ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

HUDOBNÍCI (nastupujú, aj oni sú súčasťou kláštornej komunity a majú sutany. Začínajú hrať ľubovoľnú zmes zo svojho repertoáru).

(1) ŠKOLSKÁ KAPELA PRICHÁDZA (THE SCHOOL BAND IS COMING)

SESTRY ROBERTA, LEA a HUBERTA (vstupujú vchodom pre publikum a idúcky cez hľadisko mávajú publiku).

ROBERTA (nevystúpi však ešte hore na scénu, z bezprostrednej blízkosti komunikuje s divákmi). Dámy… (Usmeje sa na niektorého pána v prvom rade.)… A páni. (Uprie oči zbožne nahor a zopne ruky, akoby chcela ubezpečiť nebesá, že úsmev bol celkom nevinný.) Pśśśt! Sledujte vchod! Matka predstavená by tu mala byť každú chvíľu. Pomôžte nám ju, prosím, dostať do dobrej nálady. Aj ten najrozladenejší klavír sa totiž počúva lepšie než rozladená matka predstavená. Čo od vás očakávame? Keď bude prichádzať, povstaňte a spustite radostný pokrik, podľa ktorého celé mesto pozná žiakov našej kláštornej školy! Ak by ste to nevedeli, vyzerá takto. (Urobí si z dlaní „trúbu“ pri ústach.) Hu, hu, hu! Výborné, čo? Zatiaľ to naši šarvanci nemajú ešte patentované a nemusíme im za použitie odvádzať percentá, nuž nech si to len smelo teraz vyskúša aj každý z vás. A trikrát. (Gestami povzbudzuje divákov.)

DIVÁCI. Hu, hu, hu!

ROBERTA. Ešte raz, prosím. Hu, hu, hu!

DIVÁCI. Hu, hu, hu!

ROBERTA. A ešte raz. Hu, hu, hu!

DIVÁCI. Hu, hu, hu!

ROBERTA. Veľkolepé. (Usmeje sa na niekoho, a potom znova uprie pohľad zbožne nahor a zopne ruky, akoby znova chcela ubezpečiť nebesá, že komunikácia s divákmi bola celkom nevinná.) Máme tu dnes aj niekoho, kto vie hvízdať?

DIVÁCI (hvízdajú).

ROBERTA. To je ono. Dobre že to nepočujú na horách svište. Od závisti by sa začali vrhať do priepastí. Máme šťastie — dohodli sme sa v pravej chvíli.

MATKA PREDSTAVENÁ (prichádza).

ROBERTA. Naša matka predstavená, sestra Mária Regina, totiž práve prichádza.

DIVÁCI (vstávajú a vítajú ju dohodnutým pokrikom a hvízdaním).

MATKA PREDSTAVENÁ (prechádza cez hľadisko, vystupuje na javisko a sestry, ktoré vystupujú na javisko spolu s ňou, odháňa do zákulisia).

HUBERTA, LEA a ROBERTA (miznú v zákulisí).

MATKA PREDSTAVENÁ (sama na scéne, ďakuje divákom). Vitajte, priatelia! Vitajte v našom kláštore!

SESTRY (vybehnú za jej chrbtom s loptou a hrajú basketbal).

ROBERTA (zmocní sa lopty). Som Murphy! (Hodí loptu na kôš.)

MATKA PREDSTAVENÁ (prísne sa na ňu pozrie).

ROBERTA (zopne dlane, vrhne zbožný pohľad k nebesám, chytí loptu a znova mizne v zákulisí).

