Opŕcha lístie jesenné

Buď pozdravená nad nami,
večitá Božia krása!
slávu pred neba bránami
dielo dňa tvojho hlása,
odkrývaš rána oponu
a prúdiš svetlom v nachu,
vzdávam ti, Večný, poklonu,
padnutý v tvojom prachu.

Ó, otvorené zenity,
vypusťte dych svoj svätý,
do ochrany ma vezmi ty,
stvor, Pane, nové svety,
príď preklenúť svoj veľký most
nevoľným našim bratom,
trpeli, bolo tmy už dosť,
rozbi ty sám náš atóm!

Príď, stvoril si ma, Všemocný,
a uč ma ako žiaka,
i púčok kvietka nemocný
na pohľad tvoj tu čaká,
vnikneš na bojazlivý ret
i plachej margarétke,
lúč slnka, ako bajonet,
striehne pri každej snietke.

V tvojom dni, Pane, stojím tu,
viem, zdvihneš veľké rampy
a vyjdem k tvojmu Olympu
na zarosené pampy,
i ja mám tam svoj chodníček,
svoj žiary lesk na šatách,
pozbieral som ho z hviezdičiek
v nebeských horských chatách.

Chcem ponad všetky mohyly
vybočiť z krivej cesty,
v Zdravaskoch nič ma nemýli,
najlepšie, Pane, vieš ty,
že chcem len teba milovať,
nosím si, ako lásku,
modlitby sladkú inovať
v ruženci na opasku.

Ó, Pane, ranné oblohy
svetlami neba prervi,
z tých výšok i tvor úbohý,
i biedne zemské červy
nech dostanú svoj šíry deň
a veľké ráno v piesni,
otvor im lásky priehlbeň,
svoj domov prečudesný!