Opŕcha lístie jesenné

Som pastier na vŕškoch,
schúľam sa pod pŕškou
Božieho rána
a v tvojom údolí
spievam si po vôli,
nebeská Panna.

Obloha po kúskoch
padá mi v obrúskoch
z blankytných ramien;
príklon sa trošíčka,
pozri do košíčka,
nesiem si plameň.

On horí oddávna,
ale ty, oddaná
vždy našim lúkam,
vo svojej svätyni
zmeň ho na kvetiny,
ktoré ti núkam.

Prichodím pokorne,
o láske hovorme,
mám pieseň v nôške;
môj dych si nestretla?
Máš svetlo, stred svetla,
Dieťatko Božské.

Ach, to je slasť tvoja
a ty spod závoja
tonieš v jej mori,
snáď v snehu celá si
a azúr belasý
na tebe horí.

Jak decku bez zmyslov,
netreba dnes mi slov,
idem sa zhrievať,
pritúľ ma v náručí
a to ma naučí
piesenku spievať.

Ľúbim ťa presladko,
spí tvoje Dieťatko,
spí tvoja hymna,
v rukách máš večný jas
a v srdci povíjaš
do plienok i mňa.