ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Už pochodil som sveta modré kraje
môj plavý habit ako oblak vlaje
nesiem si oči ku nebeskej bráne
mám omočený kapuc v oceáne
prešiel som vlasťou Napoleonovou
tu svetobežci so mnou vstali z rovov
a maľované Parížanky zhíkli
o mademoiselle my sme na to zvyklí
jedna mi dala otázočku tichú
čo vy tu chcete exotický mníchu
čo vy tu chcete pri Montmartri dámy
ja idem modliť sa pred vaše chrámy
na Cité klobúk sňať pred metropolou
raz som chcel ísť do kalifornských dolov
a dávno syna stratila si mama
ale dnes Notre Dame tak dojíma ma
vstaň pokorená slávna republika
hľaď Francúz Boha s akou úctou vyká
pútničko krásna krásnych srdca úžin
v Ste Madeleine za vás tichú omšu slúžim
keď Hlbina mi miništruje plačem
udivuje ma mnoho blízkych mračien
tam telefónom rozprávajú dielne
nemám rád veci nepremožiteľné
radšej sa chcem stať luxemburským kvetom
Ind černoch Číňan privinie ma k retom
na bulvár zmení extatickú lúku
v Louvri mi podá maharadža ruku
v Paríži mal som revolučné gesto
na brehu Seiny vreští toto mesto
Eiffelka líže čelo horizontu
vidíš ma plebej ľudového frontu
pane vy máte paniku a hrôzu
za noci kráčam ku Veľkému vozu
s Hlbinom hľadím na tú polnoc prostú
jak Rimbaud driemem pod oblúkom mostu
druh jeho Verlaine za 5 frankov pije
ale druh jeho Verlaine nemocný je
pán abbé Bremond hľadí spoza chmáry
ten abbéovský klobúk váš je starý
vravte ste básnik je to epiteton
ako sa máte majstre André Breton
matróz už ťahá z kioskových záhrad
dal si raz tíško Marseillaisu zahrať
v Paríži stať sa fantastom a blúdiť
pri vodometoch nebudem sa nudiť
v Moulin Rouge tance nepohnú ma k plaču
na varieté predstavujem baču
od Sacre Coeur je Paríž kopec mravcov
je tento stánok Boží pre zvedavcov
Montparnas patrí vám dnes Baudelaire Ady
pánovia ja už neviem vám dať rady
vstanete z mŕtvych rozdrvení zimou
i ja mám hlavu plnú sladkých rýmov
ináče neviem prečo som tu práve
kaviarne z terás podobné sú tráve
hotel de Paris sedemposchodový
hotel de Lyon moderný a nový
hotel de Bretagne a tak a tak ďalej
smejem sa denne Parížanke malej
zajtra je sviatok 14-ho júla
mňa svätá Panna bozkom ovanula
ponesiem ďalej pútnický svoj smútok
s ktorým som robil na Bastillu útok
do Lourdes idem napozajtra zrána
v hoteloch ustal som jak stará panna
hotely sú jak oči Hlbinove
tu naraz cítim túžbu po domove
nech zasmúti tam doma jedna cela
nech Paríž tančí ako žena skvelá
nech Paríž hraje táto dievčia flauta
ja budem stáť a obdivovať autá