Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Peter Krško. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 219 | čitateľov |
Pršali na nás nebesá,
hodina ranná bila,
chmárami blankyt temnel sa
a teba bolesť kryla,
keď vošla si do svätyne,
podobná bielej kvetine.
Pamätám, vonku lialo sa,
lež kto to v chráme tuší!
tam pohľady sa zarosia
pri ubolenej duši,
ktorá ku nebu blíži sa
a hľadá ruku Ježiša.
Ty si jak panny premúdre
konala svätý skutok,
mala si v oku slzu
— dve a v srdci večný smútok,
keď zašumeli v ozvene
modlitby tvoje bezmenné.
Nech si ťa Ježiš privinie,
tak som sa modlil v daždi,
s ružencom v tejto hodine
cestu si k nebu dláždi
ten, čo sa v smútku rovnakom
žaluje bielym oblakom.
A dlho, ticho, spokojne
premokal som do nitky,
nasýť nás, Pane, prehojne
z omrvín tvojej smidky,
kým prejde cez náš okršlek
hrejivý slnka papršlek.
A ty, sťa kvet, čo zmyl ho dážď,
rozvila si sa krásne,
dotýkal sa ťa Boží plášť,
organy hrali hlasne
a dušu tvoju ubitú
zaliali lúče zenitu.
Pán neba oblak pošibol,
dážď stiekol z každej strechy,
anjel pri tebe bosý bol,
Boh zotrel bledé hriechy,
čo ticho, sťa list moruše,
padajú ľuďom do duše.
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam