Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Za slniečka, skoro zrána, vstala včielka vybúvaná. Vstala — a už letí, hej! po lúčine zelenej. Na lúčine v slnka jase na stá kvetov rastie v kráse, prvosienky, kašky — hľaď, kto by ich chcel vyrátať! A už včielka ku nim sadá a už prosí, čo by rada: „Kvietky-krásky, nože, hej! Dajte šťavy medovej!“ A tie kvety a tie krásky hneď ju pozývajú z lásky do svetlice ružovej, ku hostinke hotovej. A sa smejú, smejú stíška a jej lejú do kalíška, do hrnčíčka lejú jej vonnej rosy medovej. Pije včielka, chtivo pije, u kašky i u ľalie zbiera sladký peľ i mok — až má plný hrnčíčok! Letí včielka poľom, v lese, hrnčíček si s medom nesie, keď tu kopŕc! premilá hrnčíček si rozbila! Rozbila, jaj! hrnček, sklienku, rozliala si medovienku! Poďte, kto má medík rád, poďteže si pochutnať!
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