MATKA PREDSTAVENÁ (odoženie aj ostatné sestry znova do zákulisia). Takže ešte raz — vitajte, priatelia! Vitajte v našom kláštore! A zároveň v divadle. Pochopiteľne, nemienime z kláštora robiť nijaké divadlo. (Dôverne do publika.) Veď napokon, podľa toho, čo píše bulvár, ani divadlo si nikto nemôže pomýliť s kláštorom. (Zase s plným nasadením.) Pokiaľ by ste to ešte nevedeli, máme tu však aj kláštornú školu — a našim šarvancom divadlo hrať dovoľujeme. V kláštornej telocvični. (Ukazuje na koše.) Toto sú basketbalové koše, čo im slúžia zároveň ako kulisy — nacvičujú totiž práve hru Prelet nad kukučím hniezdom.

ROBERTA (znova vbieha s loptou). Som Murphy!

HUBERTA a LEA (vbiehajú spolu s ňou a márne sa jej usilujú loptu vziať).

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestry! Povedala som že Prelet nad kukučím hniezdom nacvičujú naši žiaci, a nie naše sestry.

ROBERTA (zopne dlane, vyvráti oči k nebu a ostane aj s loptou zbožne stáť vedľa Matky predstavenej).

LEA (postaví sa vedľa nej).

MATKA PREDSTAVENÁ (dá pokyn hudobníkom, ktorí až doteraz stále tlmene hrali, aby prestali hrať).

HUBERTA (stojí po druhom boku Matky predstavenej a pletie sa jej do šéfovania). Aplauz pre našu…

MATKA PREDSTAVENÁ (prísne sa na ňu pozrie).

HUBERTA (odmlčí sa).

MATKA PREDSTAVENÁ. Aplauz pre našu kláštornú kapelu!

SESTRY (tlieskajú a dávajú divákom najavo, že sa k nim majú pridať).

DIVÁCI (tlieskajú).

ROBERTA. A hvízdať sme zabudli? (Žmurkne na pána v prvom rade a potom hneď zasa zopne dlane a jej pohľad zamieri k nebesám.)

DIVÁCI (hvízdajú).

MATKA PREDSTAVENÁ. Ďakujem. (Huberte, Lee a Roberte.) Ste všetky? Môžeme začať?

HUBERTA. Chýba sestra Amnézia.

MATKA PREDSTAVENÁ (poobzerá sa). Sestra Amnézia! (Kráča naisto do zákulisia.) No tak, ukáž sa, sestra Amnézia, neschovávaj sa! Viem, že si tu, za svätým Tomášom. (Dovtípime sa, že sa pokúša dostať Amnéziu zo skrýše v zákulisí.) Nemusíš sa tých ľudí tamdole báť. Sú tu len samí naši priatelia, ktorým sme za to, že prídu, sľúbili, že na nich budeme myslieť v modlitbách.

AMNÉZIA (sa vynorí a placho vstúpi na javisko).

MATKA PREDSTAVENÁ (káže jej postaviť sa vedľa Roberty). Tu sa postav a povedz gaga.

AMNÉZIA. Gaga.

MATKA PREDSTAVENÁ. Výborne! (Do publika.) Hovorí sa, že trafená hus zagága. Tým som vám chcela nenápadne naznačiť, že naša sestra Amnézia je trošku trafená. Svetlo, prosím! (Boďák ju hľadá na nesprávnom mieste.) Zato ja trafená nie som. A ako sledujem ten boďák, ani tak skoro trafená nebudem. (Svetlo sa váhavo pohybuje pri jej nohách, Matka predstavená s ním komunikuje, akoby to bolo plaché zvieratko.) No tak, neboj sa ma! Poď ku mne, poď! (Konečne reflektor nasvieti Matku predstavenú správne.) Konečne sa to podarílo. (Vysvetľuje divákom.) Pri reflektore je totiž naša sestra Dioptria. Je taká krátkozraká, že keď raz na výlete omylom zaškúlila na svoj vlastný nos, povedala: „Už iba hodinku cesty, a budeme na kopci!“ A inak vedie v našom kláštore lukostrelecký krúžok. Vedie ho veľmi pedantne. Nikde inde nemajú lukostrelci také zachované terče. Celkom nepoškodené. Ale už hádam začneme. Prvé dejstvo!