SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V slobodu verím


Vo svete smútkov ťažkých
len v teba, sloboda, som veril,
bral som ťa do rúk kňazských,
aby ťa nik po tvári neuderil.

Poznal som kraje horkoslnné,
po mnohom mori moja myseľ chodila,
ostrovy v kvete ligotali sa na vlne,
ako pleť farbistého motýľa
a sny o šťastí hmýrili mi čelom,
horúcich krajín bolo sťa na výstave,
ale ty, sloboda, si s nemým trpiteľom
stratená v každom prístave.

Verný som otcovizni ostal,
nepovie nikto, že som zradil,
úbohé vyhnanstvo som dostal,
cvendžiaci groš som nehromadil,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
aby som ho do futra zašil,
svoj sen o tebe, Slovensko,
som ziskom nezaprášil.

Chudobný som tu s nebeskými vtákmi,
sny moje s ľaliami žijú,
a keď už starý budem s neborákmi,
čo nenasadia v boji šiju,
ty, Pane, slovo do úst dáš mi,
modliť sa budem za tých, čo sa bijú s drakmi,
posejem pole bitvy Otčenášmi,
ako Boh stráne červenými makmi.

I keď mám jazvy, ako starý plavec,
sťaby mi šabľou líce preťal,
nič zato, čas je krutohlavec,
i cezeň orol k nebu vzlietal,
i cezeň prasknú ľady z jari,
sloboda dúhovitá, vzídeš z ozimín
a ja si vzdychnem na chotári:
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
to malo prísť — tak melie Boží mlyn.