Opŕcha lístie jesenné

Chalúpka rodná drahá,
v srdci ťa ukrývam,
niet okrem teba blaha,
kde sa len podívam,
niet teploty, niet kvetov
a spievajúcich krás,
dosť mi už piesní svetov!
dosť búrok týchto čias!
dosť letu divých húsok,
vyhnaných nevôľou!
chce sa mi dýchať kúsok
chalúpky pod hoľou.

Chce sa mi vidieť strechy,
dedinku predrahú,
nepadnem bez útechy
pred domom na prahu,
dolinka s cintorínom,
dáš mi mak pokoja,
otcovia hľadia k synom,
čo prídu, ako ja,
raz k svojim mŕtvym Božím
na slávnosť hodovnú,
prach kostí svojich zložím
ku prachu dedovmu.

Ale prv chcem si zahriať
to srdce boľavé;
tam kolo našich záhrad
list šumí v diaľave,
v chalúpke pod horami
nehasne lampy kmit
a kto je plný snami,
pamätá jari svit,
ešte si cestu značí,
vetrík ju ovieva,
ešte si pri Machnáči
na vŕšku zaspieva.