ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vojenčina trápi mnohých, možno povedať, že trápi celý svet. Nielen vojnopovinní mladíci utrácajú pri vojsku svoje kvitnúce telesné i duševné sily, nielen matky, otcovia, sestry, bratia, mladuchy a príbuzní vojakov musia znášať útrapy a často aj núdze, lež celé národy krvácajú a slabnú od strašnej rany militarizmu. Robotný ľud úpie v otroctve, hrdlačí a mozoľuje do krvopotnej únavy, nemajúc možnosti a slobodného času nielen k náprave, ale ani len k rozmysleniu svojho neľudského postavenia, a ťažké miliardy, zdierané z ľudu, vydávajú sa na pušky a delá, na hrady a lode vojenské, na kasárne a všetko to vystrojenie, ktoré potrebujú armády. A prečo? - Preto, aby sa ľudia na povel nejakého pološialeného cisára alebo ziskuchtivej kliky ministrov sťa dravé zvery vrhli jeden na druhého, pustošiac životy, majetky a šťastie státisícov.

Vyznávame zákon Kristov, zákon všeobecného bratstva a nekonečného odpustenia nepriateľom, avšak — nenasledujeme ho, ba ani nepomýšľame seriózne na to. Keby národy skutočne snažili sa nasledovať Krista, rozumie sa, že nebolo by vojen, nebolo by odplácania oka za oko, lež bol by mier a blažené odpúšťanie. Nuž ale, svet je ešte príliš surový na to, žeby mohol pochopiť, že šťastie človeka a človečenstva spočíva nie v hrabivom egoizme, lež v pravde božej a následkom toho v harmonickom splynutí so všemírom.

Krista však môže nasledovať každý jednotlivec, a to i vtedy, keď všetok svet vôkol neho bol by v duchovnej tme pohrúžený. Ako nasledovať? Predovšetkým a hlavne: nekonať veci, ktoré protivia sa láske božej, protivia sa nášmu rozumu a svedomiu. Kristus šiel proti prúdu celého sveta a my, ak chceme ho nasledovať, máme konať, ako on konal, máme ísť v jeho šľapajach proti prúdu sveta. Je to ťažko, ale je to jediná cesta spasenia, je to jediné, čomu hodno a treba venovať svoj život. A potom: ťažko je len vpriahnuť sa do tohto jarma, neskoršie, keď už ťaháme, jarmo stáva sa ľahkým, pretože otec nebeský pomáha svojmu delníkovi.

V prítomných mojich zápiskoch chcem rozprávať čitateľovi, ako ťažila mi svedomie služba vojenská, aké duševné boje som za ňu vystál a ako som sa dostal potom z húšťavy na čistinu, ako zriekol som sa vojenčenia, odoprel som službu a čo ma za to postihlo.

Už pred niekoľkými rokmi opísal som to po rusky, aj bola táto kniha v Anglicku vytlačená. Teraz to isté chcem zdeliť svojim rodákom v túžbe a nádeji, že nebude to práca daromná, ale že koľko-toľko prispeje i ona k oslobodeniu mileného národa slovenského.