návšteva sústrastná, n. g. = návšteva gratulačná, ž. š. N. r. = želať šťastný Nový rok.

[37] Audiencia — výsluch, pripustenie na výsluch.

[38] Sbierke slávnostných zvykov, súhrne určitých pravidiel cirkevných a dvorných.

[39] Ceremoniár — obradník.

[40] Liktori — u starých Rimanov sluhovia vyšších úradníkov.

[41] redingot (fr. redéngot) — dlhý, čierny, šosatý kabát, tzv. cisárky.

[42] Na pozvánkach k dvorným slávnostiam bývajú pravidelne predpisované úbory.

[43] Jedinou výnimkou je azda okolnosť, ak by bola členom spoločnosti obzvlášť slovutná osobnosť, tešiaca sa všeobecnej vážnosti a obľube; hosť-cudzinec a pod.

[44] Viď pravidlá slušnosti pri fajčení, kapitolu: „Kedy sa nemá fajčiť?“





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.