Opŕcha lístie jesenné
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Peter Krško
Na kraji šírej cesty stál,
cez jeho pohľad žiarilo
svetielko ako cez krištáľ,
akosi sa mu marilo,
že vidí iných svetov kruh,
že nie je človek, že je duch.
Pred ním sa dvíhal prachu mrak,
nie na tú stranu,
na inú obracal premenený zrak
a hľadal inú krajinu
a inú vodu poludní,
kde oddýchne si pri studni.
Kde šumia sladké nápoje
a sladký kvet na jabloni,
kde v kvapke slnka slnko je,
kde svätý Martin na koni
svoj kepeň mečom pretína
a jemu patrí tretina.
A hľadel až ta na svety,
kde z chlebov ruže rodia sa
v zásterke svätej Alžbety,
nie je o lásku obratá
a brat sa mení na brata.
Sám Kristus z jeho pohľadu
viac dával ako almužnu,
ponúkal nebo do radu,
na veľkú cestu okružnú
vybral sa krokom lahodným,
ku dobrým i ku nehodným.
Snáď nevedel, že na zemi
od seba nájde biednejších,
a keď ma stretol, vravel mi
vo vytrženiach nedeľných,
že v chráme Božom pri stene
za mňa sa modlil skrúšene.
A dom môj ohňom spálený
potom už nechcel opustiť, šepkal:
nech Boh je chválený,
chudobu Božiu začal ctiť
a nebeskými priestormi
chlieb Kristov v rukách niesol mi.